Piaty krat som v Thajsku, zapadnej oaze vychodu, kam sa chodim vzdy ked vyprsia viza, po narocnom precestovani inej krajiny zregenerovat. Momentalne som v Chiang Mai, sever Thajska. V poslednych 5-tich tyzdnoch, ked bolo na blogu ticho, som mala na navsteve rodinu a precestovali sme Thajsko a Barmu sposobom, tu par dni, tu par dni, skratka narocne cestovanie.
Barmu sme v priebehu troch tyzdnov precestovali nasledovne – Mandalay – Hsipaw – Mandalay – Bagan – Inle – Ngwe Saung (plaz) – Yangon
Vybrala som par veci, ktore sa oplati vidiet alebo zazit v Barme, prvy post je o Inle. Inle je zname rybarmi, ktori vedia veslovat nohami a tradicnym zivotom na jazere.
Na Inle sme stravili takmer 3 dni. Ubytovacia cast je mestecko Nyaungshwe. Nachadza sa najblizsie k jazeru, nie je problem zohnat tu lodku na vylet po jazere a vraj ma backpackerskeho ducha. Hned na zaciatok maly incident. Rano okolo 5-tej sme dorazili do mestecka a skocil po nas typek, ktory tvrdil, ze mame zaplatit miestnu dan za vstup do turistickej oblasti. Po tme nam maval pred nosom nejakymi listkami, vraj je to dan a musime platit. A ked sme odmietli zaplatit, s tym, ze je noc a moze byt podvodnik, ze zaplatime na hoteli, tak sa na nas zacal jacat.
Vedeli sme, ze za vstup do oblasti sa plati, taketo privitanie sme necakali. Barma, pripravena na turizmus, hmmmmm. Vyberat poplatky/dane vedia, ale, ze by na miesto postavili poriadnu tabulu, alebo vybavili jednu kancelariu, ktora vyzera aspon trochu doveryhodne, to nie. Nehovoriac o skoleni pre zamestnanov, ako sa spravat, skoro ako na Slovensku :)
Krasne privitanie. Vstupy do spoplatnenych oblasti – Bagan a Inle, nemaju poriadne osetrene, kade kto im tam prebehne bez platenia. Vstup sme nakoniec zaplatili, tusim ako jedini z autobusu, ostatni typka poslali kade lahsie. Neviem preco sa prilepit zrovna na nas. Asi sme boli najvacsia skupinka.
Po zdarnom privitani sme sa unaveni, odpratali na hotel. Hotel sme vyberali na mieste, rano o 5-tej. Vybrali sme Remember Inn. Pri Barme som sa rozhodla dat vsetkym hotelom a guest housom recenzie, aj s cenami ktore sme zaplatili. Je to zatial jedina krajina Azie, kde ceny ubytovani stupaju zavratnou rychlostou a lacne ubytovanie takmer neexistuje. Lonely Planet, ktora vysla v Juli 2014, uz ma ceny uletene. Vela krat boli ceny aj o 5-10 USD na noc vyssie. Ked som vyberala hotely v podstate sa nebolo od coho odrazit, takze aspon takato mala pomoc buducim cestovatelom.
Doobeda sme sa na hoteli zregenerovali a vecer plni nadsenia sme uz chceli vidiet Inle :) Na vlastne triko sme si zohnali lodicku, s tym, ze zadanie pre kormidelnika bolo – pozriet si nejaku dedinu na Inle, a potom chceme vidiet pekny zapad slnka. Ani som netusila, ako dobre to vypali. Vyrazali sme okolo pol 4 a isli sme pekne pomaly, aby sme si mohli vychutnat a pofotit vsetky krasy na okolo. Vsetky lode s turistami nas predbiehali. Najprv sme sa divili, ze kam tak letia a potom vysvitlo, ze dedina je hned na zaciatku jazera. Preto isiel nas kormidelnik tak pomaly, nemal sa kam moc ponahlat.
Na lodke sme sa plavili po dedine pomedzi domy postavene na koloch. Kazdy domcek mal pristavenu lodku, niektore domy boli pospajane mostami. Prekvapivo v dedine nebolo vela turistov na lodkach, stretli sme iba jednu lodku. Miestami domaci na nas skaredo zazerali, zrejme, ze co tu chceme. Asi sme rusili klud. Motorova lodka, aj ked kormidelnik stiahol motor na minimum vydavala vrcavy zvuk. A s cim som sa v Azii este nestretla, tak si nas domaci fotili. Celkom sranda, my si fotime ich a oni nas. Viem si zivo predstavit ako deti ukazuju fotky v skole, aha, boli si nas pozriet tito bieli turisti :)
A na zaver dna, nadherny zapad slnka z lodky. Bola som prekvapena, medzi troma rybarmi, ktory sa iba netvarili, ze vedia chytat ryby, ale ich ozaj aj chytali do sieti, sme boli jedini turisti. A tam vznikli taketo nadherne foto.
Uzasny klud vsade na okolo, sem tam z dialky doliekal vzdialeny zvuk motorovych clnov a iba plieskanie rybarov ako nahanali ryby do sieti. Parada. Uz len pre tento zapad slnka sa tam oplatilo ist.
