Dlho ocakavana India

Po troch tyzdnoch v Indii by sa patrilo napisat prvy indicky post. Stravila som par dni v Delhi, kde som si na hosteli nasla spolocnost na prvy tyzden cestovania, a potom som sa cez Haridwar vybrala do Rishikeshu, kde planujem stravit takmer cele dva mesiace.

Spomienky su pekna potvora... Vsetko dobre a pekne si clovek pamata, na to horsie zabudne. Ale takto to asi ma byt. Pravdu povediac, som z Indie jemne v rozpakoch. Napriek tomu, ze som tu bola rok, na niektore „typicke veci indicke“ som uplne zabudla. Ked sa clovek opyta na zmysel niecoho, tak uz aj dovolenkari, ktori su tu iba na par tyzdnov zacinaju odpovedat: „To je India, to nedava zmysel!“ Nie je to myslene v zlom, je to iba take indicke :)

India je farebna

Od mojej prvej navstevy Indie uplynulo 5 rokov, od poslednej 3 roky a prekvapivo konstatujem, ze okrem Delhi, kde postavili metro sa tu vela nezmenilo. Metro v Delhi stavaju takou rychlostou, ze nestihaju prekreslovat mapy... Ked sa mi dostala do ruky mapa metra a potrebovala som sa dostat z jednej strany na druhu, som zistila, ze nie je aktualna. Metro uz ma dalsie prepojenia v centre, a ze vobec nemusim prestupovat dvakrat, staci raz. Ibaze na to, aby sa clovek zorientoval, musi byt vsimavy, aby zistil, ze trasa metra mu nesedi s tym, co hlasia.

Metro posobi dojmom, ze bolo postavene na rychlo. Zrejme ho potrebovali v roku 2010 spustit kvoli Commonwealth-skych hram, aby odlahcili dopravu, a po nich ho znova uzavriet nebolo prijatelne. Takze posobi nedorobene. Vela fungujucich stanic metra je stale vo vystavbe. Oznacenie vychodov je absolutna katastrofa, ak vobec clovek nejake najde. Najkrajsim prikladom nedorobenosti, je asi oznacenie nazvu stanice na A4-kovych papieroch polepenych po stenach, aby turisti vedeli, v ktorej stanici su.

Rozostavane metro v Delhi pri Central Markete

(nedaleko centra Delhi)

A preco tolko tocim o metre? Lebo som z neho mala riadny zazitok. S Joannou, mojou Irskou spolucestovatelkou, sme sa vybrali zhanat listky do Haridwaru a stravili sme v nom 4 hodiny. Ak clovek nema dostatocne ostre lakte, tak sa stane, ze odidu aj 3-4 metra, kym naberie odvahu narvat sa do uplne plneho vagonu. Ludia vystupuju a nastupuju zaroven. Prednost pri vystupovani neplati. Otvoria sa dvere metra a nastane neuveritelna tlacenina. Metro je tzv. indicky plne :) Obrazky s plnymi vlakmi a ludmi na strechach vlakov su pravdive. Keby sa dalo vystverat na vagon metra a preprava by bola ako tak bezpecna, vobec nepochybujem, ze by to tu fungovalo.

Vyuzivali sme iba vagony rezervovane pre zeny (pozadie tohto by bolo na dlhsie rozpravanie). Kazde metro ma 2-3 vagony rezervovane iba pre zeny, kam mozu iba zeny a deti, a obcas su torelovany aj muzi cudzinci. Tieto vagony obycajne nebyvaju az tak natrieskane ako ostatne. Metro sme pouzii asi v spicke, kedze aj zenske vagony boli narvane. Ziadny osobny priestor, skratka ako sardinky v konzerve a to doslova. Povodne som chcela takto hlavu na hlave odfotit, ale vytiahnut mobil alebo fotak z batohu bola nadludska uloha. A dostat sa von z metra, bola tiez nadludska uloha. Tolko ludi som snad doteraz este neprerovnala a neposlapala (bezny sposob vychadzania z metra, domaci to tu nemaju za zle :)). Nastastie som od nich o hlavu vyssia a lakte mam ostre :)

