Vytet do hor - Hsipaw

Prvy vylet v Barme mimo zabehnutej turistickej trasy v Barme zozal velky uspech. Cesta do Hsipaw autobusom trvala asi 6 hodin a bola klukata, iduca hore dole a celkom slusne rozbita, ale prezit sa dala.

Specifikom Barmy su autobusy klimatizovane na 16 stupnov, ked som to prvy krat citala, tak som neverila, a zial je to pravda. Cim drahsi autobus, tym maju domaci pocit, ze treba viac klimatizovat, vsak cestujuci si to zaplatili. Takze cim viac VIP, tym viac zima. Vonku 30 stupnov a v autobuse ledva 20, vsetci dlhe nohavice, mikiny a miestny aj ciapky. Pride mi to trochu zcestne, ale treba sa na to pripravit. Mozno to ma nejaku suvislost s tym, ze domacim byva casto zle od zaludka, takze saciky patria do zakladnej vybavy autobusu.

Pre toto sa chodi do Hsipaw

Hotel som objednavala dopredu, kedze som nevedela, ci objednavat treba alebo nie. V sprievodcoch pisu, ze v sezone, co november uz sezona je, treba objednavat. V Barme je bezne volat z recepcie jedneho hotela do druheho a objednat si izbu. V hoteli sa rovno pytali, kedy prideme a prisli nas cakat na autobusovu stanicu. Sluzby pre mna doteraz nevidane. Obycajne si za vyzdvihnutie treba priplatit, a tu pre nas prisli len tak. Vraj uz bude tma, aby sme trafili. A pri tom sa jednalo o vzdialenost iba par sto metrov. Tesili sme sa velmi a hlavne ked sme videli ubytovanie. Jednoznacne najlepsie z celej Barmy – Lilly guest house alebo Lilly The Home je top. Krasne cistucke ubytovanie, sluzby na urovni, krasna terasa na streche hotela s vyhladom, kedze hotel je jedna z najvyssich budov. Skratka parada, radost byvat.

Terasa na streche hotela

Oblast okolo Hsipaw je znama trekovanim, ktore sme sice neabsolvovali, ale poobezerali sme sa po okoli na bicykloch. Z hotela sme dostali mapu aj s rozpisom, co sa kde da vidiet, kam na bicykli a kam radsej pesi. Prvy den sme sa vybrali na bicykloch po okruznej trase pozriet 5 miestnych dediniek. A nadsenie iba rastlo. Krasna priroda, mili domaci, male obchodiky cestou.

Na okruznej trase po 5-tich dedinkach

Dalsi den sme sa boli pozriet Maly Bagan, par zrucanych stup, vedla miestneho dreveneho klastora, kde sa nachadza vraj najvacsia drevena alebo bambusova (si nepamatam) socha Budhu. Chvilu nam trvalo kym sme ho nasli. Vsade sa pisalo o nejakom obraze sochy Budhu, tak sme hladali obraz a nakoniec z toho bola socha. Pobehali sme klastor hore dole a potom sme zistili, ze okolo sochy sme isli asi 3 krat :) Pozreli sme sa ako mnisi chystaju obed a obeduju, jemne sme im nakukli do jedalne a stravu maju pestru, zelenina na vsetky mozne sposoby a ryza.

Maly Bagan

A cestou naspat sme sa zastavili v restauracii u pani Popkornovej. Pani Popkornova ako jedna z mala miestnych pochopila ako prilakat turistov do svojej restauracie. Restauraciu zriadila vo vlastnej zahrade a podava tu zakaznikom kavu, caj a ovocne dzusy, vsetko dopestovane v tejto zahrade. Krasne sedenie v prijemnom prostredi pod stromami. Navstevnikov nemala vela, pretoze je to jemne od ruky, ale uplne uzasne prostredie. Vratili sme sa tam znova :)

Zahrada pani Popkornovej

Este sme sa vybrali na bicykloch na vodopad a nasli sme iba taky malicky. Asi som poriadne neporiadne nepocuvala, ked nam domaca vysvetlovala ako sa tam dostat. Na mieste sme sa pytali asi tri krat, ale nedohovorili sme sa. Vedeli sme, ze niekde musime odlozit bicykle a ist asi hodinku pesi, len sme nezistili kade. Za to sme na bicykloch prebrodili par krat rieku, samozrejme v mieste brodu. Dobre poumyvali bicykle, lebo po narocnej ceste boli uplne spinave. Den pred vyletom sa nam spustil monzun a prsalo celu noc, takze nespevnene cesty boli plne kaluzi.