Druhy den na Inle sme si urobili standardny celodenny vylet lodkou po Inle, ktory organizuju takmer vsetky hotely a guest housy a bolo to asi najvacsie sklamanie. Na programe bol trh, ktory je kazdy den v inom mestecku. V hoteli nam povedali, ze mame stastie, ze trh je dnes v mensej dedinke, vcera bol vraj turisticky. Trh bol cisto pre turistov, zo samymi handrami a suvenirmi pre turistov. Domaci by tam nakupili mozno trochu zeleniny a ovocia. Pratali sme sa odtial velmi rychlo.
Potom sme sa na lodke povozili po dedine, tentoraz uz plnej lodi s turistami. Prebehli sme okolo par hotelovych chatiek, postavenych pre turistov na jazere. Takychto komplexov bolo v okoli jazera vela a na jazere prekvapivo tiez. Vyzerali ludoprazdne. Pozreli sme si par chramov, par atrakcii pre turistov tzv. workshopov ako sa tradicne vyrabali strieborne sperky, ako sa tlali latky, vyrabali cigary atd. A po predchadzajucom dni, kde sme tretli iba par lodiciek, sme boli sklamani, aka turisticka oblast to je.
Zaujimave bolo vidiet skolu postavena na koloch na vode s velkym ihriskom pre deti. Inhrisko nebolo na koloch, ale na mieste bola zrejme navozena hlina tak, aby sa vytvoril ostrov uprostred jazera. Jazero ma hlbku do 2 metrov, takze navozit tolko hliny by nemal byt problem.
Z druheho dna za zmienku stali este plavajuce zahrady na Inle. V tomto obdobi na nich pestuju paradajky. Na miestne rastliny volne plavajuce po hladine, domaci navozia trochu zeme. Ukotvia taketo hriadky bambusovymi tycami o dno, aby im pri vetre neuplavali a vysadia paradajky. Po hriadkach sa da normalne chodit, v pohode ma udrzali. Trochu som si zamocila nohy, ale paradny zazitok, poprechadzat sa na plavajucej hriadke.
A treti den na Inle sme oddychovali. Na jazero sa nam uz nechcelo. Z predchadzajuceho dna sme boli sklamani. Ja som este chcela vidiet plavajuce trhy, ale nepodarilo sa mi zistit, ci nieco ako originalne plavajuce trhy (predavajuci aj kupujuci su na lodkach) tu vobec existuje.
Nahananie ryb do sieti pri zapade slnka
Barmu sme v priebehu troch tyzdnov precestovali nasledovne – Mandalay – Hsipaw – Mandalay – Bagan – Inle – Ngwe Saung (plaz) – Yangon
Vybrala som par veci, ktore sa oplati vidiet alebo zazit v Barme, prvy post je o Inle. Inle je zname rybarmi, ktori vedia veslovat nohami a tradicnym zivotom na jazere.
Veslovanie nohami
Na Inle sme stravili takmer 3 dni. Ubytovacia cast je mestecko Nyaungshwe. Nachadza sa najblizsie k jazeru, nie je problem zohnat tu lodku na vylet po jazere a vraj ma backpackerskeho ducha. Hned na zaciatok maly incident. Rano okolo 5-tej sme dorazili do mestecka a skocil po nas typek, ktory tvrdil, ze mame zaplatit miestnu dan za vstup do turistickej oblasti. Po tme nam maval pred nosom nejakymi listkami, vraj je to dan a musime platit. A ked sme odmietli zaplatit, s tym, ze je noc a moze byt podvodnik, ze zaplatime na hoteli, tak sa na nas zacal jacat.
Vedeli sme, ze za vstup do oblasti sa plati, taketo privitanie sme necakali. Barma, pripravena na turizmus, hmmmmm. Vyberat poplatky/dane vedia, ale, ze by na miesto postavili poriadnu tabulu, alebo vybavili jednu kancelariu, ktora vyzera aspon trochu doveryhodne, to nie. Nehovoriac o skoleni pre zamestnanov, ako sa spravat, skoro ako na Slovensku :)
Krasne privitanie. Vstupy do spoplatnenych oblasti – Bagan a Inle, nemaju poriadne osetrene, kade kto im tam prebehne bez platenia. Vstup sme nakoniec zaplatili, tusim ako jedini z autobusu, ostatni typka poslali kade lahsie. Neviem preco sa prilepit zrovna na nas. Asi sme boli najvacsia skupinka.
Pri kazdom domceku stoji lodka
Po zdarnom privitani sme sa unaveni, odpratali na hotel. Hotel sme vyberali na mieste, rano o 5-tej. Vybrali sme Remember Inn. Pri Barme som sa rozhodla dat vsetkym hotelom a guest housom recenzie, aj s cenami ktore sme zaplatili. Je to zatial jedina krajina Azie, kde ceny ubytovani stupaju zavratnou rychlostou a lacne ubytovanie takmer neexistuje. Lonely Planet, ktora vysla v Juli 2014, uz ma ceny uletene. Vela krat boli ceny aj o 5-10 USD na noc vyssie. Ked som vyberala hotely v podstate sa nebolo od coho odrazit, takze aspon takato mala pomoc buducim cestovatelom.
