Byt v Rishikeshi a nevyskusat pobyt v ashrame aspon na par dni, by bola velka skoda. Bola som pozriet par ashramov v okoli a na zaklade referencii od americaniek, ktore som stretla na hoteli som vybrala Anand Prakash Ashram. Ashramy povodne maju poskytovat pristresok pre ludi na spiritualnej ceste, kde je o nich postaratne (maju strechu nad hlavou, dobru stravu a cistu vodu) a je im k dispozicii guru, aby mali odborne vedenie.
Minimalny pobyt v ashrame je 3 dni, program je povinny, ak niekto vynecha viac ako jeden krat rannu jogu, ma hlasit preco. Nezdalo sa mi, ze to brali vazne, bezne ludia zaspali, alebo sa im jednoducho nechcelo a vynechali aj par dni za sebou a nikto sa im do kseftu nestaral :)
Harmonogram dna je nasledovny:
5:00 – budicek
5:00 – 6:00 – individualna meditacia
6:00 – 8:00 – hatha yoga
8:00 – 8:30 – ranajky
8:30 – 9:00 – fire puja
12:30 – 13:00 – obed
16:00 – 18:00 – hatha yoga
18:00 – 18:30 – vecera
19:00 – 20:00 – kirtan (mantry a spevy) – v utorok a vo stvrtok
21:00 – neoficialna vecierka
Zvysok dna je volny cas t.j. cele doobedie a skoro cele poobedie
Rano je budicek o 5. Budia velkym zvonom, ktory ma zvuk taky, ze aj mrtvy v hrobe by sa prebral, a to som mala izbu na opacnom konci ashramu. Nasleduje individualna meditacia. Z toho, co som mala sancu vidiet, nasleduje individualne dospavanie do 6. Ked som urobila pokus najst meditujucich v yogovych halach, tak som natrafila akurat na Japonky, ktore si robili fotoshow. Horna yogova hala bola pekna, tak ju vyuzili na fotenie v roznych yogovych poziciach. Celkom som sa pobavila. Bolo zrejme, ako vazne to myslia s yogou :)
Od 6 nasledovala ranna yoga. Zacinalo sa spevom mantier, nech sa clovek trocha „rozdycha“. Ashram pocital s tym, ze navstevnici mantry nebudu poznat, takze boli popisane po stenach. Velmi prakticke riesenie. Nasledovalo natahovanie, pozdravy slnku, a potom klasicka hodina yogy. Rano bola obycajne jemnejsia, menej narocna, raz sme sa venovali cisto rozprudeniu energii v cakrach, co znamenalo podivne cvicenia vacsinou v sede, ktore sa striedali so spievanim mantier napr. om, hum, vam, nam atd. Poobedna hodina yogy byvala narocnejsia, kedze telo je uz rozhybane a energia poriadne rozprudena. Pri poobednych hodinach je dovolene aj napravanie a dotlacanie do pozicii, au :)
Strava v ashrame bola vegetarianska a sattwisticka. Tazko vysvetlit, co znamena sattwisticka, ale v jednoduchosti, neutralna – ani moc slana, ani korenena, ani mastna, ale zase bol by velky omyl mysliet si, ze bez chuti. Podla ayurvedy strava, ktora je uvarena viac ako 4 hodiny, alebo je ohrievana, straca svoje kvality. Vsetko musi byt cerstve, pripravene s laskou a nemaju byt pridavane ziadne koreniny, ktore stazuju meditovanie, alebo su tazko stravitelne, pretoze potom by praktikujuci nezvladli poobednu hodinu yogy.
Typicky jedalnicek vyzeral nasledovne:
- Ranajky – kasa, dhal, alebo aloo parantha, uvareny cicer, k tomu ovocie – banan alebo mango a caj
- Obed – dhal, kazdy den z inej strukoviny, varena zelenina, kazdy den ina, ryza, parantha
- Vecera – to iste co na obed a sem tam k tomu, este nejake sladke prilepsenie – halwa alebo ryza varena v mlieku so susenym ovocim
Za pobyt si Ashram pyta prispevok v ramci, ktoreho je ubytovanie s vegetarianskou stravou a joga. Denne tento ashram vysiel na 800 INR (1 Euro – 80 Rupii), takze zhruba 10 Eur. Velkou vyhodou ahramu je, ze ma clovek vsetko zabezpecene a moze volne rozjimat nad vlastnym bytim.
