Barma - zhrnutie

Na Barmu som sa tesila, s tym, ze vsade sa hovori, je otvorena iba 4 roky, este neskazena turizmom, treba ju vidiet teraz, za par rokov uz moze byt neskoro. Moje ocakavania boli preto velke, krajina neskazena turizmom, sa casto nevidi. Kazda cestovatelska prirucka tiez spomina kusok drahsie ubytovanie v porovnani s okolitymi krajinami, narocne cestovanie – dlho trvajuce presuny medzi mestami, ktore vyzeraju byt kusok od seba na mape a nepripravenost na turistov, sem tam nedostatok restauracnych zariadeni, ale urcite sa oplati vidiet.

Najvacsia kniha sveta v Mandalay - jedna stupa = jeden list knihy

Na Barmu sme mali vyhradene 3 tyzdne, s tym, ze sme nemali presne dany plan ako pojdeme a ani kde kolko zdrzime. Prvy tyzden som si hovorila, parada, ten vysiel uplne super. Doprava ok, nebola az taka strasna ako vsade spominaju, ubytovanie sice drahsie, ale luxusne a krasna priroda vsade na okolo. Dalsie dva tyzdne nadsenie pomaly opadavalo. Ked sa v sprievodcoch spomina krajina nepokazena turizmom, rada by som vedela, co si pod tymto pojmom cestovatelske prirucky predstavuju. Barmu by som miestami nazvala ako turistami prevalcovana krajina. Napr. z jazera Inle sa okrem plavajucich zahrad a par zasitych klastorov takmer vytratil povodny rybarsky zivot, vsetko je pripravene len pre turistov. Stretnut domacich, ktori sa nezivia turizmom je hladanie ihly v kope sena.

Vsade zlati Budhovia - Mandalay

Co sa v Barme oplati vidiet

Predchadzajuce posty na blogu uz prezradili, co sa z Barmy oplati vidiet. Jednoznacne Bagan a jazero Inle a pre nadsencov trekingu mestecko Hsipaw alebo Kalaw. Prve dve spominane mozu byt ako najvacsim zazitkom, tak aj najvacsim sklamanim. Obidve miesta su velmi turisticke a zalezi len na cloveku ako si ich zorganizuje. Pri Bagane aj na Inle sme mali obrovske stastie, takmer zazrak. Obidve sme dali na vlastnu past bez sprievodcu, a nesli sme po najvychytenejsich chramoch a atrakciach, skor sme sa zariadili podla momentalneho pocitu :) A bola to parada.

Zivot na jazere Inle

Na co sa pripravit

Indicke standardy ubytovania, rozumej velmi nizke, za premrstene takmer europske ceny. Zo siestich ubytovani, jedno vyborne, tri priemerne a dve velmi zle. Okrem vyborneho, ubytovania mali vysoke ceny v porovnani s Thajskom, co je krajina s najdrahsim ubytovanim v tejto oblasti. Zle ubytovanie znamena napr. chrobaciky v poduske, takze celu noc som pocuvala chrum, chrum, chrust, chrust. Chvilu mi trvalo, kym som prisla na to, co to je...

A tzv. double pricing, co znamena, ze od turistov sa pytaju poplatky tam, kde domaci neplatia, napr. vstupne do pamiatok, co je bezne aj v inych krajinach Azie. Okrem pamiatok, tiez turisti zaplatia dvojnasobnu cenu za dopravu (autobusy, vlaky, minivany), co v inych krajinach Azie bezne nie je.

Na zimu v autobusoch. Autobusy klimatizuju na 20 stupnov, takze riadna kosa. Domaci chodia v ciapkach, hrubych svetroch do autobusov, pri vonkajsej teplote okolo 30. A klimatizaciu neznizia alebo nevypnu dokial clovek nad nimi 5 minut nestoji. Tiez velke mnozstvo s prepacenim grcajucich cestujucich. Pocas 6 hodinovej cesty z Mandalay do Hsipaw, permanentne niekto grcal. Toto sa da zazit jedine v Barme. Aj v Indii a Kambodzi, kde cesty nie su najrovnejsie, maju domaci lepsie zaludky. Takze saciky su povinna vybava autobusov. Na kazdej zastavke sa rozdavaju nove...

Lodkou po Inle

Ak je niekto rozdhodnuty ist do Barmy, pretoze ho laka budhizmus, vidiet Bagan, vidiet zivot na jazere Inle alebo aj nieco ine, treba sa pripravit na chudobnu krajinu a nedat si vylet pokazit. Tymto postom som nemala v umysle nikoho odradit od navstevy Barmy, len trochu poskytnut aj obraz, ktory sa clovek nema sancu inde dozvediet (urcite nie v cestovatelskych priruckach, kde je Barma vychvalena az, az :)). Napriek vsetkym negativam, a zmiesanym pocitom z tejto krajiny som rada, ze som mala sancu sa tam ist pozriet.

Takmer ludoprazdna plaz - Ngwe Saung

Bagan verzus Angkor Wat

Dva najznamejsie historicke komplexy s chramami v juhovychodnej Azii. Ked som navstivila Angkor Wat bola som jemne sklamana. Fotky paradne, ale celkovy zazitok nebol ohromujuci. Chramy su skor zrucaniny, narocnejsia doprava medzi nimi, treba mat bicykel, motorku alebo riksu. Stravila som tam jeden den na organizovanom zajazde so sprievodcom. Isli sme po najznamejsich chramoch. Prvych par chramov sa mi pacilo, ale potom ma skor zacinala premahat unava. Viac info v starsom blog poste Letom svetom Kambodzou

Roztrusene chramy v Bagane

Bagan sa mi oproti Angkor Watu pacil viac. Chramy su roztrusene medzi Nyaung U, Starym Baganom a Novym Baganom. Byvali sme v Nyaung U. Od majitela hotela (Eden motel) sme dostali vyborny tip, ze si mame prenajat elektricke bicykle, pretoze cez den je teplo a 10km sa moze zdat nekonecnych. Mali sme par chramov vytipovanych, ze tam by sme sa chceli ist pozriet, ale nic zavazne. V chramovom komplexe su dve hlavne cesty, okolo ktorych su chramy roztrusene. Nahodne sme si vybrali jednu a isli sme.

Niektore chramy su podstatne zachovalejsie

Zastavovali sme, kde sa nam pacilo. Videli sme turistov vychadzat zo zrucaniny, tak sme sa tam zastavili. Videli sme niekoho vylezeneho na chrame, tiez sme sa zastavili a pofotili si vyhlad. Ked sme boli unaveni, vyliezli sme na chram s peknym vyhladom, sadli si do tiena a vychutnavali si pohlad na okolitu krajinu. Skratka, parada, presne takto som si to prestavovala.