Krasna priroda

A zazitok bola tiez cesta zo Hsipaw do Mandalay miestnym vlacikom. Vraj nadherne vyhlady, sice trva cely den, ale oplati sa, tolko boli referencie od inych cestovatelov. Cely den vlakom, ktory sa ruti zavratnou rychlostou 30-40km/h sa nam nechcelo, tak sme trasu skratili na „iba“ 7 hodin a previezli sa zo Hsipaw do Pyin Oo Lwin. Vlak odchadzal o 9:40 a predaj listkov zacinal ten den o 9, takze sa nam stalo, ze do vyssej triedy (upper class) boli uz iba 2 listky a my traja. Tak ja som skoncila v beznej (ordinary class) triede. Rozdiel medzi triedami je v sedeni. V beznej triede sa sedi na drevenych lavickach, okna su dokoran otvorene a ludia namackani na seba, ak sa vlak viac naplni. Ako turistka som mala miestenku, ale predpokladam, ze domaci ju nemali. Bezna trieda bola plna miestnych ludi, ktori si ma obzerali zo vsetkych stran a nebyt dalsich dvoch turistov, ktori sedeli vedla mna by som si pripadala, ako uplny exot :) Vo vyssej triede je v jednom rade menej sedadiel a na drevej konstrukcii su este vypolstrovane vankuse, aby bolo sedenie makksie a sedadla su potiahnute prikryvkou (podla popisu rodicov).

Vlak sa zacina plnit, bezna trieda

Zaujimavostou je, ze predavac listkov najprv volal do vlaku, kolko sedadiel je volnych a kolko listkov moze predat. Si overoval, ci predsa len sa nenajde jedno volne miesto pre mna vo vyssej triede.

Vylet vlacikom bol jednoznacne zazitkom. Vlak prekvapivo zastavoval kade tade, aj kde nemal zastavky, skoro ako miestne autobusy. Rutil sa krajinou zavratnou rychlostou, mozno az 40 km/h a miestami isiel iba 5 km/h. Az v Barme som pochopila, preco vlaky maju maximalnu povolenu rychlost. Teoria je krasna, treba rovne kolajnice atd. ale kym som to nezazila v praxi, neverila som. Miestami sa vlak tak kymacal, ze som sa divila, ze sme sa este nevykolajili. A ked sme isli tunelom robila som si srandu, ze ten tam vyhlbili preto, ze ked sa vlak viac nakloni a oskrie sa o stenu, tak sa odrazi a vrati ho to naspat na kolaje. Srandicky, srandicky, ale miestami to bolo zivotu nebezpecne, nehovoriac o tom, ze na drevenych sedankach sa dalo iba tazko udrzat a sedenie to bolo nepohodlne.

Vyhlad z vlaku

A husenkova draha, tazko povedat v akej vyske, uplne vyrazala dych. Na tomto useku sa vlak pohyboval iba krokom a isiel maximalne opatrne. Vsetci cestujuci boli vyhloneni z okien a fotili o stosest.

Husenkova draha

Celu trasu Hsipaw – Mandalay by som vlakom nedavala, tak ako sme to urobili my, uplne stacilo. 6 hodin vlakom a potom v Pyin Oo Lwim prestup do taxika a hura do Mandalay.

Jedna z najznamejsich atrakcii Barmy - jazero Inle

Piaty krat som v Thajsku, zapadnej oaze vychodu, kam sa chodim vzdy ked vyprsia viza, po narocnom precestovani inej krajiny zregenerovat. Momentalne som v Chiang Mai, sever Thajska. V poslednych 5-tich tyzdnoch, ked bolo na blogu ticho, som mala na navsteve rodinu a precestovali sme Thajsko a Barmu sposobom, tu par dni, tu par dni, skratka narocne cestovanie.

Nahananie ryb do sieti pri zapade slnka

Barmu sme v priebehu troch tyzdnov precestovali nasledovne – Mandalay – Hsipaw – Mandalay – Bagan – Inle – Ngwe Saung (plaz) – Yangon

Vybrala som par veci, ktore sa oplati vidiet alebo zazit v Barme, prvy post je o Inle. Inle je zname rybarmi, ktori vedia veslovat nohami a tradicnym zivotom na jazere.