Kedze som v rodisku yogy a ashramy sa ukazuju ako dobry biznis, tak ich je tu neurekom. Dali by sa rozdelit na 3 typy – originalny ashram, ashram-hotel a cisty hotel :) Podla ceny vidno, ze aj pre turistov sa oplati pobyt v ashrame, pretoze ked si spocitaju naklady na ubytovanie, stravu v restauraciach (trh je daleko) a do toho, keby chceli robit yogu 1 hodina okolo 150-300 INR, tak ich pobyt v ashrame jednoducho vyjde lacnejsie. A mozem potvrdit, ze o ashramy je velky zaujem. Na to, ze som tu mimo sezony, sezona zacina po monzunoch t.j. od polky septembra, tak pocas mojho pobytu bol takmer plny. Kapacita ashramu bola okolo 30 ludi. Mimochodom, ako som sa neskor dozvedela, tak Anand Prakash ashram patri do kategorie ashram-hotel.
Za zmienku stoji originalny ashram, tzn. miesto kam chodia iba seriozni hladajuci, ktori praktikuju yogu, medituju atd. dlhsiu dobu, spravidla niekolko rokov. Nahodou som stretla jedneho adepta na guest house a spominal, ze tieto nepytaju prispevky na bezny chod, ale zase si poriadne preveruju adeptov. Adepti potrebuju referencie od predchadzajucich guru (ucitelov), a este aj tie si preveruju. A rezim maju podstatne prisnejsi.
Podobny pobyt, som uz absolvovala, ked som bola prvy krat v Indii. Jednalo sa o kurz zamerany na meditaciu – 10 dni a brali to tam dost vazne. Program bol zavazny a ked sa niekto niekam nedostavil, tak ho isli hladat, kde sa flaka.
V Ashrame bol rezim volnejsi. Dovodom mohla byt aj nepritomnost hlavneho guru Yogrishi Vishvketu. Napriek danemu programu, si kazdy robil co uznal za vhodne. Prvy den mi to prislo divne, ale potom som bola rada. Vo volnom case bolo odporucane zotrvavat v ashrame a ist si nakupit veci iba raz za tyzden, ale nedalo mi to, ak pocasie dovolilo, tak minimalne prechadzka a nejaka dobrota v restauracii musela byt :)
V Ashrame boli hlavne turisti zo zapadu. Ako nas tu zvyknu volat westerners (zapadniari) alebo white faces (biele tvare). Ocakavala som, ze tu stretnem aj par Indov, ale bol to omyl. Predpokladam, ze seriozne praktikujuci Indovia maju preklad o ashramoch a idu do serioznych ashramov.
Zaujimavostou je, ze v Haridware je Yogova Univerzita a da sa tu ziskat PhD. z yogy. V Rishikeshi sa nachadza jedna z jej fakult a stretnut studujucich yoginov nie je vobec zriedkavost. Napr. slecna, ktora v nepritomnosti hlavneho guru viedla Anand Prakash ashram, bola tiez absolventkou tejto univerzity.
Ak som si myslela, ze som relativne fit a na jogu som zvyknuta, tak som bola na omyle. Par dni jogy pred ashramom a kazdy den dve jogove lekcie v ashrame sposobili, ze si citim vsetky svaly. Som zvedava ako dam s takouto kondickou yoga teacher training :)
Ked som sa v Laose stazovala na pomaly internet, tak to som este nevedela co bude v Indii. Naivne som dufala, ze od mojho posledneho pobytu v Indii v 2011, India urobila pokrok, ale v tomto smere nie. Slimak je rychlejsii ako internet v Indii. Vypadky elektriny na dennom poriadku, elektrina castejsie nie je, ako je, a tym padom mam aj pochybny internet.
Co mam v plane v Rishikeshi:
- Yoga teacher training kurz
- Kurz ayurvedskeho varenia, jeden som uz absolvovala, recepty uz chystam
- Mozno kurz ayurvedy
- A vela, vela jogy a meditovania
Zorientovat sa v miestnych jogovych skolach, ayurvedskych skolach atd, vobec nie je sranda. Tazko povedat, co su seriozne skoly a co iba vymyslene turisticke skoly. Preto je dobre, najprv sa len tak porozhliadat po okoli, pozistovat referencie atd. az potom sa niekomu upisat na kurz. Najst skolu na Yoga teacher training mi to trvalo asi tyzden. Chodila som kade tade na drop-in (jednorazove) hodiny, kym som nasla uroven, s ktorou som bola spokojna. Nakoniec som vybrala – Rishikesh Yog Dham
Referencie dam po absolvovani kurzu :)
A aby tento post nebol cely uplne vazny, docitala som sa, ako sa „zabavaju“ joginy:
Siddhis – osvieteni
Sadhaka – ziak, ktory sa snazi dosiahnut osvietenie
Je to uryvok z knihy Hatha Yoga Pradipika od Swami Muktibodhananda (Bihar schol) a odporucam precitat kazdemu, kto sa vazne zaujima o jogu. Prvych 70-80 stran je objasnenych k comu ma hatha yoga sluzit a miestami mi sanka padala. Info, ktore sa bezne clovek nedozvie.
