Kmen Lahu si uchoval vlastne nabozenstvo. Veria na spirits, co by sa asi volne dalo prelozit ako demoni, duchovia. Sami seba beru ako spolocenstvo, takze ked sa v niektorej rodine nieco udeje, tak to nepovazuju za problem danej rodiny, ale celej dediny. Dedina sa zide na tanecnom placi a spolocnym tancom vyhanaju zlych demonov z dediny. Pocas mojho pobytu sa konali dva tance. Jeden za lepsiu urodu, lebo prave zacinalo obdobie zberu. Dovod druheho sa mi nepodarilo zistit. Tance sa konaju zhruba raz za tyzden a pre nasinca su to vazne tance alebo skor dupanie do rytmu hudby. Mohli sme sa tychto tancov zucastnit, tak som si to spolu s Myrtho (Grecko) aj vyskusala. Chvilu sme domacich sledovali, aby sme zistili kroky, a potom hura na plac :) Narocnost tancov sa stupnovala a ked domaci zistili, ze pletieme ich krokove sekvencie, tak tanec zjednodusili. Zlati, nie :)?
Dalsou zaujimavostou je sposob uzatvarania manzelstiev. Velku hlavu si z manzelstva nerobia, ziadny papier nepotrebuju. Ak sa par rozhodne, ze chcu byt manzelmi, tak si spolu obradne vypiju caj. A su manzelmi :) Ak sa rozhodnu, ze im to neklape a chcu sa rozviest, tak sa znova stretnu pri caji. Namiesto pitia caju, ho vyleju zo salok a su rozvedeni. Nepotrebuju k tomu svedkov, ziadne velke oslavy. Velmi jednoduche, priam az symbolicke. Kolkym by sa to pacilo, keby to takto fungovalo aj u nas :)?
Kmen Lahu su povodom nomadi a zaroven lovci zvierat. Presuvali sa podla sezony z miesta na miesto. Toto sa statom (Thajsko, Laos) nepacilo, pretoze im v teritoriu urobili hranice (pomyselnu ciaru) cez ktrou sa kmen Lahu volne pohyboval. Volny pohyb cez hranice im staty neumoznili. Museli ostat v jednom state, a tym padom boli nuteni usadit sa. Uz ich lov neuzivil. Okrem lovenia zveri, mali znalosti pestovania omamnych latok, ktorych fajcenie je tu doteraz rozsirene. Tak sa rozhodli, ze tieto znalosti vyuziju a zacali pestovat opium. Vlade sa to nepacilo, opium vraj robi thajcanov lenivymi. Thajci na opium neboli zvyknuti, kedze ho nemali ako sucast kultury, a tak vraj fajcili az prilis, a potom sa im nechcelo robit :) Vlada preto pestovanie opia zakazala. Dedincania ostali bezradni, lebo viac toho vypestovat v horach nevedeli. Tak im vlada pridelila pozemky a vymyslela vladny projekt pestovania okrasnych rastlin pouzivanych pri bohosluzbach.
V dedine sa toho vela robit neda. Par ludi spolupracuje so Sunshine school (skola, kde som robila masazny kurz), je tam jeden obchod a tri, nazvyme to bary. Dedinacania su chudobou nuteni zobrat pracu aka sa im ponuka. Maju vlastny jazyk, thajsky ani anglicky moc nehovoria, takze moznost zamestnat sa niekde inde ako na vladnom projekte alebo odist je minimalna. Denny zarobok je 200 bathov (cca 4 eura), co je dost smiesna mzda. Domaci s tym sice vyziju, ale na to, ze robia od rana do vecera si velmi vyskakovat nemozu.