Pekne vyhlady z chramov

Elektricke bicykle boli vyborny tip. V Azii su povolene take, pri ktorych netreba vobec slapat. Taka pomalsia motorka – maximalna rychlost okolo 30km/h. V Bagane je zakazane prenajimat motorky turistom, predpokladam, ze kvoli smogu, aby sa neznicili pamiatky. Takze vsetci tam jazdia na tychto bicykloch. Vydrz baterie je 30 km, co na jeden den po Bagane uplne staci. A cena za prenajatie 5000 kyatov (5 USD). Prekvapivo vedia vytiahnut aj mensi kopcek a jazdenie po piesku je tiez zabava. Tusim kazdy z nas z neho aspon raz padol :)

Baganom na e-bikoch

Bagan je znamy fotkami hlavne zo zapadu slnka, kde krasne vidno siluety chramov. Tiez sme si takto idealizovali. Je par chramov, ktore su odporucane na zapad slnka. Prvy, ktory sme mali vytipovany nevysiel. Nakoniec sme aj boli radi, kopec turistov natlacenych na chrame, ktori sa predbiehaju kto sa dostane blizsie k zabradliu, aby mal lepsie foto. Par krat som si to absolvovala na inych pamiatkach. Urobili sme si namiesto toho mensiu okruznu cestu Baganom a zbadali sme par turistov vylezenych, doslova a do pismena, na jednom chrame s par domacimi detmi. Tak sme sa k nim pridali. Na chram sa dalo ist po schodoch iba do istej vysky, potom sa bolo treba skriabat po fasade. Zazitok ako sa patri a vyhlad celkom dobry.

Pre taketo foto sa chodi do Baganu

Ked nas cumenie na zapad slnka prestalo bavit, tak sme sa pobrali naspat do hotela. A cestou sme videli par ludi s velkymi fotakmi vylezenych na dalsom chrame. Tak nam to nedalo a pridali sme sa k nim. Tusim sme objavili tajny fotograficky spot v Bagane. Ludi ozaj iba par a vyhlad uzasny. Tak sme tam pobudli az do tmy, vychutnali si este zapad slnka a isli naspat.

Zapad slnka nad Baganom

Druhy dnes me urobili to iste, len sme sa vybrali po druhej ceste veducej cez Bagan. Myslim, ze dva dni na taketo obzeranie uplne stacili. Sice sme k tomu nemali vyklad, ale ked to porovnam s Angkor Watom, kde som vyhlad mala, zazitok to bol o triedu a mozno aj o dve lepsi :)

Lepsie miesto na predavanie obrazkov ako chram nie je :)

Je mozne, ze cely rozdiel je sposobeny tym, ze Angkor Wat som isla organizovane s cestovkou a nemala som moc na vyber, co si pozriem, kedy sa zastavim atd. A Bagan presne naopak, na vlastnu past, zastavovali sme kade tade, kde sa nam zapacilo. Vyliezli na chram, popozerali sa po okoli. Moznost oddychu kdekolvek. Nech sa clovek rozhodne pre ktorychkolvek z tychto komplexov, z mojej skusenosti, je lepsie aspon jeden den ist na vlastnu past. Ostat, kde sa cloveku zapaci, urobit si tu a tam prestavku na obcerstvenie a uzit si ho. Napriek mnozstvu turistov maju obidva chramove komplexy prijemnu, oddychovu atmosferu.

Vytet do hor - Hsipaw

Prvy vylet v Barme mimo zabehnutej turistickej trasy v Barme zozal velky uspech. Cesta do Hsipaw autobusom trvala asi 6 hodin a bola klukata, iduca hore dole a celkom slusne rozbita, ale prezit sa dala.

Specifikom Barmy su autobusy klimatizovane na 16 stupnov, ked som to prvy krat citala, tak som neverila, a zial je to pravda. Cim drahsi autobus, tym maju domaci pocit, ze treba viac klimatizovat, vsak cestujuci si to zaplatili. Takze cim viac VIP, tym viac zima. Vonku 30 stupnov a v autobuse ledva 20, vsetci dlhe nohavice, mikiny a miestny aj ciapky. Pride mi to trochu zcestne, ale treba sa na to pripravit. Mozno to ma nejaku suvislost s tym, ze domacim byva casto zle od zaludka, takze saciky patria do zakladnej vybavy autobusu.

Pre toto sa chodi do Hsipaw

Hotel som objednavala dopredu, kedze som nevedela, ci objednavat treba alebo nie. V sprievodcoch pisu, ze v sezone, co november uz sezona je, treba objednavat. V Barme je bezne volat z recepcie jedneho hotela do druheho a objednat si izbu. V hoteli sa rovno pytali, kedy prideme a prisli nas cakat na autobusovu stanicu. Sluzby pre mna doteraz nevidane. Obycajne si za vyzdvihnutie treba priplatit, a tu pre nas prisli len tak. Vraj uz bude tma, aby sme trafili. A pri tom sa jednalo o vzdialenost iba par sto metrov. Tesili sme sa velmi a hlavne ked sme videli ubytovanie. Jednoznacne najlepsie z celej Barmy – Lilly guest house alebo Lilly The Home je top. Krasne cistucke ubytovanie, sluzby na urovni, krasna terasa na streche hotela s vyhladom, kedze hotel je jedna z najvyssich budov. Skratka parada, radost byvat.

Terasa na streche hotela

Oblast okolo Hsipaw je znama trekovanim, ktore sme sice neabsolvovali, ale poobezerali sme sa po okoli na bicykloch. Z hotela sme dostali mapu aj s rozpisom, co sa kde da vidiet, kam na bicykli a kam radsej pesi. Prvy den sme sa vybrali na bicykloch po okruznej trase pozriet 5 miestnych dediniek. A nadsenie iba rastlo. Krasna priroda, mili domaci, male obchodiky cestou.

Na okruznej trase po 5-tich dedinkach

Dalsi den sme sa boli pozriet Maly Bagan, par zrucanych stup, vedla miestneho dreveneho klastora, kde sa nachadza vraj najvacsia drevena alebo bambusova (si nepamatam) socha Budhu. Chvilu nam trvalo kym sme ho nasli. Vsade sa pisalo o nejakom obraze sochy Budhu, tak sme hladali obraz a nakoniec z toho bola socha. Pobehali sme klastor hore dole a potom sme zistili, ze okolo sochy sme isli asi 3 krat :) Pozreli sme sa ako mnisi chystaju obed a obeduju, jemne sme im nakukli do jedalne a stravu maju pestru, zelenina na vsetky mozne sposoby a ryza.

Maly Bagan

A cestou naspat sme sa zastavili v restauracii u pani Popkornovej. Pani Popkornova ako jedna z mala miestnych pochopila ako prilakat turistov do svojej restauracie. Restauraciu zriadila vo vlastnej zahrade a podava tu zakaznikom kavu, caj a ovocne dzusy, vsetko dopestovane v tejto zahrade. Krasne sedenie v prijemnom prostredi pod stromami. Navstevnikov nemala vela, pretoze je to jemne od ruky, ale uplne uzasne prostredie. Vratili sme sa tam znova :)

Zahrada pani Popkornovej

Este sme sa vybrali na bicykloch na vodopad a nasli sme iba taky malicky. Asi som poriadne neporiadne nepocuvala, ked nam domaca vysvetlovala ako sa tam dostat. Na mieste sme sa pytali asi tri krat, ale nedohovorili sme sa. Vedeli sme, ze niekde musime odlozit bicykle a ist asi hodinku pesi, len sme nezistili kade. Za to sme na bicykloch prebrodili par krat rieku, samozrejme v mieste brodu. Dobre poumyvali bicykle, lebo po narocnej ceste boli uplne spinave. Den pred vyletom sa nam spustil monzun a prsalo celu noc, takze nespevnene cesty boli plne kaluzi.

