Po mesiaci stravenom v Laose mozem skonstatovat, ze som si ho oblubila, nadherna priroda, mili ludia, prijemne podnebie. Este aj hlavne mesto ma prijemnu atmosferu, co sa napr. o Bangkoku povedat neda. Taka vacsia dedina, s velkou vybudovanou promenadou na Mekongu :), kde sa kazdy vecer konaju trhy.
V Laose je nadherna zelena priroda aj v obdobi sucha, co sa o inych krajinach napr. India povedat neda. Od luk, cez plantaze, po lesy a dzunglu sa tu nachadza vsetko. Laos sice nema more, ale Mekong a ostrovy na nom ho zdarne nahradzaju. A domaci sa k Mekongu spravaju ako by to bolo ich more :) Obzvlast na 4 tis. ostrovoch, som aj ja mala pocit, ze som na mori a nie na rieke.
Vyse 90% krajiny je zalesnenej. Narozdiel od okolitych krajin si Laos svoje lesy zatial chrani a vyrub je kontrolovany. Skoda len, ze trekovanie na vlastnu past je takmer nemozne. Minimalne je to nebezpecne.
Laos bol v priebehu 20. storocia vo viacerych vojnach a krajina je tym doteraz vyrazne poznacena. Ani zdaleka nie je cele uzemie vycistene od nevybuchnutej municie a podla muzei UXO (unexploded ordnance) kazdy den zomrie jeden clovek, co municia po x rokoch vybuchne. Tym, ze sa jedna o rozvojovu krajinu, nie su peniaze na cistenie uzemi. Zatial su vycistene iba turisticke oblasti, cast polnohospodarskej pody (iba do hlbky 40 cm, uff) a skolske ihriska. Robia zbierky a osvetu aj medzi domacimi aj medzi turistami, co som zatial v inej krajine nevidela. V oblastiach, ktore boli viac bombardovane, je v kazdom vacsom meste muzeum venovane vojne a jej nasledkom. Vstup volny, prispevky dobrovolne. Aj takto zbieraju peniaze na cistenie uzemia, ktore trva uz vyse 20 rokov.
Clovek si to na vlastnej kozi uvedomi az vo chvili, ked sa ocitne na uzemi, kde ma lesom a lukami presne vyznacenu trasu odtialto potialto sa mozes pohybovat, ostatne je na vlastnu zodpovednost. Municia bola sice z povrchu vyzbierana, ale to neznamena, ze na nieco neslapnes… Dost desive.
Pre tych co hladaju aktivity, a viac europske prostredie, je vhodny sever – Luang Prabang a Vang Vieng. Od trekovania po vyznacenych trasach so sprievodcom, cez kajakovanie, raftovanie, lezenie po skalach, tubing, let balonom atd. sa tu da paradne vysantit. Pre tych co si radi pozru nadhernu prirodu, chcu viac spoznat zivot domacich a vyskusat prave laoske jedlo je vhodny juh – 4 tisic ostrovov, Bolaven plateau a stred okolie jaskyne Konglor.
Urcite by som sa sem rada vratila a mozno aj na dlhsie ako len mesiac. Tento post je taka trochu nostalgia za Laosom. Po mesiaci som naspat v Thajsku, tentoraz na severe v Chiang Mai. A ked som si na zaciatku myslela, ze Thajsko nie je az take pekne, tak som sa pekne sekla :) Nechapala som, preco prave do Thajska chodi tak vela turistov a pritom som asi len bola na nespravnych miestach.
V Laose je nadherna zelena priroda aj v obdobi sucha, co sa o inych krajinach napr. India povedat neda. Od luk, cez plantaze, po lesy a dzunglu sa tu nachadza vsetko. Laos sice nema more, ale Mekong a ostrovy na nom ho zdarne nahradzaju. A domaci sa k Mekongu spravaju ako by to bolo ich more :) Obzvlast na 4 tis. ostrovoch, som aj ja mala pocit, ze som na mori a nie na rieke.
Krasna priroda, Phonsavan - Plain of Jars
Vyse 90% krajiny je zalesnenej. Narozdiel od okolitych krajin si Laos svoje lesy zatial chrani a vyrub je kontrolovany. Skoda len, ze trekovanie na vlastnu past je takmer nemozne. Minimalne je to nebezpecne.
Laos bol v priebehu 20. storocia vo viacerych vojnach a krajina je tym doteraz vyrazne poznacena. Ani zdaleka nie je cele uzemie vycistene od nevybuchnutej municie a podla muzei UXO (unexploded ordnance) kazdy den zomrie jeden clovek, co municia po x rokoch vybuchne. Tym, ze sa jedna o rozvojovu krajinu, nie su peniaze na cistenie uzemi. Zatial su vycistene iba turisticke oblasti, cast polnohospodarskej pody (iba do hlbky 40 cm, uff) a skolske ihriska. Robia zbierky a osvetu aj medzi domacimi aj medzi turistami, co som zatial v inej krajine nevidela. V oblastiach, ktore boli viac bombardovane, je v kazdom vacsom meste muzeum venovane vojne a jej nasledkom. Vstup volny, prispevky dobrovolne. Aj takto zbieraju peniaze na cistenie uzemia, ktore trva uz vyse 20 rokov.
Clovek si to na vlastnej kozi uvedomi az vo chvili, ked sa ocitne na uzemi, kde ma lesom a lukami presne vyznacenu trasu odtialto potialto sa mozes pohybovat, ostatne je na vlastnu zodpovednost. Municia bola sice z povrchu vyzbierana, ale to neznamena, ze na nieco neslapnes… Dost desive.
Vyznacena cesticka, kadial sa moze ist.
Pre tych co hladaju aktivity, a viac europske prostredie, je vhodny sever – Luang Prabang a Vang Vieng. Od trekovania po vyznacenych trasach so sprievodcom, cez kajakovanie, raftovanie, lezenie po skalach, tubing, let balonom atd. sa tu da paradne vysantit. Pre tych co si radi pozru nadhernu prirodu, chcu viac spoznat zivot domacich a vyskusat prave laoske jedlo je vhodny juh – 4 tisic ostrovov, Bolaven plateau a stred okolie jaskyne Konglor.
Urcite by som sa sem rada vratila a mozno aj na dlhsie ako len mesiac. Tento post je taka trochu nostalgia za Laosom. Po mesiaci som naspat v Thajsku, tentoraz na severe v Chiang Mai. A ked som si na zaciatku myslela, ze Thajsko nie je az take pekne, tak som sa pekne sekla :) Nechapala som, preco prave do Thajska chodi tak vela turistov a pritom som asi len bola na nespravnych miestach.
No comments:
Post a Comment