Na Barmu som sa tesila, s tym, ze vsade sa hovori, je otvorena iba 4 roky, este neskazena turizmom, treba ju vidiet teraz, za par rokov uz moze byt neskoro. Moje ocakavania boli preto velke, krajina neskazena turizmom, sa casto nevidi. Kazda cestovatelska prirucka tiez spomina kusok drahsie ubytovanie v porovnani s okolitymi krajinami, narocne cestovanie – dlho trvajuce presuny medzi mestami, ktore vyzeraju byt kusok od seba na mape a nepripravenost na turistov, sem tam nedostatok restauracnych zariadeni, ale urcite sa oplati vidiet.
Na Barmu sme mali vyhradene 3 tyzdne, s tym, ze sme nemali presne dany plan ako pojdeme a ani kde kolko zdrzime. Prvy tyzden som si hovorila, parada, ten vysiel uplne super. Doprava ok, nebola az taka strasna ako vsade spominaju, ubytovanie sice drahsie, ale luxusne a krasna priroda vsade na okolo. Dalsie dva tyzdne nadsenie pomaly opadavalo. Ked sa v sprievodcoch spomina krajina nepokazena turizmom, rada by som vedela, co si pod tymto pojmom cestovatelske prirucky predstavuju. Barmu by som miestami nazvala ako turistami prevalcovana krajina. Napr. z jazera Inle sa okrem plavajucich zahrad a par zasitych klastorov takmer vytratil povodny rybarsky zivot, vsetko je pripravene len pre turistov. Stretnut domacich, ktori sa nezivia turizmom je hladanie ihly v kope sena.
Co sa v Barme oplati vidiet
Predchadzajuce posty na blogu uz prezradili, co sa z Barmy oplati vidiet. Jednoznacne Bagan a jazero Inle a pre nadsencov trekingu mestecko Hsipaw alebo Kalaw. Prve dve spominane mozu byt ako najvacsim zazitkom, tak aj najvacsim sklamanim. Obidve miesta su velmi turisticke a zalezi len na cloveku ako si ich zorganizuje. Pri Bagane aj na Inle sme mali obrovske stastie, takmer zazrak. Obidve sme dali na vlastnu past bez sprievodcu, a nesli sme po najvychytenejsich chramoch a atrakciach, skor sme sa zariadili podla momentalneho pocitu :) A bola to parada.
Na co sa pripravit
Indicke standardy ubytovania, rozumej velmi nizke, za premrstene takmer europske ceny. Zo siestich ubytovani, jedno vyborne, tri priemerne a dve velmi zle. Okrem vyborneho, ubytovania mali vysoke ceny v porovnani s Thajskom, co je krajina s najdrahsim ubytovanim v tejto oblasti. Zle ubytovanie znamena napr. chrobaciky v poduske, takze celu noc som pocuvala chrum, chrum, chrust, chrust. Chvilu mi trvalo, kym som prisla na to, co to je...
A tzv. double pricing, co znamena, ze od turistov sa pytaju poplatky tam, kde domaci neplatia, napr. vstupne do pamiatok, co je bezne aj v inych krajinach Azie. Okrem pamiatok, tiez turisti zaplatia dvojnasobnu cenu za dopravu (autobusy, vlaky, minivany), co v inych krajinach Azie bezne nie je.
Na zimu v autobusoch. Autobusy klimatizuju na 20 stupnov, takze riadna kosa. Domaci chodia v ciapkach, hrubych svetroch do autobusov, pri vonkajsej teplote okolo 30. A klimatizaciu neznizia alebo nevypnu dokial clovek nad nimi 5 minut nestoji. Tiez velke mnozstvo s prepacenim grcajucich cestujucich. Pocas 6 hodinovej cesty z Mandalay do Hsipaw, permanentne niekto grcal. Toto sa da zazit jedine v Barme. Aj v Indii a Kambodzi, kde cesty nie su najrovnejsie, maju domaci lepsie zaludky. Takze saciky su povinna vybava autobusov. Na kazdej zastavke sa rozdavaju nove...
Ak je niekto rozdhodnuty ist do Barmy, pretoze ho laka budhizmus, vidiet Bagan, vidiet zivot na jazere Inle alebo aj nieco ine, treba sa pripravit na chudobnu krajinu a nedat si vylet pokazit. Tymto postom som nemala v umysle nikoho odradit od navstevy Barmy, len trochu poskytnut aj obraz, ktory sa clovek nema sancu inde dozvediet (urcite nie v cestovatelskych priruckach, kde je Barma vychvalena az, az :)). Napriek vsetkym negativam, a zmiesanym pocitom z tejto krajiny som rada, ze som mala sancu sa tam ist pozriet.