Krasna priroda

A zazitok bola tiez cesta zo Hsipaw do Mandalay miestnym vlacikom. Vraj nadherne vyhlady, sice trva cely den, ale oplati sa, tolko boli referencie od inych cestovatelov. Cely den vlakom, ktory sa ruti zavratnou rychlostou 30-40km/h sa nam nechcelo, tak sme trasu skratili na „iba“ 7 hodin a previezli sa zo Hsipaw do Pyin Oo Lwin. Vlak odchadzal o 9:40 a predaj listkov zacinal ten den o 9, takze sa nam stalo, ze do vyssej triedy (upper class) boli uz iba 2 listky a my traja. Tak ja som skoncila v beznej (ordinary class) triede. Rozdiel medzi triedami je v sedeni. V beznej triede sa sedi na drevenych lavickach, okna su dokoran otvorene a ludia namackani na seba, ak sa vlak viac naplni. Ako turistka som mala miestenku, ale predpokladam, ze domaci ju nemali. Bezna trieda bola plna miestnych ludi, ktori si ma obzerali zo vsetkych stran a nebyt dalsich dvoch turistov, ktori sedeli vedla mna by som si pripadala, ako uplny exot :) Vo vyssej triede je v jednom rade menej sedadiel a na drevej konstrukcii su este vypolstrovane vankuse, aby bolo sedenie makksie a sedadla su potiahnute prikryvkou (podla popisu rodicov).

Vlak sa zacina plnit, bezna trieda

Zaujimavostou je, ze predavac listkov najprv volal do vlaku, kolko sedadiel je volnych a kolko listkov moze predat. Si overoval, ci predsa len sa nenajde jedno volne miesto pre mna vo vyssej triede.

Vylet vlacikom bol jednoznacne zazitkom. Vlak prekvapivo zastavoval kade tade, aj kde nemal zastavky, skoro ako miestne autobusy. Rutil sa krajinou zavratnou rychlostou, mozno az 40 km/h a miestami isiel iba 5 km/h. Az v Barme som pochopila, preco vlaky maju maximalnu povolenu rychlost. Teoria je krasna, treba rovne kolajnice atd. ale kym som to nezazila v praxi, neverila som. Miestami sa vlak tak kymacal, ze som sa divila, ze sme sa este nevykolajili. A ked sme isli tunelom robila som si srandu, ze ten tam vyhlbili preto, ze ked sa vlak viac nakloni a oskrie sa o stenu, tak sa odrazi a vrati ho to naspat na kolaje. Srandicky, srandicky, ale miestami to bolo zivotu nebezpecne, nehovoriac o tom, ze na drevenych sedankach sa dalo iba tazko udrzat a sedenie to bolo nepohodlne.

Vyhlad z vlaku

A husenkova draha, tazko povedat v akej vyske, uplne vyrazala dych. Na tomto useku sa vlak pohyboval iba krokom a isiel maximalne opatrne. Vsetci cestujuci boli vyhloneni z okien a fotili o stosest.

Husenkova draha

Celu trasu Hsipaw – Mandalay by som vlakom nedavala, tak ako sme to urobili my, uplne stacilo. 6 hodin vlakom a potom v Pyin Oo Lwim prestup do taxika a hura do Mandalay.

Jedna z najznamejsich atrakcii Barmy - jazero Inle

Piaty krat som v Thajsku, zapadnej oaze vychodu, kam sa chodim vzdy ked vyprsia viza, po narocnom precestovani inej krajiny zregenerovat. Momentalne som v Chiang Mai, sever Thajska. V poslednych 5-tich tyzdnoch, ked bolo na blogu ticho, som mala na navsteve rodinu a precestovali sme Thajsko a Barmu sposobom, tu par dni, tu par dni, skratka narocne cestovanie.

Nahananie ryb do sieti pri zapade slnka

Barmu sme v priebehu troch tyzdnov precestovali nasledovne – Mandalay – Hsipaw – Mandalay – Bagan – Inle – Ngwe Saung (plaz) – Yangon

Vybrala som par veci, ktore sa oplati vidiet alebo zazit v Barme, prvy post je o Inle. Inle je zname rybarmi, ktori vedia veslovat nohami a tradicnym zivotom na jazere.

Veslovanie nohami

Na Inle sme stravili takmer 3 dni. Ubytovacia cast je mestecko Nyaungshwe. Nachadza sa najblizsie k jazeru, nie je problem zohnat tu lodku na vylet po jazere a vraj ma backpackerskeho ducha. Hned na zaciatok maly incident. Rano okolo 5-tej sme dorazili do mestecka a skocil po nas typek, ktory tvrdil, ze mame zaplatit miestnu dan za vstup do turistickej oblasti. Po tme nam maval pred nosom nejakymi listkami, vraj je to dan a musime platit. A ked sme odmietli zaplatit, s tym, ze je noc a moze byt podvodnik, ze zaplatime na hoteli, tak sa na nas zacal jacat.

Vedeli sme, ze za vstup do oblasti sa plati, taketo privitanie sme necakali. Barma, pripravena na turizmus, hmmmmm. Vyberat poplatky/dane vedia, ale, ze by na miesto postavili poriadnu tabulu, alebo vybavili jednu kancelariu, ktora vyzera aspon trochu doveryhodne, to nie. Nehovoriac o skoleni pre zamestnanov, ako sa spravat, skoro ako na Slovensku :)

Krasne privitanie. Vstupy do spoplatnenych oblasti – Bagan a Inle, nemaju poriadne osetrene, kade kto im tam prebehne bez platenia. Vstup sme nakoniec zaplatili, tusim ako jedini z autobusu, ostatni typka poslali kade lahsie. Neviem preco sa prilepit zrovna na nas. Asi sme boli najvacsia skupinka.

Pri kazdom domceku stoji lodka

Po zdarnom privitani sme sa unaveni, odpratali na hotel. Hotel sme vyberali na mieste, rano o 5-tej. Vybrali sme Remember Inn. Pri Barme som sa rozhodla dat vsetkym hotelom a guest housom recenzie, aj s cenami ktore sme zaplatili. Je to zatial jedina krajina Azie, kde ceny ubytovani stupaju zavratnou rychlostou a lacne ubytovanie takmer neexistuje. Lonely Planet, ktora vysla v Juli 2014, uz ma ceny uletene. Vela krat boli ceny aj o 5-10 USD na noc vyssie. Ked som vyberala hotely v podstate sa nebolo od coho odrazit, takze aspon takato mala pomoc buducim cestovatelom.

Doobeda sme sa na hoteli zregenerovali a vecer plni nadsenia sme uz chceli vidiet Inle :) Na vlastne triko sme si zohnali lodicku, s tym, ze zadanie pre kormidelnika bolo – pozriet si nejaku dedinu na Inle, a potom chceme vidiet pekny zapad slnka. Ani som netusila, ako dobre to vypali. Vyrazali sme okolo pol 4 a isli sme pekne pomaly, aby sme si mohli vychutnat a pofotit vsetky krasy na okolo. Vsetky lode s turistami nas predbiehali. Najprv sme sa divili, ze kam tak letia a potom vysvitlo, ze dedina je hned na zaciatku jazera. Preto isiel nas kormidelnik tak pomaly, nemal sa kam moc ponahlat.