Veslovanie nohami

Na Inle sme stravili takmer 3 dni. Ubytovacia cast je mestecko Nyaungshwe. Nachadza sa najblizsie k jazeru, nie je problem zohnat tu lodku na vylet po jazere a vraj ma backpackerskeho ducha. Hned na zaciatok maly incident. Rano okolo 5-tej sme dorazili do mestecka a skocil po nas typek, ktory tvrdil, ze mame zaplatit miestnu dan za vstup do turistickej oblasti. Po tme nam maval pred nosom nejakymi listkami, vraj je to dan a musime platit. A ked sme odmietli zaplatit, s tym, ze je noc a moze byt podvodnik, ze zaplatime na hoteli, tak sa na nas zacal jacat.

Vedeli sme, ze za vstup do oblasti sa plati, taketo privitanie sme necakali. Barma, pripravena na turizmus, hmmmmm. Vyberat poplatky/dane vedia, ale, ze by na miesto postavili poriadnu tabulu, alebo vybavili jednu kancelariu, ktora vyzera aspon trochu doveryhodne, to nie. Nehovoriac o skoleni pre zamestnanov, ako sa spravat, skoro ako na Slovensku :)

Krasne privitanie. Vstupy do spoplatnenych oblasti – Bagan a Inle, nemaju poriadne osetrene, kade kto im tam prebehne bez platenia. Vstup sme nakoniec zaplatili, tusim ako jedini z autobusu, ostatni typka poslali kade lahsie. Neviem preco sa prilepit zrovna na nas. Asi sme boli najvacsia skupinka.

Pri kazdom domceku stoji lodka

Po zdarnom privitani sme sa unaveni, odpratali na hotel. Hotel sme vyberali na mieste, rano o 5-tej. Vybrali sme Remember Inn. Pri Barme som sa rozhodla dat vsetkym hotelom a guest housom recenzie, aj s cenami ktore sme zaplatili. Je to zatial jedina krajina Azie, kde ceny ubytovani stupaju zavratnou rychlostou a lacne ubytovanie takmer neexistuje. Lonely Planet, ktora vysla v Juli 2014, uz ma ceny uletene. Vela krat boli ceny aj o 5-10 USD na noc vyssie. Ked som vyberala hotely v podstate sa nebolo od coho odrazit, takze aspon takato mala pomoc buducim cestovatelom.

Doobeda sme sa na hoteli zregenerovali a vecer plni nadsenia sme uz chceli vidiet Inle :) Na vlastne triko sme si zohnali lodicku, s tym, ze zadanie pre kormidelnika bolo – pozriet si nejaku dedinu na Inle, a potom chceme vidiet pekny zapad slnka. Ani som netusila, ako dobre to vypali. Vyrazali sme okolo pol 4 a isli sme pekne pomaly, aby sme si mohli vychutnat a pofotit vsetky krasy na okolo. Vsetky lode s turistami nas predbiehali. Najprv sme sa divili, ze kam tak letia a potom vysvitlo, ze dedina je hned na zaciatku jazera. Preto isiel nas kormidelnik tak pomaly, nemal sa kam moc ponahlat.

Dreveno - bambusove domceky na jazere

Na lodke sme sa plavili po dedine pomedzi domy postavene na koloch.  Kazdy domcek mal pristavenu lodku, niektore domy boli pospajane mostami. Prekvapivo v dedine nebolo vela turistov na lodkach, stretli sme iba jednu lodku. Miestami domaci na nas skaredo zazerali, zrejme, ze co tu chceme. Asi sme rusili klud. Motorova lodka, aj ked kormidelnik stiahol motor na minimum vydavala vrcavy zvuk. A s cim som sa v Azii este nestretla, tak si nas domaci fotili. Celkom sranda, my si fotime ich a oni nas. Viem si zivo predstavit ako deti ukazuju fotky v skole, aha, boli si nas pozriet tito bieli turisti :)

A na zaver dna, nadherny zapad slnka z lodky. Bola som prekvapena, medzi troma rybarmi, ktory sa iba netvarili, ze vedia chytat ryby, ale ich ozaj aj chytali do sieti, sme boli jedini turisti. A tam vznikli taketo nadherne foto.

Lovenie ryb do sieti

Uzasny klud vsade na okolo, sem tam z dialky doliekal vzdialeny zvuk motorovych clnov a iba plieskanie rybarov ako nahanali ryby do sieti. Parada. Uz len pre tento zapad slnka sa tam oplatilo ist.