Minimalny pobyt v ashrame je 3 dni, program je povinny, ak niekto vynecha viac ako jeden krat rannu jogu, ma hlasit preco. Nezdalo sa mi, ze to brali vazne, bezne ludia zaspali, alebo sa im jednoducho nechcelo a vynechali aj par dni za sebou a nikto sa im do kseftu nestaral :)
Mensia zdielana terasa
Harmonogram dna je nasledovny:
5:00 – budicek
5:00 – 6:00 – individualna meditacia
6:00 – 8:00 – hatha yoga
8:00 – 8:30 – ranajky
8:30 – 9:00 – fire puja
12:30 – 13:00 – obed
16:00 – 18:00 – hatha yoga
18:00 – 18:30 – vecera
19:00 – 20:00 – kirtan (mantry a spevy) – v utorok a vo stvrtok
21:00 – neoficialna vecierka
Zvysok dna je volny cas t.j. cele doobedie a skoro cele poobedie
Rano je budicek o 5. Budia velkym zvonom, ktory ma zvuk taky, ze aj mrtvy v hrobe by sa prebral, a to som mala izbu na opacnom konci ashramu. Nasleduje individualna meditacia. Z toho, co som mala sancu vidiet, nasleduje individualne dospavanie do 6. Ked som urobila pokus najst meditujucich v yogovych halach, tak som natrafila akurat na Japonky, ktore si robili fotoshow. Horna yogova hala bola pekna, tak ju vyuzili na fotenie v roznych yogovych poziciach. Celkom som sa pobavila. Bolo zrejme, ako vazne to myslia s yogou :)
Horna yogova hala s mantrami na stenach
Od 6 nasledovala ranna yoga. Zacinalo sa spevom mantier, nech sa clovek trocha „rozdycha“. Ashram pocital s tym, ze navstevnici mantry nebudu poznat, takze boli popisane po stenach. Velmi prakticke riesenie. Nasledovalo natahovanie, pozdravy slnku, a potom klasicka hodina yogy. Rano bola obycajne jemnejsia, menej narocna, raz sme sa venovali cisto rozprudeniu energii v cakrach, co znamenalo podivne cvicenia vacsinou v sede, ktore sa striedali so spievanim mantier napr. om, hum, vam, nam atd. Poobedna hodina yogy byvala narocnejsia, kedze telo je uz rozhybane a energia poriadne rozprudena. Pri poobednych hodinach je dovolene aj napravanie a dotlacanie do pozicii, au :)
Strava v ashrame bola vegetarianska a sattwisticka. Tazko vysvetlit, co znamena sattwisticka, ale v jednoduchosti, neutralna – ani moc slana, ani korenena, ani mastna, ale zase bol by velky omyl mysliet si, ze bez chuti. Podla ayurvedy strava, ktora je uvarena viac ako 4 hodiny, alebo je ohrievana, straca svoje kvality. Vsetko musi byt cerstve, pripravene s laskou a nemaju byt pridavane ziadne koreniny, ktore stazuju meditovanie, alebo su tazko stravitelne, pretoze potom by praktikujuci nezvladli poobednu hodinu yogy.
Typicky jedalnicek vyzeral nasledovne:
- Ranajky – kasa, dhal, alebo aloo parantha, uvareny cicer, k tomu ovocie – banan alebo mango a caj
- Obed – dhal, kazdy den z inej strukoviny, varena zelenina, kazdy den ina, ryza, parantha
- Vecera – to iste co na obed a sem tam k tomu, este nejake sladke prilepsenie – halwa alebo ryza varena v mlieku so susenym ovocim
Trochu tmavsia a chladnejsia dolna yogova hala
Za pobyt si Ashram pyta prispevok v ramci, ktoreho je ubytovanie s vegetarianskou stravou a joga. Denne tento ashram vysiel na 800 INR (1 Euro – 80 Rupii), takze zhruba 10 Eur. Velkou vyhodou ahramu je, ze ma clovek vsetko zabezpecene a moze volne rozjimat nad vlastnym bytim.
Kedze som v rodisku yogy a ashramy sa ukazuju ako dobry biznis, tak ich je tu neurekom. Dali by sa rozdelit na 3 typy – originalny ashram, ashram-hotel a cisty hotel :) Podla ceny vidno, ze aj pre turistov sa oplati pobyt v ashrame, pretoze ked si spocitaju naklady na ubytovanie, stravu v restauraciach (trh je daleko) a do toho, keby chceli robit yogu 1 hodina okolo 150-300 INR, tak ich pobyt v ashrame jednoducho vyjde lacnejsie. A mozem potvrdit, ze o ashramy je velky zaujem. Na to, ze som tu mimo sezony, sezona zacina po monzunoch t.j. od polky septembra, tak pocas mojho pobytu bol takmer plny. Kapacita ashramu bola okolo 30 ludi. Mimochodom, ako som sa neskor dozvedela, tak Anand Prakash ashram patri do kategorie ashram-hotel.