Kopec ludi na moste - Laxman Jhula Rishiskesh

Aj napriek sardinkovsky natracenemu metru, im ho mozeme iba zavidiet. Vyzera, ze odlahcilo dopravu v meste. Je lacne, tzn. za pol eura sa clovek prevezie cez cele Delhi, napriek tomu, ze je polorozostavane, tak je funkcne. A dalsich x stanic a x trati maju naplanovanych na dalsie roky.

India je lacna aj oproti zvysku Azie. Da sa tu cestovat a vyzit za polovicu. Ked som naklady v Thajsku mala okolo 25 Eur, tak tu 10-15 Eur na den staci. Samozrejme ak clovek velmi nevymysla s masazami, organizovanymi vyletmi, jogou atd. Hlavne tie masaze daju rozpoctu zabrat :) Od kedy som tu bola naposledy, tak ceny nesli hore (mozno trochu ceny v restauraciach). Medzicasom vsak Euro posilnilo oproti indickej rupii (INR). Povodny vymenny kurz v 2009 - 2011 bol 1 Euro = 65 INR a teraz 1 Euro = 82 INR. Dalo by sa skonstatovat, ze India na cestovanie vlastne zlacnela.

Na trhoch sa da stale zjednavat, hura... Pri poslednej navsteve, ked som robila vacsie nakupy na central markete v Delhi tu uz vyzeralo, ze snad nebudu chciet zjednavat. Vsade vyvesene cedule „Fixed price“ (fixna cena) a neboli velmi ochotni jednat. Hlavne ked clovek berie viac veci, vzdy sa oplati opytat ci nedaju zlavu a obycajne, ak trochu pritvrdi, tak daju :)

Luxusne servirovanie obeda na novinach

Dostat sa z jedneho miesta na druhe, nie je az take jednoduche ako v inych Azijskych krajinach. Zohnat listky na autobus z Delhi do Haridwaru nam dalo zabrat, obzvlast ak sme nechceli ist nocnym autobusom. A prvy krat som bola neskutocne rada, ze na to nie som sama a mam spolocnost na cestovanie, pretoze po jednodnovom zhanani listkov, neviem, neviem ci by som nebola na nervy :)

Na druhy den najst na obrovskej autobusovej stanici nas autobus bolo umenie. Nerada sa necham vodit po stanici pochybnymi individuami, ale nemali sme moc na vyber. Po 10 minutach hladania nasho autobusu sme ani len netusili, ktorym smerom sa vybrat a koho sa opytat. Tak sa nas „ujal“ jeden nahodne pobehujuci clovek, ktory tvrdil, ze je z cestovky, ktora nam predala listok a odvedie nas k autobusu. Autobus mal byt pri stlpe 38 a nastastie sme mali jeho SPZ, pretoze autobusov iducich do Haridwaru bolo na stanici neurekom. Tazko povedat, co za sifru bol stlp 38 (pillar 38), lebo ziadny sme pri autobuse nevideli. Autobus mal zrejme obvykle miesto kde stava, aj ked aj nas „sprievodca“ sa par krat miestnych pytal, kde stoji. Nastastie sme ho nasli. Napadlo by Vas na stanici plnej autobusov hladat ten svoj podla SPZ? Vitajte v Indii :)

Deluxe toalety na stanici

Na zaver sme si vypoculi srdcervuci pribeh nasho „sprievodcu“, ako ma choreho syna a potrebuje pre neho peniaze a ze za jeho sluzbu by sme mu mali dat 100 INR. Pre porovnanie listok na autobus stal 550 INR, takze pytal neumerne vela. Dostal 10 INR (bezne sprepitne), co sa mu malilo a hodil nam ich naspat. Tak som si ich zobrala, pekne mu podakovala a povedala, ze moze ist, viac nedostane. Zrejme nebol az v takej nudzi ako tvrdil... Mat srdce z kamena, aj to sa tu clovek nauci.