Zapad slnka

Druhy den na Inle sme si urobili standardny celodenny vylet lodkou po Inle, ktory organizuju takmer vsetky hotely a guest housy a bolo to asi najvacsie sklamanie. Na programe bol trh, ktory je kazdy den v inom mestecku. V hoteli nam povedali, ze mame stastie, ze trh je dnes v mensej dedinke, vcera bol vraj turisticky. Trh bol cisto pre turistov, zo samymi handrami a suvenirmi pre turistov. Domaci by tam nakupili mozno trochu zeleniny a ovocia. Pratali sme sa odtial velmi rychlo.

Kvoli tymto rybarom je to tu turisticke :)

Potom sme sa na lodke povozili po dedine, tentoraz uz plnej lodi s turistami. Prebehli sme okolo par hotelovych chatiek, postavenych pre turistov na jazere. Takychto komplexov bolo v okoli jazera vela a na jazere prekvapivo tiez. Vyzerali ludoprazdne. Pozreli sme si par chramov, par atrakcii pre turistov tzv. workshopov ako sa tradicne vyrabali strieborne sperky, ako sa tlali latky, vyrabali cigary atd. A po predchadzajucom dni, kde sme tretli iba par lodiciek, sme boli sklamani, aka turisticka oblast to je.

Domaci v dobrom rozmare nam kyvaju

Zaujimave bolo vidiet skolu postavena na koloch na vode s velkym ihriskom pre deti. Inhrisko nebolo na koloch, ale na mieste bola zrejme navozena hlina tak, aby sa vytvoril ostrov uprostred jazera. Jazero ma hlbku do 2 metrov, takze navozit tolko hliny by nemal byt problem.

Z druheho dna za zmienku stali este plavajuce zahrady na Inle. V tomto obdobi na nich pestuju paradajky. Na miestne rastliny volne plavajuce po hladine, domaci navozia trochu zeme. Ukotvia taketo hriadky bambusovymi tycami o dno, aby im pri vetre neuplavali a vysadia paradajky. Po hriadkach sa da normalne chodit, v pohode ma udrzali. Trochu som si zamocila nohy, ale paradny zazitok, poprechadzat sa na plavajucej hriadke.

Plavajuce zahrady s paradajkami

A treti den na Inle sme oddychovali. Na jazero sa nam uz nechcelo. Z predchadzajuceho dna sme boli sklamani. Ja som este chcela vidiet plavajuce trhy, ale nepodarilo sa mi zistit, ci nieco ako originalne plavajuce trhy (predavajuci aj kupujuci su na lodkach) tu vobec existuje.

Tradicny zivot tu este nevymrel, aj ked je ho tu uz malo

Maly prievodca Rishikeshom

V Indii som dva mesiace stravila v Rishikeshi, tak by sa patrilo nieco o Rishikeshi napisat. Turistickou castou v Rishikeshi je Tapovan, male mestecko smerom na sever od Rishikeshu. Samotny Rishikesh na navstevu nie je zaujimavy, aj ked oplati sa navstivit trh a ochutnat vyborne domace lassi (mliecno-jogurtovy napoj). 

Rishikesh je jedno z troch najznamejsich putnickych miest pre domacich turistov. Je povazovane za svate, tak ako Varanasi a Haridwar. Jednym z jeho specifik je nedostupnost alkohokolu a masa, kedze podla hinduistickej tradicie, ludia su vegetariani a alkohol je pre veriacich tabu. V Rishikeshi je vraj najvacsia koncentracia osvietenych ludi na svete. A zaroven je rodiskom jogy.

Vyhlad z Ghost Temple na Rishikesh

Tapovan je rozdeleny na dve casti - Laxman Jhula a Ram Jhula, nazvanych podla mostov pre chodcov. V okoli Ram Jhuly sa nachadzaju zname ashramy Parmath Niketan, Ved Niketan a Beatles ashram (ashram, kde boli Beatles a meno podla nich zdomacnelo). Dnes su z neho ruiny, ktore sa daju ist navstivit. Zaujimavou castou je aj High Bangs (miestny to nazyvaju aj Swiss cottage), co je backpackerska oblast, jemne izolovana od Tapovanu. Cesta z Tapovan marketu (riksha stand) pesi trva asi 10 minut. High Bangs ma prijemnu atmosferu. Je tu vysoka koncentracia lacnych hotelov a restauracii. A samozrejme vela cestoviek ponukajucich od raftingu az po listky na autobus a vlak. Ja som vacsinu casu stravila pri Laxman Jhule (severny most, viac vzdialeny od Rishikeshu), tiez turisticka oblast, v ktorej okoli je dostatok ubytovania aj zapadnych restauracii.