Na jednej strane mal zrejme niekto napad s dobrym umyslom, na druhej strane ho tak trochu nedotiahol. Pribeh usadenia sa Lahu ludi nie je zrovna radostny. Ale ako hovori indicke prislovie –At the end everything will be all right. If it is not all right, it is not the end (Nakoniec bude vsetko v poriadku. Ak nie je vsetko v poriadku, este to nie je koniec). Esteze je v dedine Sunshine school, aby mali kazde dva tyzdne prilev novych zahranicnych ludi, ktori s radostou sponzoruju miestny seven eleven (miestne potraviny s vtipom pomenovane po najrozsirenejsom a zrejme aj najznamejsom thajskom potravinovom retazci) a par barov s cajom, kavou, pivom, palacinkami, shakami a kokosovymi orechami :)
Na tanecnom place
Dalsou zaujimavostou je sposob uzatvarania manzelstiev. Velku hlavu si z manzelstva nerobia, ziadny papier nepotrebuju. Ak sa par rozhodne, ze chcu byt manzelmi, tak si spolu obradne vypiju caj. A su manzelmi :) Ak sa rozhodnu, ze im to neklape a chcu sa rozviest, tak sa znova stretnu pri caji. Namiesto pitia caju, ho vyleju zo salok a su rozvedeni. Nepotrebuju k tomu svedkov, ziadne velke oslavy. Velmi jednoduche, priam az symbolicke. Kolkym by sa to pacilo, keby to takto fungovalo aj u nas :)?
Kmen Lahu su povodom nomadi a zaroven lovci zvierat. Presuvali sa podla sezony z miesta na miesto. Toto sa statom (Thajsko, Laos) nepacilo, pretoze im v teritoriu urobili hranice (pomyselnu ciaru) cez ktrou sa kmen Lahu volne pohyboval. Volny pohyb cez hranice im staty neumoznili. Museli ostat v jednom state, a tym padom boli nuteni usadit sa. Uz ich lov neuzivil. Okrem lovenia zveri, mali znalosti pestovania omamnych latok, ktorych fajcenie je tu doteraz rozsirene. Tak sa rozhodli, ze tieto znalosti vyuziju a zacali pestovat opium. Vlade sa to nepacilo, opium vraj robi thajcanov lenivymi. Thajci na opium neboli zvyknuti, kedze ho nemali ako sucast kultury, a tak vraj fajcili az prilis, a potom sa im nechcelo robit :) Vlada preto pestovanie opia zakazala. Dedincania ostali bezradni, lebo viac toho vypestovat v horach nevedeli. Tak im vlada pridelila pozemky a vymyslela vladny projekt pestovania okrasnych rastlin pouzivanych pri bohosluzbach.
Pestovanie okrasnych rastlin pod foliovnikmi
V dedine sa toho vela robit neda. Par ludi spolupracuje so Sunshine school (skola, kde som robila masazny kurz), je tam jeden obchod a tri, nazvyme to bary. Dedinacania su chudobou nuteni zobrat pracu aka sa im ponuka. Maju vlastny jazyk, thajsky ani anglicky moc nehovoria, takze moznost zamestnat sa niekde inde ako na vladnom projekte alebo odist je minimalna. Denny zarobok je 200 bathov (cca 4 eura), co je dost smiesna mzda. Domaci s tym sice vyziju, ale na to, ze robia od rana do vecera si velmi vyskakovat nemozu.
Budova vladneho projektu, jedna z mala murovanych budov v dedine
Na jednej strane mal zrejme niekto napad s dobrym umyslom, na druhej strane ho tak trochu nedotiahol. Pribeh usadenia sa Lahu ludi nie je zrovna radostny. Ale ako hovori indicke prislovie –At the end everything will be all right. If it is not all right, it is not the end (Nakoniec bude vsetko v poriadku. Ak nie je vsetko v poriadku, este to nie je koniec). Esteze je v dedine Sunshine school, aby mali kazde dva tyzdne prilev novych zahranicnych ludi, ktori s radostou sponzoruju miestny seven eleven (miestne potraviny s vtipom pomenovane po najrozsirenejsom a zrejme aj najznamejsom thajskom potravinovom retazci) a par barov s cajom, kavou, pivom, palacinkami, shakami a kokosovymi orechami :)
Miestny bar Sombat
No comments:
Post a Comment