Tymto postom som Vas nechcela odradit od navstevy Indie, oplati sa ju vidiet :) Tolko farieb, ludi a zvierat na jednom mieste, tazko niekde indie vidiet. Tazko ju popisat. Ako jeden cestovatel, ktoreho som stretla skonstatoval – je tu vidiet vsetky extremy, a okrem toho, je farebna a hlucna.

Kravy su vsade

Po troch tyzdnoch mam stale kulturny sok. V niektorych krajinach som dokopy stravila tri tyzdne, a tu sa stale spamatavam, napriek tomu, ze som vedela co mozem cakat, co hovori samo za seba :) Stale ma niektore veci prekvapuju, a potom si hovorim, vsak ano, na toto som uz davno zabudla :)

Odkaz na interaktivnu mapu - https://mapsengine.google.com/map/edit?mid=zKF2StIoKTTU.k182Hh_trPqg

Foto galeria typicky indickych veci

Varenie v Indii

Trochu mokre steny

Vedierkovy system sprchy

Vsade vela ludi

Poulicny predavaci snad vsetkeho, na co si clovek spomenie

Ale aj krasne vyhlady - Laxman Jhula v Rishikeshi

Vyhlad zo sucasneho ubytovania - na Indiu uplne uzasny

Rishikesh - miestna cast Tapovan

Upatie Himalaji

Koh Tao – potapacky raj

Z Bangkoku, kde sa mi vybavovali Indicke viza, som si odskocila trochu sa slnit na Koh Tao. V Thajsku som bola dokopy viac ako 2 mesiace, ale na ostrovoch som este nebola. Nechcelo sa mi moc cestovat, takze na vyber boli najblizsie Koh Chang a Koh Tao. Koh Chang je kusok od Kambodze a kedze som sa docitala, ze je to malaricka oblast, tak som sa vybrala na Koh Tao. A az na mieste som zistila, ze ostrov ma pre zmenu vyskyt dengue. Prast ako uhod, ale uz som tam bola, tak by bola skoda, hned odtial zdrhnut :)

Zabudnuta plaz - Freedom beach na Koh Tao

Dostat sa tam nebola ziadna stranda, z Bangkoku 6 hodin vlakom do Chumpon. Ani mi nenapadlo zhanat listky dopredu. Na poslednu chvilu som zohnala uz iba druhu triedu s klimatizaciu (brr, zima), ale na druhej strane dostala som jedlo a napoj ako v lietadle. BTW sluzby vo vlaku su na vybornej urovni, V ramci moznosti slusny zachod, umyvarne s vodou, jedlo. Servis v podobe pripravy postele, vlastna plachta, vankus, prikryvka, a tiez zaclona, no parada.

V Chumpon bolo treba prespat a potom rano o 6 pockat na zdielany taxik, ktory ma odviezol na molo. Celu tuto cestu je mozne urobit bez prespania v Chumpon a ist sleepers vlakom alebo autobusom. Koluju kadejake pribehy o okradnutych cestovateloch zrovna na tejto trase, takze som sa radsej nocnemu autobusu chcela vyhnut.

Vecer v restauracii na plazi

Z Chumpon rano o 7 vyrazaju 3 lode od roznych spolocnosti a potom este o 10 jedna lod a to je vsetko. Mozno po obede este jedna. Zvlastne, ze to maju vsetko takto zorganizovane na jednu dobu. Pristavne mola pre jednodlive prepravne spolocnosti su rozne vzdialene od mesta, preto si treba dat pozor, kedy cloveka vyzdvihnu a hlavne ci ma dopravu na molo v cene listka. Samotna preprava lodou na ostrov trvala 3 hodiny.