Most pre pesich - Laxman Jhula

Co sa da v Rishikeshi robit

Tapovan sa nachadza na upati Himalaji a je velmi popularny trekovanim, raftingom a najnovsie tu australcania postavili velku hupacku, tak aj trochu adrenalinovymi sportami - bungeejumpingom a niekolko desiatok metrov velkou hupackou. Hupacka bola dostupna iba v sezone, tak som.ju nemala sancu vyskusat.

Priamo v Tapovane, respektive v blizkom okoli sa nachadzaju 2 velmi pekne vodopady, na ktore sa da dostat pesi, alebo zdielanym taxikmi. Zdielane taxiky funguju sposobom, ze postavim sa na cestu v spravnom smere (na toto treba dat pozor), a stopujem okolo iduce mensie trucky. Ak nezastavia, zrejme su plne. Jazda stoji 30 INR. Trucky chodia kazdu chvilu pocas dna cca od 9 do 17. Sukromny taxik z taxi standu k vodopadu stoji 300 INR cesta tam, a cesta naspat (bez cakania) 500 INR. Treba sa pred odchodom z Tapovanu dohodnut s taxikarom na spiatocnej cene, tak to vyjde lacnejsie. Nebude mat vyhodu vyjednavania, ked clovek nema cislo na ineho taxikara a nemoze si nahodit cenu.

Patna vodopad je na pravej strane Gangy (ked sa postavime proti smeru toku), vzdialeny 3-4 km od Tapovanu. Da sa tam dostat aj pesi. Od cesty, kde vas vysadi taxik je to este 20-30 minut pesi do jemneho kopca. Vodopad je zaujimavy tym, ze na vrchu je velky kamen, ktory rozptyluje vodu a vznika tym dojem sprchy. Vo vodopade sa neda kupat, iba osprchovat :) Vodopad som bola pozriet koncom obdobia monzunov, vody nemal vela, tak sa treba informovat u domacich, ci ma vodu aj v obdobi sucha. Ak ma clovek stastie a pride rano, tak ho moze mat aj sam pre seba. Co sa podarilo nam. Inak je dost turisticky, takze stretnut tam skolsky zajazd nie je nic neobvykle. 

Patna vodopad

Kusok nad vodopadom je mala dedinka Patna, ktoru sa oplati navstivit. Je odtrhnuta od sveta, obklopena krasnou prirodou. Predpokladam, ze cesta sem nevedie, a tym padom je tu uzasne ticho. Cestou z vodopadu do dedinky Patna stavia miestna jogova skola Rishikesh Yog Peeth velky ashram. Je zaujimave vidiet kolko ludi na nom pracuje. Ked sme sa tam prechadzali bolo ich tam okolo 30 a mali z nas zazitok :). A my z nich tiez.

Stavanie Ashramu

Na lavej strane rieky (tiez smer proti prudu), zhruba 3-4 kilometre za mestom sa nachadza Neer Gaddu vodopad. Ak je cesta prechodna, taxikom sa da dostat celkom blizko k vodopadu. Samotna prechadzka k vodopadu je potom uz iba 1-1,5 km do kopca. Vystup k vodopadu je narocnejsi ako k vodopadu Patna, ide sa do prudsieho kopca asi 30 minut, popri mensej riecke. Vodopad ma viac urovni, riecka vytvara pekne kaskadove jazierka, tak treba zobrat fotak. A pod samotnym vodopadom je male jazierko, v ktorom sa da kupat. Voda je trochu chladnejsia, ale po narocnom vystupe vyborne osviezi. Domaci businessman si priamo pri vodopade otvoril mensie obcerstvenie, kde sa da zakupit caj a nieco male na zahryznutie. Na dostupnost balenej vody by som sa nespoliehala a zobrala si vlastnu.

Prva uroven vodopadu a jogova foto musi byt

Z Rishikeshu je popularny pol dnovy vylet do chramu Kunjapuri. Bola som tam pocas jogoveho kurzu. Cesta tam trva asi hodinku, a pokial clovek nechce ist organizovane cez agenturu, alebo platit sukromny taxik, da sa tam ist na motorke. Podla legendy chram vznikol tak, ze bohyna (pokial si spravne pamatam tak Shakti) plakala a kam dopadli jej slzy vznikli na vrcholoch kopcov chramy. Kunjapuri je jednym z nich. Chram sam o sebe nie je zaujimavy, zaujimavy je vyhlad z neho a okolita priroda. Oplati sa tam ist skoro rano na vychod slnka. Clovek sa vyhne turistom a pozorovat vychod slnka z vrcholu kopca s nadhernou prirodou v okoli je magicke.