Dreveno - bambusove domceky na jazere

Na lodke sme sa plavili po dedine pomedzi domy postavene na koloch.  Kazdy domcek mal pristavenu lodku, niektore domy boli pospajane mostami. Prekvapivo v dedine nebolo vela turistov na lodkach, stretli sme iba jednu lodku. Miestami domaci na nas skaredo zazerali, zrejme, ze co tu chceme. Asi sme rusili klud. Motorova lodka, aj ked kormidelnik stiahol motor na minimum vydavala vrcavy zvuk. A s cim som sa v Azii este nestretla, tak si nas domaci fotili. Celkom sranda, my si fotime ich a oni nas. Viem si zivo predstavit ako deti ukazuju fotky v skole, aha, boli si nas pozriet tito bieli turisti :)

A na zaver dna, nadherny zapad slnka z lodky. Bola som prekvapena, medzi troma rybarmi, ktory sa iba netvarili, ze vedia chytat ryby, ale ich ozaj aj chytali do sieti, sme boli jedini turisti. A tam vznikli taketo nadherne foto.

Lovenie ryb do sieti

Uzasny klud vsade na okolo, sem tam z dialky doliekal vzdialeny zvuk motorovych clnov a iba plieskanie rybarov ako nahanali ryby do sieti. Parada. Uz len pre tento zapad slnka sa tam oplatilo ist.

Zapad slnka

Druhy den na Inle sme si urobili standardny celodenny vylet lodkou po Inle, ktory organizuju takmer vsetky hotely a guest housy a bolo to asi najvacsie sklamanie. Na programe bol trh, ktory je kazdy den v inom mestecku. V hoteli nam povedali, ze mame stastie, ze trh je dnes v mensej dedinke, vcera bol vraj turisticky. Trh bol cisto pre turistov, zo samymi handrami a suvenirmi pre turistov. Domaci by tam nakupili mozno trochu zeleniny a ovocia. Pratali sme sa odtial velmi rychlo.

Kvoli tymto rybarom je to tu turisticke :)

Potom sme sa na lodke povozili po dedine, tentoraz uz plnej lodi s turistami. Prebehli sme okolo par hotelovych chatiek, postavenych pre turistov na jazere. Takychto komplexov bolo v okoli jazera vela a na jazere prekvapivo tiez. Vyzerali ludoprazdne. Pozreli sme si par chramov, par atrakcii pre turistov tzv. workshopov ako sa tradicne vyrabali strieborne sperky, ako sa tlali latky, vyrabali cigary atd. A po predchadzajucom dni, kde sme tretli iba par lodiciek, sme boli sklamani, aka turisticka oblast to je.

Domaci v dobrom rozmare nam kyvaju

Zaujimave bolo vidiet skolu postavena na koloch na vode s velkym ihriskom pre deti. Inhrisko nebolo na koloch, ale na mieste bola zrejme navozena hlina tak, aby sa vytvoril ostrov uprostred jazera. Jazero ma hlbku do 2 metrov, takze navozit tolko hliny by nemal byt problem.

Z druheho dna za zmienku stali este plavajuce zahrady na Inle. V tomto obdobi na nich pestuju paradajky. Na miestne rastliny volne plavajuce po hladine, domaci navozia trochu zeme. Ukotvia taketo hriadky bambusovymi tycami o dno, aby im pri vetre neuplavali a vysadia paradajky. Po hriadkach sa da normalne chodit, v pohode ma udrzali. Trochu som si zamocila nohy, ale paradny zazitok, poprechadzat sa na plavajucej hriadke.

Plavajuce zahrady s paradajkami

A treti den na Inle sme oddychovali. Na jazero sa nam uz nechcelo. Z predchadzajuceho dna sme boli sklamani. Ja som este chcela vidiet plavajuce trhy, ale nepodarilo sa mi zistit, ci nieco ako originalne plavajuce trhy (predavajuci aj kupujuci su na lodkach) tu vobec existuje.

Tradicny zivot tu este nevymrel, aj ked je ho tu uz malo

Maly prievodca Rishikeshom

V Indii som dva mesiace stravila v Rishikeshi, tak by sa patrilo nieco o Rishikeshi napisat. Turistickou castou v Rishikeshi je Tapovan, male mestecko smerom na sever od Rishikeshu. Samotny Rishikesh na navstevu nie je zaujimavy, aj ked oplati sa navstivit trh a ochutnat vyborne domace lassi (mliecno-jogurtovy napoj). 

Rishikesh je jedno z troch najznamejsich putnickych miest pre domacich turistov. Je povazovane za svate, tak ako Varanasi a Haridwar. Jednym z jeho specifik je nedostupnost alkohokolu a masa, kedze podla hinduistickej tradicie, ludia su vegetariani a alkohol je pre veriacich tabu. V Rishikeshi je vraj najvacsia koncentracia osvietenych ludi na svete. A zaroven je rodiskom jogy.

Vyhlad z Ghost Temple na Rishikesh

Tapovan je rozdeleny na dve casti - Laxman Jhula a Ram Jhula, nazvanych podla mostov pre chodcov. V okoli Ram Jhuly sa nachadzaju zname ashramy Parmath Niketan, Ved Niketan a Beatles ashram (ashram, kde boli Beatles a meno podla nich zdomacnelo). Dnes su z neho ruiny, ktore sa daju ist navstivit. Zaujimavou castou je aj High Bangs (miestny to nazyvaju aj Swiss cottage), co je backpackerska oblast, jemne izolovana od Tapovanu. Cesta z Tapovan marketu (riksha stand) pesi trva asi 10 minut. High Bangs ma prijemnu atmosferu. Je tu vysoka koncentracia lacnych hotelov a restauracii. A samozrejme vela cestoviek ponukajucich od raftingu az po listky na autobus a vlak. Ja som vacsinu casu stravila pri Laxman Jhule (severny most, viac vzdialeny od Rishikeshu), tiez turisticka oblast, v ktorej okoli je dostatok ubytovania aj zapadnych restauracii.

Most pre pesich - Laxman Jhula

Co sa da v Rishikeshi robit

Tapovan sa nachadza na upati Himalaji a je velmi popularny trekovanim, raftingom a najnovsie tu australcania postavili velku hupacku, tak aj trochu adrenalinovymi sportami - bungeejumpingom a niekolko desiatok metrov velkou hupackou. Hupacka bola dostupna iba v sezone, tak som.ju nemala sancu vyskusat.

Priamo v Tapovane, respektive v blizkom okoli sa nachadzaju 2 velmi pekne vodopady, na ktore sa da dostat pesi, alebo zdielanym taxikmi. Zdielane taxiky funguju sposobom, ze postavim sa na cestu v spravnom smere (na toto treba dat pozor), a stopujem okolo iduce mensie trucky. Ak nezastavia, zrejme su plne. Jazda stoji 30 INR. Trucky chodia kazdu chvilu pocas dna cca od 9 do 17. Sukromny taxik z taxi standu k vodopadu stoji 300 INR cesta tam, a cesta naspat (bez cakania) 500 INR. Treba sa pred odchodom z Tapovanu dohodnut s taxikarom na spiatocnej cene, tak to vyjde lacnejsie. Nebude mat vyhodu vyjednavania, ked clovek nema cislo na ineho taxikara a nemoze si nahodit cenu.