Oplatia sa kupit tzn. join tickets (spolocny listok na vlak alebo autobus spolu s listkom na lod, v cene je aj doprava z mola na stanicu). Su lacnejsie, ako ked som si listky zhanala sama. Toto plati obzvlast pri doprave z ostrova. Za tu istu cenu, co som zaplatila za vlak a lod, som mala sleepers vlak a lod o triedu lepsiu, na ktorej doprava trvala iba 1,5 hod. a potom este 2,5 hod do mesta :) Pri prestupe z lode na vlak si treba nechat dostatocnu casovu rezervu. Obzvlast ak nahodou sprchne a cesty sa stanu neprejazdne.

Takmer opustena Freedom beach

Na ostrove som sa ocitla tesne par dni pred velkymi prazdninami. Hned ako som z ostrova odisla, ocakaval sa naval domacich turistov, takze som mala stastie. Naval turistov v preklade znamena problem s dopravou z a do Bangkoku, problem so zhananim ubytovania a vyssie ceny. A ked uz sme pri tych cenach, tak som bola nemilo prekvapena. Oproti pevnine tu boli ceny dvojnasobne :( Ubytovanie sa dalo zohnat od 400 THB, bungalovy od 500 THB (velmi pekne, kusok od mora), ale vsetko ostatne bolo drahe. Hlavne jedlo a napoje v restauraciach. Trh ziadny, par obchodov hlavne seven eleven (najznamejsi a najrozsirenejsi obchodny retazec v Thajsku) a potom este lekarne a drogerie. Pre backpackerov to nie je zrovna raj.

Restauracia na plazi

A ak sa clovek zacal dobre obzerat, tak na kazdom tretom kroku, dengue checkup :( A ked sa trochu lepsie prizrel v lekarnach, tak siroky vyber repelentov a opalovacich kremov som este v Thajsku nevidela. Obycajne maju tak 1-2. A tu snad 10-15 v jednom regale. O opalovacich kremoch ani nehovorim. Obycajne je problem zohnat opalovaci krem, kedze domaci na sa na plazach neopaluju, je tu v mode byt biely, takze v obchodoch sa vsade nachadza siroky vyber bieliacich kremov. Kozmeticke spolocnosti vedia ako prinutit kupovat spotrebitelov to, co nepotrebuju. U nas trend byt hnedy, kedze sme biely a v Azii, kde maju tmavsiu pokozku im treba nahovorit, ze je v mode byt biely a predavat bieliace kremy :D

Koh Tao je znamy ako potapacky a snorchlovaci raj. Kedze ani jednej tejto aktivite neholdujem a ani ma nelakali, tak som sa par dni vyvalovala na plazi, prechadzala sa po plazi, pozrela trochu mesto, vedlajsiu plaz a skratka mala pohodu. Mala som v plane dopisat blog, aby bol aktualny, ale nejako mi to nevyslo.

Freedom beach

Ostrov sa nachadza nedaleko Koh Phangan a Koh Samui. Kazdy z ostrovov ma vraj iny raz. Tento bol vo vnutrozemi hornaty a mal pekne dlhe pieskove plaze. Voda klesala pomaly, takze pri prilive bolo treba sa trochu poprechadzat a ist dalej do mora. Voda bola nadherne modra a cista, zaroven tepla. Plaze tiez ciste. Obcerstvenie bud priamo na plazi v restauraciach alebo si bolo treba kusok odskocit do vnutrozemia.
Pri vybere ostrova som si o nom moc nenastudovala. Akurat som vedela, ze Koh Samui je najdalej, tym padom bol z vyberu vyskrnuty. Nechcelo sa mi cestovat cely den. Aj ked nakoniec som aj tak cestovala cely den :).  Ach, tie moje vypocty, nejako mi nevychadzaju.