Vyhlad z chramu Kunjapuri

V Rishikeshi som este vyskusala rafting. Trasy raftov su odstupnovane. Najkratsia je 9 km a ma iba jedny velmi jemne pereje. Druha dlhsia trasa je 16 km, ma 4 pereje, ktore priamo po monzunoch vedia dat zabrat, ale pri par skusenych rafteroch na rafte, ktori v spravnej chvili zaberu, su v pohode (nas pripad). Najtazsie pereje na tejto trase su ohodnotene na 3+. A najdlhsia trasa je este o par kilometrov dlhsia (nepamatam si presne kolko) a je narocna, najtazsie pereje su 4+. Na raftingu som bola tiez pocas jogoveho kurzu, a pokial viem tak cena je 350 INR na osobu a je v nej zahrnuta aj doprava. Rafting sa obycajne konci v Tapovane v okoli Laxman Jhuli (vhodne overit si v agenture). Na raftingu v Rishikeshi som bola dvakrat a podla mna je bezpecny. Este pred nasadnutim do raftu sme dostali zakladnu bezpecnostu instruktaz a pokial clovek pocuva instruktova a nevystraja hluposti (napr. poriadne sa nezakvaci do raftu pred perejami, lebo ho z toho bolia nohy), tak je v pohode. Zachranne vesty a prilby su  pri raftovani samozrejmostou.

V tejto oblasti je tiez velmi popularne kempovanie na brehoch Gangy. Prekvapivo sa tu nachadzaju nadherne biele pieskove plaze, ked voda po monzunoch trochu ustupi. Teraz kempovanie leti, takze ceny prespavania v stane su niekolko krat vyssie ako v hoteli (asi tak trikrat). Tak je na kazdeho zvazeni, ci prespi v hoteli a ma svoj komfort alebo pojde do stanu. Kempovanie je tu vraj popularne kvoli nejakemu novemu indickemu filmu :) 

Dedinka Patna

Dalsou z veci, ktoru sa oplati v Tapovane navstivit je ceremonia pri Gange. Kazdy den sa kona od 18:00 – 19:00 pri Ram Jhule, ceremonia pri ghate so sochou boha Hanumana (treba sa domacich popytat, kde to je). Kvoli tejto ceremonii sa do Rishikeshu zbiehaju domaci turisti. Ak ma clovek zaujem vidiet sukromnu, nie az tak turisticku ceremoniu, tak si treba sadnut pri Laxman Jhule do novo otvorenej restauracie nad German Bakery, von na terasu a ma ako na dlani, ceremoniu z chramu na opacnej strane rieky.

Ghat so sochou boha Hanumana

Rishikesh centrum jogy a ayurvedy

Vela zahranicnych turistov sa sem chodi zregenerovat, aj preto je tu v ponuke velke mnozstvo ayurvedskych kurzov, kurzov jogy, masazi a kurzov masazi a tiez panchakarma retreaty.

Ayurvedsku klasicku olejovu masaz som vyskusala par krat a bola vyborna :). Skusala som nahodne masazne studia, takze neviem odporucit nic konkretne. Vsade v Tapovane su vyvesene plagaty s Baba massage center, a po meste su oznacene minimalne 3 Baba massage center, ale ktore je to originalne masazne centrum, ktore ma dobru reputaciu a vsetci ho odporucaju ani srnka netusi. Jedno z Baba massage center som vyskusala, ale asi by som ho neodporucala dalej. Hodinova ayurvedska masaz sa pohybuje od 500-1000 INR (treba zjednavat). A v Indii je standardom, ze zena robi masaz zene a muz, muzovi. Na zapadniarov skusaju kadejake finty, ale netreba im na ne pristupit :)

Oblubene su tu 7-14 dnove ocistne retreaty tzv. panchakarma. „Pacient“ si dohodne konzultaciu s ayurvedskym doktorom, ktory mu vysvetli ako ayurveda funguje, povie mu aka dosha (typ) u neho prevlada, ci vata, pitta alebo kapha, ako si ma upravit zivotospravu a na ocistenie organizmu mu odporuci kury. Kury obycajne spocivaju v roznych typoch masazi a ocistnych technik. Povodne ma panchakarma lakala, a aj som obehla par centier, ktore ju ponukali, ale nakoniec som sa rozhodla, ze radsej si sama „naordinujem“ masaze, ktore sa mne pozdavaju. Cena 7 dnovej panchakarmy sa pohybuje okolo 10 000 INR. V cene je obycajne zahrnuta konzultacia s lekarom, kazdy den 1-2 procedury, ktore trvaju okolo 2-2,5 hodiny (treba pocitat aj s dietou) a bylinkove pripravky na 1-2 mesiace po ukonceni procedur.