Doobeda sme sa na hoteli zregenerovali a vecer plni nadsenia sme uz chceli vidiet Inle :) Na vlastne triko sme si zohnali lodicku, s tym, ze zadanie pre kormidelnika bolo – pozriet si nejaku dedinu na Inle, a potom chceme vidiet pekny zapad slnka. Ani som netusila, ako dobre to vypali. Vyrazali sme okolo pol 4 a isli sme pekne pomaly, aby sme si mohli vychutnat a pofotit vsetky krasy na okolo. Vsetky lode s turistami nas predbiehali. Najprv sme sa divili, ze kam tak letia a potom vysvitlo, ze dedina je hned na zaciatku jazera. Preto isiel nas kormidelnik tak pomaly, nemal sa kam moc ponahlat.
Dreveno - bambusove domceky na jazere
Na lodke sme sa plavili po dedine pomedzi domy postavene na koloch. Kazdy domcek mal pristavenu lodku, niektore domy boli pospajane mostami. Prekvapivo v dedine nebolo vela turistov na lodkach, stretli sme iba jednu lodku. Miestami domaci na nas skaredo zazerali, zrejme, ze co tu chceme. Asi sme rusili klud. Motorova lodka, aj ked kormidelnik stiahol motor na minimum vydavala vrcavy zvuk. A s cim som sa v Azii este nestretla, tak si nas domaci fotili. Celkom sranda, my si fotime ich a oni nas. Viem si zivo predstavit ako deti ukazuju fotky v skole, aha, boli si nas pozriet tito bieli turisti :)
A na zaver dna, nadherny zapad slnka z lodky. Bola som prekvapena, medzi troma rybarmi, ktory sa iba netvarili, ze vedia chytat ryby, ale ich ozaj aj chytali do sieti, sme boli jedini turisti. A tam vznikli taketo nadherne foto.
Lovenie ryb do sieti
Uzasny klud vsade na okolo, sem tam z dialky doliekal vzdialeny zvuk motorovych clnov a iba plieskanie rybarov ako nahanali ryby do sieti. Parada. Uz len pre tento zapad slnka sa tam oplatilo ist.
Zapad slnka
Druhy den na Inle sme si urobili standardny celodenny vylet lodkou po Inle, ktory organizuju takmer vsetky hotely a guest housy a bolo to asi najvacsie sklamanie. Na programe bol trh, ktory je kazdy den v inom mestecku. V hoteli nam povedali, ze mame stastie, ze trh je dnes v mensej dedinke, vcera bol vraj turisticky. Trh bol cisto pre turistov, zo samymi handrami a suvenirmi pre turistov. Domaci by tam nakupili mozno trochu zeleniny a ovocia. Pratali sme sa odtial velmi rychlo.
Kvoli tymto rybarom je to tu turisticke :)
Potom sme sa na lodke povozili po dedine, tentoraz uz plnej lodi s turistami. Prebehli sme okolo par hotelovych chatiek, postavenych pre turistov na jazere. Takychto komplexov bolo v okoli jazera vela a na jazere prekvapivo tiez. Vyzerali ludoprazdne. Pozreli sme si par chramov, par atrakcii pre turistov tzv. workshopov ako sa tradicne vyrabali strieborne sperky, ako sa tlali latky, vyrabali cigary atd. A po predchadzajucom dni, kde sme tretli iba par lodiciek, sme boli sklamani, aka turisticka oblast to je.
Domaci v dobrom rozmare nam kyvaju
Zaujimave bolo vidiet skolu postavena na koloch na vode s velkym ihriskom pre deti. Inhrisko nebolo na koloch, ale na mieste bola zrejme navozena hlina tak, aby sa vytvoril ostrov uprostred jazera. Jazero ma hlbku do 2 metrov, takze navozit tolko hliny by nemal byt problem.
Z druheho dna za zmienku stali este plavajuce zahrady na Inle. V tomto obdobi na nich pestuju paradajky. Na miestne rastliny volne plavajuce po hladine, domaci navozia trochu zeme. Ukotvia taketo hriadky bambusovymi tycami o dno, aby im pri vetre neuplavali a vysadia paradajky. Po hriadkach sa da normalne chodit, v pohode ma udrzali. Trochu som si zamocila nohy, ale paradny zazitok, poprechadzat sa na plavajucej hriadke.
Plavajuce zahrady s paradajkami
A treti den na Inle sme oddychovali. Na jazero sa nam uz nechcelo. Z predchadzajuceho dna sme boli sklamani. Ja som este chcela vidiet plavajuce trhy, ale nepodarilo sa mi zistit, ci nieco ako originalne plavajuce trhy (predavajuci aj kupujuci su na lodkach) tu vobec existuje.
Tradicny zivot tu este nevymrel, aj ked je ho tu uz malo
No comments:
Post a Comment