Posledny z trojice ostrovov - Koh Phangan je znamy ako party ostrov. Je preslaveny full moon party (party pri splne mesiaca), ktore sa konaju 2-3 dni v kuse, potom nasleduje velke upratovanie plazi. A kedze iba raz mesacne prilakat navstevnikov na ostrov nestaci, tak sa konaju aj half moon party (party, ked je mesiac v polke) a new moon party (party, ked je now mesiaca). Takze z mesiaca je na ostrove 6-10 dni jedna velka party. Mne uplne stacilo co som videla na Koh Tao :) A kedze som na party nemala zrovna naladu, tak som si z trojice ostrovov vybrala Koh Tao. Ak by chcel niekto vediet viac o Koh Phangan, tak na nom bola Jewels a Mitch (stretli sme sa na kurze thajskych masazi) a nieco malo o nom napisali - http://www.ourepicadventure.com/201404-koh-phangan-thailand/

Party som sa predsa len nevyhla. Stretli sme sa dve argentincanky, chalan z Chile a ja, a pripojili sme sa na jednu party. Specialitou tejto trojice ostrovov je predavanie koktejlov vo vedierkach. Normalne sa predavaju koktejly v poharoch, a pre smadnejsich vo vedierkach. Okolo 6, ked sa zacne stmievat vybehnu do ulic vsetci obchodnici bud z barbegue, ktore prichystaju na mieste alebo s vedierkami s alkoholom. Takto nejako:

Pre smadnych kybliky s alkoholom

Takze po 8 vecer, takmer vsetci chodia s vedierkami. Clovek so sendwitchom a bez vedierka si pripada divne.

Mensim alebo aj trochu vacsim problemom Koh Tao su komare. Uz davno som nebola tak dostipana. Kedze som si nebola vedoma tohto problemu, tak som nezhanala ubytovanie s moskitierou. A potom som dopadla tak, ze som to uz o tretej v noci nevydrzala, zazala svetlo a zacala nahanat komare. Vyudila celu chatku protikomarovych dymom a zaspala som pri tom. Samorejme chatka je drevena, nastastie nic sa nepodpalilo :) A toto sa opakovalo par noci po sebe. Zjavne kremy a spreje na komare funguju iba par hodin a hned ako prestanu fungovat, si komare na cloveku pekne pochutnaju.

Zivot na ostrove sa toci okolo potapania. Pre potapacov je tu moznost urobit si certifikat na open water aj pre zaciatocnikov aj pre pokrocilych. 4-dnovy certifikat vychadza okolo 8000-9000 THB aj s ubytovanim, co je okolo 200 Eur. Specifikum ostrova je, ze kazda potapacska skola ponuka aj lacne alebo bezplatne ubytovanie pocas trvania kurzu. Ubytovanie sa obycajne nachadza rovno pri mori a su to bud bungalovy alebo hotelove izby.

Ubytovanie v bungalovoch

Na ostrove som bola 4 dni + 2 dni doprava a po 4 dnoch bol akurat cas, pohnut sa dalej. Kedze som si povedala, ze nebudem pokusat motorku na rozbitych cestach, tak okrem vyvalovania sa na plazi nebolo do coho kopnut. A 4 dni mi uplne stacili.

Vecerna pohoda na plazi

Pre dalsim vyletom na ostrov, by som urcite pozrela:

• Pocasie, sezona je na tychto troch ostrovoch v inom obdobi ako na ostatnych ostrovoch v Thajsku. Ja som tam bola v podstate v sezona. Pocasie teple, okolo 30-35 stupnov, dazd iba sem tam na hodinu az dve. Posledne dva dni som sa ochladilo na 25, co uz pre mna bolo malo :( A bola som nutena vytiahnut teplejsie oblecenie.
• Stav komarov, malarie a dengue. Tento ostrov je bez kanalizacie, preto tam maju tieto problemy. Ostatne ostrovy neviem. Ak clovek trochu pogoogli, tak rychlo zisti na com je.
• Dopravu, cestovat takmer 24 hodin z Bangkoku nie je nic moc.
• A ceny. Ostatne dva ostrovy su vraj lacnejsie