Prakticke info

Najlacnejsie ubytovanie od 200 INR v Tapovane je v okoli Swiss Cottage (High Bangs), trochu drahsie od 350-500 INR sa da zohnat v okoli Laxman Jhuly. Ja som vystriedala 3 ubytovania. Prve nestalo za dobre slovo – The Holiday Home :(. Izba s klimatizaciou stala 600 INR na noc pre dve osoby. Prvy krat ked som sa tam ubytovala bolo vsetko v pohode. Druhy krat pri ubytovavani sa, sa recepcny tvaril ako keby som ho otravovala, tym, ze sa tam chcem ubytovat. Tak som sa rychlo odtial pratala. Celkovo som ostala par dni, standard izieb dobry, izby su jemne tmave a v obdobi monzunov aj trochu vlhke. A je dostupny na indicke pomery rychly internet. 

Druhe ubytovanie vrelo odporucam – Dhiraj Guest House. Izba s vlastnou kupelnou vysla na 350 INR na noc (mimo sezony). Izby maju vlastnu kuchynku, takze su vhodne aj na dlhodobejsie ubytovanie, ak si clovek chce sam varit. Domaci je velmi prijemny a ak je to v jeho silach, splni ubytovanym vsetky priania :) Jedna mala nevyhoda, zatial tam nie je dostupny internet.

Vyhlad z Dhiraj Guest House

Tretie ubytovanie bolo v skole Rishikesh Yog Dham. Nazov budovy je Mount View Cottage, je to trochu matuce, ked to clovek vidi. Skratka skola sidli v Mount View Cottage a ak sa tu prave nekona mesacny jogovy kurz, tak ponukaju ubytovanie. Izba s vlastnou kupelnou je za 450 INR na noc pre dve osoby. Internet je tu dostupny. Skola ma pekne izby, kazda so spolocnym balkonom na jednej strane a terasou, kde sa da vecer sediet, na druhej strane. Z terasy aj balkona je pekny vyhlad na ryzove polia a Himalaje. 

Moj favorit v ubytovani je Dhiraj Guest house, hlavne kvoli krasnemu vyhladu na Himalaje a strechy, ktoru je mozne vyuzit na rannu jogu, alebo vecerne sledovanie hviezd.

Ryzove polia - vyhlad z Yog Dham Skoly

Stravovanie

Rishikesh je turisticke mesto, takze sa tu nachadza dostatok restauracii. Z restauracii pre zapadniarov, ktore maju trochu vyssie ceny ako domace, kde jedlo vyjde okolo 100-150 INR, s napojom okolo 200 INR som si oblubila Little Buddha, Happy Buddha, 3rd eye, Ayurpak, TatTV a este jedna nova restauracia na stvorcovom namesti, ktorej meno si nepamatam. 

Little Buddha sa nachadza na druhej strane rieky, je medzi zapadniarmi najpopularnejsia restauracia, v case obeda vzdy plna, tak treba pocitat s minimalne 1-1,5 hodinou na obed. Odporucam vyborny lemon-mint juice, nazyvany lemon-nana.

Happy Buddha sa nachadza na skratke od hlavnej cesty k Laxman Jhule. Jedlo priemerne, ale krasny vyhlad na Gangu. Restauracia je malokedy plna. Odporucam vyskusat snikkers chapati - vysmazane chapati plnene nutelou a orieskami. Sem sme si chodievali po veceroch vylepsovat naladu, ak na nas trochu „dolahol“ jogovy kurz. 

3rd Eye, jemne schovana restaruacia na skratke od hlavnej cesty k Laxman Jhule, kusok od Happy Buddha. Ak clovek o restauracii nevie, tak ju dost tazko najde. Treba sa vypytovat. Obycajne sme boli jedini hostia v restauracii a chodili sme sem hlavne na shaky. Majitel restauracie je rodina jedneho zo zaucajucich sa ucitelov v jogovej skole, tak preto sme sa o tejto restauracii dozvedeli. Za zmienku stoji ubytovanie, ktore k tejto restauracii patri, vyzera luxusne, s velmi dobrym vyhladom na Gangu, za dobre ceny.