Patna vodopad je na pravej strane Gangy (ked sa postavime proti smeru toku), vzdialeny 3-4 km od Tapovanu. Da sa tam dostat aj pesi. Od cesty, kde vas vysadi taxik je to este 20-30 minut pesi do jemneho kopca. Vodopad je zaujimavy tym, ze na vrchu je velky kamen, ktory rozptyluje vodu a vznika tym dojem sprchy. Vo vodopade sa neda kupat, iba osprchovat :) Vodopad som bola pozriet koncom obdobia monzunov, vody nemal vela, tak sa treba informovat u domacich, ci ma vodu aj v obdobi sucha. Ak ma clovek stastie a pride rano, tak ho moze mat aj sam pre seba. Co sa podarilo nam. Inak je dost turisticky, takze stretnut tam skolsky zajazd nie je nic neobvykle. 

Patna vodopad

Kusok nad vodopadom je mala dedinka Patna, ktoru sa oplati navstivit. Je odtrhnuta od sveta, obklopena krasnou prirodou. Predpokladam, ze cesta sem nevedie, a tym padom je tu uzasne ticho. Cestou z vodopadu do dedinky Patna stavia miestna jogova skola Rishikesh Yog Peeth velky ashram. Je zaujimave vidiet kolko ludi na nom pracuje. Ked sme sa tam prechadzali bolo ich tam okolo 30 a mali z nas zazitok :). A my z nich tiez.

Stavanie Ashramu

Na lavej strane rieky (tiez smer proti prudu), zhruba 3-4 kilometre za mestom sa nachadza Neer Gaddu vodopad. Ak je cesta prechodna, taxikom sa da dostat celkom blizko k vodopadu. Samotna prechadzka k vodopadu je potom uz iba 1-1,5 km do kopca. Vystup k vodopadu je narocnejsi ako k vodopadu Patna, ide sa do prudsieho kopca asi 30 minut, popri mensej riecke. Vodopad ma viac urovni, riecka vytvara pekne kaskadove jazierka, tak treba zobrat fotak. A pod samotnym vodopadom je male jazierko, v ktorom sa da kupat. Voda je trochu chladnejsia, ale po narocnom vystupe vyborne osviezi. Domaci businessman si priamo pri vodopade otvoril mensie obcerstvenie, kde sa da zakupit caj a nieco male na zahryznutie. Na dostupnost balenej vody by som sa nespoliehala a zobrala si vlastnu.

Prva uroven vodopadu a jogova foto musi byt

Z Rishikeshu je popularny pol dnovy vylet do chramu Kunjapuri. Bola som tam pocas jogoveho kurzu. Cesta tam trva asi hodinku, a pokial clovek nechce ist organizovane cez agenturu, alebo platit sukromny taxik, da sa tam ist na motorke. Podla legendy chram vznikol tak, ze bohyna (pokial si spravne pamatam tak Shakti) plakala a kam dopadli jej slzy vznikli na vrcholoch kopcov chramy. Kunjapuri je jednym z nich. Chram sam o sebe nie je zaujimavy, zaujimavy je vyhlad z neho a okolita priroda. Oplati sa tam ist skoro rano na vychod slnka. Clovek sa vyhne turistom a pozorovat vychod slnka z vrcholu kopca s nadhernou prirodou v okoli je magicke.

Vyhlad z chramu Kunjapuri

V Rishikeshi som este vyskusala rafting. Trasy raftov su odstupnovane. Najkratsia je 9 km a ma iba jedny velmi jemne pereje. Druha dlhsia trasa je 16 km, ma 4 pereje, ktore priamo po monzunoch vedia dat zabrat, ale pri par skusenych rafteroch na rafte, ktori v spravnej chvili zaberu, su v pohode (nas pripad). Najtazsie pereje na tejto trase su ohodnotene na 3+. A najdlhsia trasa je este o par kilometrov dlhsia (nepamatam si presne kolko) a je narocna, najtazsie pereje su 4+. Na raftingu som bola tiez pocas jogoveho kurzu, a pokial viem tak cena je 350 INR na osobu a je v nej zahrnuta aj doprava. Rafting sa obycajne konci v Tapovane v okoli Laxman Jhuli (vhodne overit si v agenture). Na raftingu v Rishikeshi som bola dvakrat a podla mna je bezpecny. Este pred nasadnutim do raftu sme dostali zakladnu bezpecnostu instruktaz a pokial clovek pocuva instruktova a nevystraja hluposti (napr. poriadne sa nezakvaci do raftu pred perejami, lebo ho z toho bolia nohy), tak je v pohode. Zachranne vesty a prilby su  pri raftovani samozrejmostou.

V tejto oblasti je tiez velmi popularne kempovanie na brehoch Gangy. Prekvapivo sa tu nachadzaju nadherne biele pieskove plaze, ked voda po monzunoch trochu ustupi. Teraz kempovanie leti, takze ceny prespavania v stane su niekolko krat vyssie ako v hoteli (asi tak trikrat). Tak je na kazdeho zvazeni, ci prespi v hoteli a ma svoj komfort alebo pojde do stanu. Kempovanie je tu vraj popularne kvoli nejakemu novemu indickemu filmu :) 

Dedinka Patna

Dalsou z veci, ktoru sa oplati v Tapovane navstivit je ceremonia pri Gange. Kazdy den sa kona od 18:00 – 19:00 pri Ram Jhule, ceremonia pri ghate so sochou boha Hanumana (treba sa domacich popytat, kde to je). Kvoli tejto ceremonii sa do Rishikeshu zbiehaju domaci turisti. Ak ma clovek zaujem vidiet sukromnu, nie az tak turisticku ceremoniu, tak si treba sadnut pri Laxman Jhule do novo otvorenej restauracie nad German Bakery, von na terasu a ma ako na dlani, ceremoniu z chramu na opacnej strane rieky.

Ghat so sochou boha Hanumana

Rishikesh centrum jogy a ayurvedy

Vela zahranicnych turistov sa sem chodi zregenerovat, aj preto je tu v ponuke velke mnozstvo ayurvedskych kurzov, kurzov jogy, masazi a kurzov masazi a tiez panchakarma retreaty.

Ayurvedsku klasicku olejovu masaz som vyskusala par krat a bola vyborna :). Skusala som nahodne masazne studia, takze neviem odporucit nic konkretne. Vsade v Tapovane su vyvesene plagaty s Baba massage center, a po meste su oznacene minimalne 3 Baba massage center, ale ktore je to originalne masazne centrum, ktore ma dobru reputaciu a vsetci ho odporucaju ani srnka netusi. Jedno z Baba massage center som vyskusala, ale asi by som ho neodporucala dalej. Hodinova ayurvedska masaz sa pohybuje od 500-1000 INR (treba zjednavat). A v Indii je standardom, ze zena robi masaz zene a muz, muzovi. Na zapadniarov skusaju kadejake finty, ale netreba im na ne pristupit :)

Oblubene su tu 7-14 dnove ocistne retreaty tzv. panchakarma. „Pacient“ si dohodne konzultaciu s ayurvedskym doktorom, ktory mu vysvetli ako ayurveda funguje, povie mu aka dosha (typ) u neho prevlada, ci vata, pitta alebo kapha, ako si ma upravit zivotospravu a na ocistenie organizmu mu odporuci kury. Kury obycajne spocivaju v roznych typoch masazi a ocistnych technik. Povodne ma panchakarma lakala, a aj som obehla par centier, ktore ju ponukali, ale nakoniec som sa rozhodla, ze radsej si sama „naordinujem“ masaze, ktore sa mne pozdavaju. Cena 7 dnovej panchakarmy sa pohybuje okolo 10 000 INR. V cene je obycajne zahrnuta konzultacia s lekarom, kazdy den 1-2 procedury, ktore trvaju okolo 2-2,5 hodiny (treba pocitat aj s dietou) a bylinkove pripravky na 1-2 mesiace po ukonceni procedur.