Kniznica na vyplnenie volneho casu
Za zmienku stoji originalny ashram, tzn. miesto kam chodia iba seriozni hladajuci, ktori praktikuju yogu, medituju atd. dlhsiu dobu, spravidla niekolko rokov. Nahodou som stretla jedneho adepta na guest house a spominal, ze tieto nepytaju prispevky na bezny chod, ale zase si poriadne preveruju adeptov. Adepti potrebuju referencie od predchadzajucich guru (ucitelov), a este aj tie si preveruju. A rezim maju podstatne prisnejsi.
Podobny pobyt, som uz absolvovala, ked som bola prvy krat v Indii. Jednalo sa o kurz zamerany na meditaciu – 10 dni a brali to tam dost vazne. Program bol zavazny a ked sa niekto niekam nedostavil, tak ho isli hladat, kde sa flaka.
Guru Yogrishi Vishvketu
V Ashrame bol rezim volnejsi. Dovodom mohla byt aj nepritomnost hlavneho guru Yogrishi Vishvketu. Napriek danemu programu, si kazdy robil co uznal za vhodne. Prvy den mi to prislo divne, ale potom som bola rada. Vo volnom case bolo odporucane zotrvavat v ashrame a ist si nakupit veci iba raz za tyzden, ale nedalo mi to, ak pocasie dovolilo, tak minimalne prechadzka a nejaka dobrota v restauracii musela byt :)
V Ashrame boli hlavne turisti zo zapadu. Ako nas tu zvyknu volat westerners (zapadniari) alebo white faces (biele tvare). Ocakavala som, ze tu stretnem aj par Indov, ale bol to omyl. Predpokladam, ze seriozne praktikujuci Indovia maju preklad o ashramoch a idu do serioznych ashramov.
Velmi slusna izba s vlastnou kupelnou
Zaujimavostou je, ze v Haridware je Yogova Univerzita a da sa tu ziskat PhD. z yogy. V Rishikeshi sa nachadza jedna z jej fakult a stretnut studujucich yoginov nie je vobec zriedkavost. Napr. slecna, ktora v nepritomnosti hlavneho guru viedla Anand Prakash ashram, bola tiez absolventkou tejto univerzity.
Ak som si myslela, ze som relativne fit a na jogu som zvyknuta, tak som bola na omyle. Par dni jogy pred ashramom a kazdy den dve jogove lekcie v ashrame sposobili, ze si citim vsetky svaly. Som zvedava ako dam s takouto kondickou yoga teacher training :)
Ked som sa v Laose stazovala na pomaly internet, tak to som este nevedela co bude v Indii. Naivne som dufala, ze od mojho posledneho pobytu v Indii v 2011, India urobila pokrok, ale v tomto smere nie. Slimak je rychlejsii ako internet v Indii. Vypadky elektriny na dennom poriadku, elektrina castejsie nie je, ako je, a tym padom mam aj pochybny internet.
Ubytovanie ako v hoteli
Co mam v plane v Rishikeshi:
- Yoga teacher training kurz
- Kurz ayurvedskeho varenia, jeden som uz absolvovala, recepty uz chystam
- Mozno kurz ayurvedy
- A vela, vela jogy a meditovania
Zorientovat sa v miestnych jogovych skolach, ayurvedskych skolach atd, vobec nie je sranda. Tazko povedat, co su seriozne skoly a co iba vymyslene turisticke skoly. Preto je dobre, najprv sa len tak porozhliadat po okoli, pozistovat referencie atd. az potom sa niekomu upisat na kurz. Najst skolu na Yoga teacher training mi to trvalo asi tyzden. Chodila som kade tade na drop-in (jednorazove) hodiny, kym som nasla uroven, s ktorou som bola spokojna. Nakoniec som vybrala – Rishikesh Yog Dham
Referencie dam po absolvovani kurzu :)
A aby tento post nebol cely uplne vazny, docitala som sa, ako sa „zabavaju“ joginy:
Siddhis – osvieteni
Sadhaka – ziak, ktory sa snazi dosiahnut osvietenie
Je to uryvok z knihy Hatha Yoga Pradipika od Swami Muktibodhananda (Bihar schol) a odporucam precitat kazdemu, kto sa vazne zaujima o jogu. Prvych 70-80 stran je objasnenych k comu ma hatha yoga sluzit a miestami mi sanka padala. Info, ktore sa bezne clovek nedozvie.