Jedna z mala ciest na Koh Tao, samozrejme plna obchodov

Letom svetom Kambodzou

V Kambodzi som sa zastavila na dvoch miestach Phnom Penh a Siem Reap. V Phnom Penhu som mala povodne v plane iba prespat a na druhy den pokracovat, ale narocna cesta z Vietnamu si vyziadala den oddychu. Povodne som nechcela ist nic pozerat, ale nedalo mi to, ako uz vela krat. Predsa som sa vybrala po pamiatkach.

Promenada v Phnom Penhu

Phnom Penh
Pozrela som si kralovsky palac, striebornu pagodu a este chram, ktory bol hned vela. Na kralovsky palac som nemala stastie. Prvy den, co som prisla do Phnom Penhu, som otvaracie hodiny tesne nestihla. Prisla som o 16:30 a prave prestali pustat navstevnikov dovnutra. Dalsi den som prisla o 11, ked ho akurat zatvarali na obednu prestavku az do 2. Netusila som, ze pamiatky takto zatvaraju. Uz som si myslela, ze to vzdam, zvonku bol ozaj pekny, tak som sa odhodlala prijst treti krat a to uz bol konecne otvoreny. Esteze som to nemala daleko od ubytovania ;)

Kralovsky palac v Phnom Penhu

Okrem kralovskeho palaca sa oplati v Phnom Penhu len tak poprechadzat po brehu Mekongu. Maju pekne vybudovanu promenadu, kde sa da sadnut a pozorovat miestny zivot. Mekong spaja Phnom Penh s Vietnamom rychlou lodou (speed boat) a tiez je mozne ist lodou do Siem Reap. Cesta trva o nieco kratsie ako autobusom a vraj sa oplati. Plavba lodou stala 35 USD z Phnom Penhu do Siem Reap a z Vietnamu z Chau Doc stala 25 USD. Lodky som neskusala, kedze povodny plan bol usetrit na ceste z Ho Chi Min do Bangkoku.

Promenada pred kralovskym palacom

Z Phnom Penhu som sa presunula mini busom do Siem Reap. Cesta oznacena ako dialnica z Phnom Penhu do Siem Reap je nieco strasne. Uz som videla kadejako rozbite cesty, ale toto bol extrem. Miestami sa cesta stratila. Isli sme asi po 20 metrov sirokej ujazdenej hlinenej ceste, kde namiesto stredovej ciary boli sem tam kamene, akoze tu je stred neprechadzajte na druhu stranu. Soferi mali zdarne na haku akekolvek predpisy a neraz sa stavalo, ze sme isli v protismere a vyhybali sa autam. Nieco tak sialene som este nezazila. Navyse som chytila sofera, ktory po rozbitej ceste nevahal ist 80-100km/h akoby sa nechumelilo. Asi razil teoriu, ze vo vacsej rychlosti diery „preleti“ a nebude to az tak nadskakovat. Cesta trvala 6 hodin a napriek tomu, ze nemam problem v autobuse spat, tak na tychto cestach sa to nedalo. Poskakovala som tak, ze som si az hlavu buchala o strechu mini busu a bola som rada, ked som vystupila cela a zdrava.

Aj takto moze vyzerat cesta

Siem Reap
Kedze po narocnych presunoch z Ho Chi Min smerom Bangkok som bola cim dalej tym viac unavena, tak som si povedala, ze v Siem Reap si pozriem iba Angkor Wat a mesto pozriem nabuduce, ked sem pridem.

Angkor Wat

Materialy o mestach a pamiatkach si dopredu nestudujem, a preto som bola prekvapena, ked som zistila, ze Angkor Wat nie je cela historicka oblast, ale iba jeden chram. Ked som sa neskor nad tym zamyslela, tak to dava zmysel. Wat je v preklade chram, tak neviem preco som si myslela, ze je tak nazvana cela oblast tychto chramov. Angkor v preklade znamena hlavny, mozno prave preto, je po nom nazvana oblast. Cele sa to vola Angkor Archeological Park.