Prakticke info

Najlacnejsie ubytovanie od 200 INR v Tapovane je v okoli Swiss Cottage (High Bangs), trochu drahsie od 350-500 INR sa da zohnat v okoli Laxman Jhuly. Ja som vystriedala 3 ubytovania. Prve nestalo za dobre slovo – The Holiday Home :(. Izba s klimatizaciou stala 600 INR na noc pre dve osoby. Prvy krat ked som sa tam ubytovala bolo vsetko v pohode. Druhy krat pri ubytovavani sa, sa recepcny tvaril ako keby som ho otravovala, tym, ze sa tam chcem ubytovat. Tak som sa rychlo odtial pratala. Celkovo som ostala par dni, standard izieb dobry, izby su jemne tmave a v obdobi monzunov aj trochu vlhke. A je dostupny na indicke pomery rychly internet. 

Druhe ubytovanie vrelo odporucam – Dhiraj Guest House. Izba s vlastnou kupelnou vysla na 350 INR na noc (mimo sezony). Izby maju vlastnu kuchynku, takze su vhodne aj na dlhodobejsie ubytovanie, ak si clovek chce sam varit. Domaci je velmi prijemny a ak je to v jeho silach, splni ubytovanym vsetky priania :) Jedna mala nevyhoda, zatial tam nie je dostupny internet.

Vyhlad z Dhiraj Guest House

Tretie ubytovanie bolo v skole Rishikesh Yog Dham. Nazov budovy je Mount View Cottage, je to trochu matuce, ked to clovek vidi. Skratka skola sidli v Mount View Cottage a ak sa tu prave nekona mesacny jogovy kurz, tak ponukaju ubytovanie. Izba s vlastnou kupelnou je za 450 INR na noc pre dve osoby. Internet je tu dostupny. Skola ma pekne izby, kazda so spolocnym balkonom na jednej strane a terasou, kde sa da vecer sediet, na druhej strane. Z terasy aj balkona je pekny vyhlad na ryzove polia a Himalaje. 

Moj favorit v ubytovani je Dhiraj Guest house, hlavne kvoli krasnemu vyhladu na Himalaje a strechy, ktoru je mozne vyuzit na rannu jogu, alebo vecerne sledovanie hviezd.

Ryzove polia - vyhlad z Yog Dham Skoly

Stravovanie

Rishikesh je turisticke mesto, takze sa tu nachadza dostatok restauracii. Z restauracii pre zapadniarov, ktore maju trochu vyssie ceny ako domace, kde jedlo vyjde okolo 100-150 INR, s napojom okolo 200 INR som si oblubila Little Buddha, Happy Buddha, 3rd eye, Ayurpak, TatTV a este jedna nova restauracia na stvorcovom namesti, ktorej meno si nepamatam. 

Little Buddha sa nachadza na druhej strane rieky, je medzi zapadniarmi najpopularnejsia restauracia, v case obeda vzdy plna, tak treba pocitat s minimalne 1-1,5 hodinou na obed. Odporucam vyborny lemon-mint juice, nazyvany lemon-nana.

Happy Buddha sa nachadza na skratke od hlavnej cesty k Laxman Jhule. Jedlo priemerne, ale krasny vyhlad na Gangu. Restauracia je malokedy plna. Odporucam vyskusat snikkers chapati - vysmazane chapati plnene nutelou a orieskami. Sem sme si chodievali po veceroch vylepsovat naladu, ak na nas trochu „dolahol“ jogovy kurz. 

3rd Eye, jemne schovana restaruacia na skratke od hlavnej cesty k Laxman Jhule, kusok od Happy Buddha. Ak clovek o restauracii nevie, tak ju dost tazko najde. Treba sa vypytovat. Obycajne sme boli jedini hostia v restauracii a chodili sme sem hlavne na shaky. Majitel restauracie je rodina jedneho zo zaucajucich sa ucitelov v jogovej skole, tak preto sme sa o tejto restauracii dozvedeli. Za zmienku stoji ubytovanie, ktore k tejto restauracii patri, vyzera luxusne, s velmi dobrym vyhladom na Gangu, za dobre ceny.

Ayurpak, skryta restauracia vedla Laxmi hotela. Ak clovek nevie, ze toto je restaruacia, trikrat neprejde okolo cervenej brany, za ktorou je schovana a nespyta sa domacich aspon dvakrat, kde to teda je, tak ju nenajde. Napriek tomuto, byva casto plna. Ponuka vyborne ayurvedske jedla. Menu nie je velmi siroke, ale za to mimoriadne chutne a zdrave. Maju tu fenomenalne babanove shaky, treba urcite vyskusat. Tiez banana veg je nieco, co som inde nevidela. Vyborne to ide k whole wheat pancake (volny preklad celozrnna palacinka). Vyborna sladka aurvedska vecera. Restauracia ma tiez krasnu zahradu, v ktorej sa da posediet. A skoro som zabudla, treba vyskusat bylinkove caje, pripravovane z byliniek zo zahradky. 

TatTV je restauracia nad organickym obchodom kusok od riksha standu s velmi milou obsluhou a klimatizovanou miestnostou. V obdobi monzunov paradna vec. Alebo sa da posediet na terase s vyhladom na Himalaje. Ponuka jedal je siroka, medzinarocna kuchyna od izraelskej, cez mexicku az po indicku. Chodila som sem na palacinky a gnocci (noky). Maju tu internet... Blog som pisavala v tejto restauracii. A pri uplodovani fotiek som vypila nejeden shake. 

Tapovanu tak trochu chybaju trhy s jedlom. Najblizsi trh je na markete v Rishikeshi. Pre cloveka, ktory sa v tejto oblasti rozhodne ostat dlhsiu dobu a stravuje sa po zapadniarskych restauraciach sa jedlo trochu predrazi. Miestnych restauracii som v Tapovane videla iba par a kvalitu posudit neviem. Velmi ma svojim zjavom nelakali. Jedlo na ulici, stankovy predavaci vsetkeho mozneho, boli iba v okoli Ram Jhuly.

Vyhlad z restauracie na palenie sochy pocas festivalu Dussehra

Trochu logistiky – ako tam a ako naspat

Do Rishikeshu sa da dostat autobusom alebo vlakom. Autobusy z Delhi do Rishikeshu su iba nocne. Cesta trva asi 8 hodin. Pri autobusoch treba davat pozor aku triedu clovek kupuje, ci obycajny, VIP alebo sleepers. Ak sa chce vyhnut nocnemu autobusu, da sa ist cez den autobusom do Haridwaru. Autobus z Delhi vyraza o 10 rano, do Haridwaru sa dostane okolo 5 poobede. Z Haridwaru do Rishikeshu je to pol hodinka miestnym autobusom. A z Rishikeshu do Tapovanu (Laxman Jhula) je to asi dalsich 10-15 minut zdielanou riksou. Cena busov Delhi – Rishikesh je okolo 500-600 INR. Autobus Delhi – Haridwar okolo 550 INR, bus z Haridwaru do Rishikeshu – 35 INR, zdielana riksha 10 INR, sukromna riksha, podla zjednavacich schopnosti od 80-150 INR.