Ayurpak, skryta restauracia vedla Laxmi hotela. Ak clovek nevie, ze toto je restaruacia, trikrat neprejde okolo cervenej brany, za ktorou je schovana a nespyta sa domacich aspon dvakrat, kde to teda je, tak ju nenajde. Napriek tomuto, byva casto plna. Ponuka vyborne ayurvedske jedla. Menu nie je velmi siroke, ale za to mimoriadne chutne a zdrave. Maju tu fenomenalne babanove shaky, treba urcite vyskusat. Tiez banana veg je nieco, co som inde nevidela. Vyborne to ide k whole wheat pancake (volny preklad celozrnna palacinka). Vyborna sladka aurvedska vecera. Restauracia ma tiez krasnu zahradu, v ktorej sa da posediet. A skoro som zabudla, treba vyskusat bylinkove caje, pripravovane z byliniek zo zahradky. 

TatTV je restauracia nad organickym obchodom kusok od riksha standu s velmi milou obsluhou a klimatizovanou miestnostou. V obdobi monzunov paradna vec. Alebo sa da posediet na terase s vyhladom na Himalaje. Ponuka jedal je siroka, medzinarocna kuchyna od izraelskej, cez mexicku az po indicku. Chodila som sem na palacinky a gnocci (noky). Maju tu internet... Blog som pisavala v tejto restauracii. A pri uplodovani fotiek som vypila nejeden shake. 

Tapovanu tak trochu chybaju trhy s jedlom. Najblizsi trh je na markete v Rishikeshi. Pre cloveka, ktory sa v tejto oblasti rozhodne ostat dlhsiu dobu a stravuje sa po zapadniarskych restauraciach sa jedlo trochu predrazi. Miestnych restauracii som v Tapovane videla iba par a kvalitu posudit neviem. Velmi ma svojim zjavom nelakali. Jedlo na ulici, stankovy predavaci vsetkeho mozneho, boli iba v okoli Ram Jhuly.

Vyhlad z restauracie na palenie sochy pocas festivalu Dussehra

Trochu logistiky – ako tam a ako naspat

Do Rishikeshu sa da dostat autobusom alebo vlakom. Autobusy z Delhi do Rishikeshu su iba nocne. Cesta trva asi 8 hodin. Pri autobusoch treba davat pozor aku triedu clovek kupuje, ci obycajny, VIP alebo sleepers. Ak sa chce vyhnut nocnemu autobusu, da sa ist cez den autobusom do Haridwaru. Autobus z Delhi vyraza o 10 rano, do Haridwaru sa dostane okolo 5 poobede. Z Haridwaru do Rishikeshu je to pol hodinka miestnym autobusom. A z Rishikeshu do Tapovanu (Laxman Jhula) je to asi dalsich 10-15 minut zdielanou riksou. Cena busov Delhi – Rishikesh je okolo 500-600 INR. Autobus Delhi – Haridwar okolo 550 INR, bus z Haridwaru do Rishikeshu – 35 INR, zdielana riksha 10 INR, sukromna riksha, podla zjednavacich schopnosti od 80-150 INR.

Vlak jazdi z Delhi iba do Haridwaru. Z Haridwaru ide miestna lokalka aj do Rishikeshu, ale jazdi iba par krat za den, dlho trva kym sa clovek dostane na miesto, a vacsina cestovatelov ju neodporuca. Ak clovek pride vlakom do Haridwaru, dalej treba ist autobusom (pol hodinka) do Rishikeshu a odtial zdielanou alebo sukromnou Rikshou do Tapovanu. Cena vlaku Delhi – Haridwar je od 150 INR. Cena zavisi od konkretneho vlaku. Ranne a pomalsie vlaky su lacnejsie ako rychliky a vlaky, ktore idu pocas dna. Listky na vlak sa daju zohnat v Tapovane v cestovnych agenturach. Agentury si k cene listku pridaju 50-100 INR a kupia ho online. Problem s kupovanim online je pre cudzincov platba medzinarodnou kartou. Mne osobne platba nechcela prejst.  

Tolko maly sprievodca Rishikeshom. Snad niekomu pomoze pri orientovani sa v tejto oblasti.