Najvacsia kniha sveta v Mandalay - jedna stupa = jeden list knihy
Na Barmu sme mali vyhradene 3 tyzdne, s tym, ze sme nemali presne dany plan ako pojdeme a ani kde kolko zdrzime. Prvy tyzden som si hovorila, parada, ten vysiel uplne super. Doprava ok, nebola az taka strasna ako vsade spominaju, ubytovanie sice drahsie, ale luxusne a krasna priroda vsade na okolo. Dalsie dva tyzdne nadsenie pomaly opadavalo. Ked sa v sprievodcoch spomina krajina nepokazena turizmom, rada by som vedela, co si pod tymto pojmom cestovatelske prirucky predstavuju. Barmu by som miestami nazvala ako turistami prevalcovana krajina. Napr. z jazera Inle sa okrem plavajucich zahrad a par zasitych klastorov takmer vytratil povodny rybarsky zivot, vsetko je pripravene len pre turistov. Stretnut domacich, ktori sa nezivia turizmom je hladanie ihly v kope sena.
Vsade zlati Budhovia - Mandalay
Co sa v Barme oplati vidiet
Predchadzajuce posty na blogu uz prezradili, co sa z Barmy oplati vidiet. Jednoznacne Bagan a jazero Inle a pre nadsencov trekingu mestecko Hsipaw alebo Kalaw. Prve dve spominane mozu byt ako najvacsim zazitkom, tak aj najvacsim sklamanim. Obidve miesta su velmi turisticke a zalezi len na cloveku ako si ich zorganizuje. Pri Bagane aj na Inle sme mali obrovske stastie, takmer zazrak. Obidve sme dali na vlastnu past bez sprievodcu, a nesli sme po najvychytenejsich chramoch a atrakciach, skor sme sa zariadili podla momentalneho pocitu :) A bola to parada.
Zivot na jazere Inle
Na co sa pripravit
Indicke standardy ubytovania, rozumej velmi nizke, za premrstene takmer europske ceny. Zo siestich ubytovani, jedno vyborne, tri priemerne a dve velmi zle. Okrem vyborneho, ubytovania mali vysoke ceny v porovnani s Thajskom, co je krajina s najdrahsim ubytovanim v tejto oblasti. Zle ubytovanie znamena napr. chrobaciky v poduske, takze celu noc som pocuvala chrum, chrum, chrust, chrust. Chvilu mi trvalo, kym som prisla na to, co to je...
A tzv. double pricing, co znamena, ze od turistov sa pytaju poplatky tam, kde domaci neplatia, napr. vstupne do pamiatok, co je bezne aj v inych krajinach Azie. Okrem pamiatok, tiez turisti zaplatia dvojnasobnu cenu za dopravu (autobusy, vlaky, minivany), co v inych krajinach Azie bezne nie je.
Na zimu v autobusoch. Autobusy klimatizuju na 20 stupnov, takze riadna kosa. Domaci chodia v ciapkach, hrubych svetroch do autobusov, pri vonkajsej teplote okolo 30. A klimatizaciu neznizia alebo nevypnu dokial clovek nad nimi 5 minut nestoji. Tiez velke mnozstvo s prepacenim grcajucich cestujucich. Pocas 6 hodinovej cesty z Mandalay do Hsipaw, permanentne niekto grcal. Toto sa da zazit jedine v Barme. Aj v Indii a Kambodzi, kde cesty nie su najrovnejsie, maju domaci lepsie zaludky. Takze saciky su povinna vybava autobusov. Na kazdej zastavke sa rozdavaju nove...
Lodkou po Inle
Ak je niekto rozdhodnuty ist do Barmy, pretoze ho laka budhizmus, vidiet Bagan, vidiet zivot na jazere Inle alebo aj nieco ine, treba sa pripravit na chudobnu krajinu a nedat si vylet pokazit. Tymto postom som nemala v umysle nikoho odradit od navstevy Barmy, len trochu poskytnut aj obraz, ktory sa clovek nema sancu inde dozvediet (urcite nie v cestovatelskych priruckach, kde je Barma vychvalena az, az :)). Napriek vsetkym negativam, a zmiesanym pocitom z tejto krajiny som rada, ze som mala sancu sa tam ist pozriet.
Takmer ludoprazdna plaz - Ngwe Saung
No comments:
Post a Comment