Vlak jazdi z Delhi iba do Haridwaru. Z Haridwaru ide miestna lokalka aj do Rishikeshu, ale jazdi iba par krat za den, dlho trva kym sa clovek dostane na miesto, a vacsina cestovatelov ju neodporuca. Ak clovek pride vlakom do Haridwaru, dalej treba ist autobusom (pol hodinka) do Rishikeshu a odtial zdielanou alebo sukromnou Rikshou do Tapovanu. Cena vlaku Delhi – Haridwar je od 150 INR. Cena zavisi od konkretneho vlaku. Ranne a pomalsie vlaky su lacnejsie ako rychliky a vlaky, ktore idu pocas dna. Listky na vlak sa daju zohnat v Tapovane v cestovnych agenturach. Agentury si k cene listku pridaju 50-100 INR a kupia ho online. Problem s kupovanim online je pre cudzincov platba medzinarodnou kartou. Mne osobne platba nechcela prejst.  

Tolko maly sprievodca Rishikeshom. Snad niekomu pomoze pri orientovani sa v tejto oblasti.

Kurz jogy v Rishikesh Yog Dham School

Sedim si v Bangkoku a spominam na Indiu. Dva mesiace v Indii v Rishikeshi boli paradne. Nebyt toho, ze mi pride rodina na navstevu, tak sa z Indie nepohnem. Zaciatky boli tazke, kulturny sok ako sa patri, nastastie po zhruba 6 tyzdnoch nastalo zmierenie sa s Indiou a jej kulturou a nasledovalo uzivanie si. Zaver indickeho cestovania, ak to takto vobec mozem nazvat, kedze som bola dokopy v 3 mestach, bol tiez paradny. Stretla som sa s Mariom a Miou, cestujucimi Slovakmi, a znamymi z Indie spred 5 rokov Ewelinou a Lokeshom.

Nasa jogova zostava

Kedze sa joge uz nejaku dobu venujem, rozhodla som sa trochu si zlepsit vedomosti v tejto oblasti pocas cestovania a absolvovat 200 hodinovy (zakladny) yoga teacher training (200 hodinovy trening na jogoveho ucitela). Povodne som mala v plane si „iba“ vylepsit vedomosti, aby som vedela ako sa jednotlive pozicie volaju, ako sa do nich spravne dostat a zlepsit si kondicku. Joga ma pocas tohto kurzu pekne chytila, takze som zmenila plany a vyskusam aj ucit :)

Kurz jogy som absolvovala v Rishikesh Yog Dham school. Vyber takmer nahodny. Na internete som sa snazila este z Thajska zistit referencie na jednotlive skoly a velmi sa mi nedarilo. Vyuzila som, ze som na mieste mimo sezony a dufala, ze este budu volne miesta. Ked som prisla do Rishikeshu, obehla som par skol, vyskusala par drop-in classes (jednovstupove hodiny) a vybrala prave tuto. Mozem konstatovat, ze vyber to bol vyborny. Som maximalne spokojna. Na indicke pomery velmi dobre zorganizovany kurz a kvalita tiez zodpovedajuca. Skola robi kurzy s malym poctom osob, nas bolo 8 a vytvorili sme vybornu partiu. Vydrzat 4 tyzdne s tymi istymi ludmi, makat spolocne od pondelka do soboty a este aj v nedelu si urobit spolocny program a nechytit ponorku da zabrat, ale podarilo sa. Ponorka sa o nas pokusala, ale vydrzali sme. Bol to aj jeden z dovodov, preco som peknu dobu nedala ziaden prispevok na blog. Skratka som si kurz uzivala :)

Skola Rishikesh Yog Dham s novom halou na streche

Denny program vyzeral nasledovne:
5:30 – budicek
6:00 – caj
6:15 – shatkarma
6:30 – 8:30 – mantry a joga
9:00 – ranajky
11:30 – 12:30 – anatomia
12:30 – obed
14:30 -15:30 – meditacie
15:30 – 16:30 – filozofia
17:00 – 18:30 – joga
19:00 - vecera

Ranne vstavanie o 5:30 niektori posunuli na 5:55, s tym, ze 5 minut na oblecenie staci :). Po prvotnom soku, ze som tak skoro rano hore, som si zvykla pozorovat vychod slnka a uzivat si este kludny Rishikesh.

Rano sme mali bylinkovy caj, aby nam pri joge neskrkalo v bruchach. Vraj je dobry na oplachnutie criev, taka ranna sprcha pre zazivaci system. Nasledovala shatkarma – cistiace techniky pre joginov. Pre tych, co im to nieco hovori, tak postupne sme vyskusali – jala neti, sutra/rubber neti a potom trochu narocnejsie shankprakshalan a kunjal. Radsej podrovnejsie rozoberat nebudem, niektori mozu mat pred obedom :) Aspon jedna foto:

Ranna jala neti.

Tentoraz uz s usmevom, prvy krat to bolo s peknym kaslom

Po ocistnych technikach sme si vyskusali priedusky pri spievani mantier. Dokopy sme sa ich mali s pamati naucit 5 a zo zaciatku som si pripadala, ze spievam nahodny zhluk slov, ktory dokazem ledva vyslovit. Kupodivu uz pocas tretieto tyzdna sme ich vedeli vsetci naspamat. Kazdodenne ranne a poobedne opakovanie urobilo svoje.

Po mantrach nasledovala hodina a pol az dve hodinky jogy. Prvy tyzden sme mali krasne vyvazene hodiny, ani svaly moc neboleli, aj ked zabrat nam davali. A od druheho tyzdna akoby nam ucitelov vymenili a zacali na nas pekne tlacit. Raz sila, vzapati natahovanie. Ziadne take, ze pri rannej joge nedotlacame. Skratka vykon je potrebny :) Smajlik preto, ze filozofia jogy hovori, ze nie je o vykone a dostani sa do asan. Treba uznat, ze sa podarilo. Keby mi niekto ukazal asany, ktore dam na konci kurzu, alebo pri predstave, ze sa o ne budem ci i len pokusat, by som usla :)

Vlastnu foto nemam, tak aspon ilustracna

Pred obedom este nasledovala hodina anatomie. Nejednalo sa o cistu anatomiu, vsetko vztiahnute k joge. Takze sme rozoberali napr. co sa deje s traviacim systemom v niektorej z asan, preco je shavasana (pozicia mrtvoly) na konci a ake su jej benefity atd.

Po obede nam dali chvilu cas na odfuknutie a hned na to meditacie. Dat hodinu meditacii v nevhodnejsom case asi nezvladli (trocha kritiky musi byt :)) Este s plnym zaludkom z obeda sa velmi tazko meditovalo a miestami aj tvarilo, ze meditujeme. Bezne si ludia jemne schrupli :) Ucitel bol pri meditaciach mimoriadne vynaliezavy, snad ani raz sme nemali rovnaku hodinu meditacii. Raz sme spievali mantry, potom skusali relaxacie, striedali meditacne polohy, zameriavali sa na jednotlive casti tela atd.

Meditacia pri Gange

Nasledovala hodina filozofie, jedna z tych najzaujimavejsich casti. Zacali sme uplne od Adama, v pripade jogy od obdobia Ved a dostali sme sa az preco je teraz tolko jogovych smerov a ako sme sa k nim dopracovali. Ktore su dve zakladne – Raja a Hatha joga a aky je rozdiel medzi nimi. Bolo mimoriadne zaujimave sledovat ako nas ucitel oddeluje alebo aj neoddeluje hinduizmus od jogy. Pravdu povediac z tohto som mala celkom obavy na zaciatku, lebo pocuvat o 1000 hinduistickych bohoch, o ktorych tu radi rozpravaju som ozaj nechcela. Nastastie do velkej miery sme sa tomu vyhli. Sem tam sme do hinduizmu zabrdli, ale ozaj iba malo a tak, aby nikto z pritomnych nestratil prehlad. Za toto skole patri velka chvala, pretoze si viem predstavit, ako to moze vyzerat v podani neprofesionala.

Puja presunuta von na dvor :) 

V Indii som chytila sviatok Dussehra, ktory sa slavi 9 dni a kazdy den bola puja.

A na zaver dna, este pred vecerou sa konala druha hodina jogy. Ranne hodiny jogy boli pre nas, tzn. aby sme sa my zlepsili a poobedne hodiny boli urcene na ucenie, aby sme sa naucili ucit. Takze sme sa dozvedeli perlicky, tiez comu sa vyhnut, na co dat pozor atd. Netusila som, ze napriklad pozdravy slnku velka cast ucitelov pouziva na to, aby zistila pokrocilost ziakov na hodine. Treba si vsimnut na kolko su ohybni, ci dotlacia paty na zem, kolko maju sily, ci dlhsie udrzia poziciu atd. Po vecernej joge, sme si pochutnali na veceri a hura, volny program.

Jeden z miestnych milacikov (asi Tiger) s Fatimou

Pomenovat psy Tiger a Jackie, chce znacnu davku humoru :)

Vela volna sme si pocas kurzu neuzili. Program sice nevyzera nabity, ale pri 3-4 hodinach jogy denne, je clovek dost unaveny, sem tam si nieco potrebuje vybavit v meste. Sem tam sa vecer zakeca s ostatnymi kurzatnmi a ide spat o 1 a potom nasledujuci den dospava cez vsetky prestavky. Takze den vyzera, ranna session, spat, obedna session a obed, spat, vecerna session a predsavzatie, ze dnes uz pojdem urcite skoro spat :)

Od zaciatku kurzu mali ucitelia snahu pripravovat nas na to, ze na konci budeme mat vlastnu hodinu jogy, takze nas pekne stresovali. Uz prvy tyzden sme si otvarali a zakoncovali hodiny anatomie, meditacie a filozofie sami. Tzn. nejake to OM, spievanie mantier a zhrnutie co sme robili na predchadzajucej hodine. Potvory jedny, nepovedali nam, co vsetko nas v priebehu kurzu caka. Na certifikat sme mali povinne oducit hodinu anatomie, filozofie, meditacie a 3x jogy. Prva joga bola taka skusobna 20 minutovka, potom nasledovala 30 minutovka a na zaver 1,5 hodinovka. Keby nam toto povedali na zaciatku, asi by si to polka z nas rozmyslela (vratane mna) a isla by niekam inam, kde chcu oducit iba 1.5 hodiny jogy.

Po absolvovani mozem povedat, ze to sice dalo zabrat, ale doda to odvahu a pri zaverecnej „skusobnej“ hodine jogy, clovek nie je natolko vystresovany, kedze uz ma vsetko odskusane. Este dodam, ze som ani netusila, ake narocne je prechadzat sa pomedzi cviciacich, hovorit, co maju robit a pri tom to sama nerobit. Prava a lava strana sa pletu standardne, ked do toho zapocitame anglictinu tak sem tam aj ruka, noha sa pletu, otocit, predklonit, zaklonit atd. tiez. Sem tam nase instrukcie vyzerali dost komicky napr. dvihnite nohu, nie sorry ruku, vlastne laket :) Boli sme zhovievavi, vsetci sme si to vyskusali.

Volna jogova zostava 

Mostik som neudrzala, fotograf bol pomaly

Co este dodat. Kurz som si neskutocne uzila, obzvlast prve dva tyzdne, kym sme este nemuseli ucit a uplne stacilo, ked sme sa dostavili na hodiny. Celkom dobre som vychytala prichod do Rishikeshu par tyzdnov pred zaciatkom kurzu, takze som si mala moznost jednak vyskusat skolu, a tiez kazdy den chodit na jogu, aby som bola aspon ako tak pripravena na zaberak, ktory ma cakal. Podobny kurz urcite odporucam a v Indii. Jedinecnu atmosferu a zivotnu filozofiu sa da zazit jedine tam.

Cisto indicke zalezitosti

V polke kurzu nam dokoncili novu jogovu halu na streche budovy s krasnymi drevenymi parketami. A kedze treba halu pred prvym pouzitim zasvatit, tzn. treba urobit puju (nieco ako omsa), tak na krasnych, novych, drevenych parketach rozlozili ohnik! Ked som to videla, takmer som sa rozrehotala. Toto sa moze stat iba v Indii. Bez rozmyslu, treba urobit puju, tak sup ho. Nastatie parketam sa nic nestalo :) A zo smiechom som sa udrzala, lebo vysvetlovat, preco sa rehocem pri puji by som ozaj nechcela.

Nova jogova hala prezila puju bez ujmy

V Indii mokre steny, nedoliehajuce balkonove dvere, nezatvarajuce okna neberu moc vazne. Po obdobi monzunov obycajne nasleduje opravovanie budov. Budovu sice trochu poopravovali, ale niektore veci dufali, ze sa opravia same. Pocas monzunov im napucali dvere na mojej izbe a nedali sa zavriet. Takze pocas celeho kurzu som nevedela zatvorit balkonove dvere a tvrdili mi, ze to sa vysusi a spravi sa to. Mala som jemne obavy, ci mi niekto nieco nezoberie, ale bola som ubytovana na druhom poschodi, takze dost vysoko na to, aby sa tam niekto skriabal. Tiez som sa obavala, ci si jedneho krasneho dna na posteli nenajdem opice. Okna som otvorila raz a potom som zistila, ze uz nejdu zavriet. No v zime by som tam byvat nechcela. Ale treba to brat s humorom, skratka indicke standardy su ine ako nase :)

Ceremonia na Gange

Okrem jogy nam skola zorganizovala aj program na volne nedele. Boli sme pozriet chram Kunjapuri, z ktoreho boli prve fotky na FB v roznych jogovych zostavach. Tiez sme si vyskusali rafting, chytili sme prvy den ked bolo otvorenych 16 km rieky po monzunoch, dovtedy bolo iba 9 km. Trochu som mala obavy, ci nie sme pokusni kralici na vode, nastastie neboli sme tam sami. Instruktor nam vela odvahy nedodal, ked sme pred jednymi perejami zastavili na brehu s tym, ide pozriet ako to tam vyzera :). Zobrali nas tiez po miestnych chramoch, ktore sme mali aj s vysvetlenim, komu su zasvatene. Boli sme pozriet na koncerte vraj indickeho velmi popularneho spevaka. Koncert bol riadne hlucny a asi v polke sme odisli, nevdacnici jedni :) (bol prilis dlhy a na druhy den sme rano skoro vstavali). Skratka program sme mali riadne nabity.

Zaverecna absolventska foto - zprava horny rad Mamen (Spanielsko), Ann-Sophie (Kanada), Naomi (Australia), Ram (ucitel, India), Robin (Svedsko), ja (Slovensko)

zprava dolny rad Hadar (Izrael), Jade (Francuzsko) a chyba nam Mark (Francuzsko)