V areali historickeho parku Angkor

Oblast ma vyse 40 km stvorcovych a je na nej okolo 80 chramov. Povodne ich bolo viac, ale nezachovali sa. Angkor Wat je najznamejsi a zaroven najzachovalejsi. Cela oblast bola vystavana v obdobi od 10-13 storocia. Kazdy panovnik si postavil nejaky chram, vraj musel, aby ho poddani respektovali. Zaujimavostou pri Angkor Wate je, ze ma vraj zaklady viac ako 60 metrov pod zemou (podla sprievodcu, na internete sa mi to nepodarilo najst). Chram je postaveny z viac ako 3000 ton kamena dovezeneho z okolia. Historia celej oblasti je zaujimava. Kazdy panovnik chramy v okoli „preorientovaval“ podla toho, ake nabozenstvo vyznaval. Z budhistickych urobili hinduisticke a naopak. Preorientovavanie sa dialo sposobom, ze ak bol chram budhisticky, tak pridali par soch, trochu im upravili polohu ruk a noh (mudry, turecky sed, lotosovy sed atd.), pripadne pousekavali ak ukazovali budhisticke mudry, ale im ich jednoducho nahradili. Ak bol hinduisticky a potrebovali z neho urobit budhisticky, tak vyhodili vsetky sochy okrem jednej, ktoru prehlasili za Budhu. Prislo mi to celkom zabavne, ked nam to sprievodca rozpraval.

Po areali sa da pohybovat na bicykli (neodporucala by som, areal je prilis velky), tuk-tukom alebo autom. Ja som bola v skupinke asi 10 ludi na shared vylete, lebo som chcela aj vyklad od sprievodcu a bolo to v pohode. Chramy su od seba vzdialene par kilometrov a za jeden den sa da vidiet tak 5 chramov.

Stromami obrasteny Ta Prohm

Najznamejsie su Angkor Wat, Ta Prohm – natacal sa tu Tomb Raider s Angelinou Jolie a Bayon. Z Ta Phohm ostali uz iba ruiny, donicila ho huba, ktora sa do neho zakusla a tiez stromy. Taketo pohlady sa ponukaju v chrame na viacerych miestach.

Bayen je relativne slusne zachovany, je charakteristicky velkym mnozstvom usmievajucih sa soch. Povodne ich tu bolo par stoviek, teraz tazko povedat.

Bayen

Angkor Wat ma az tak nenadchol :), podla toho na kolko je miesto zname, ocakavala som nieco absolutne uzacne, pri com mi padne sanka a nekonalo sa. Jednoznacne sa oplati vidiet tento archeologicky park, je to svetovy unikat spolu s Baganom v Barme (Myanmar) a vyhradit si na neho dostatok casu. Jeden den je malo, ak si to tam clovek chce trochu lepsie popozerat a hlavne vychutnat si atmosferu (s mnozstvom dalsich turistov), porobit si pekne fotky a pokochat sa celym arealom a nie len tak ho preletiet. Urcite odporucam zobrat sprievodcu alebo si zabezpecit sofera tuk-tuku, ktory vie anglicky a aspon trochu sa v areali vyzna a vie nieco malo z historie. Je mozne si na mieste zakupit knizku o Angkore, ale kto by ju cital, ked je tolko co obdivovat naokolo. Treba pocitat s tym, ze vylet je narocny, cely den behat po areali na slnku v teplote viac ako 30 stupnov, da zabrat aj sportovo zalozenym jedincom. V areali su stanky s jedlom a pitim a tiez aj restauracie, takze s tymto si netreba robit starosti.

Prakticke info o Vietname

Na zaver Vietnamu nezaskodi trochu praktickych informacii pre tych, ktory by tam chceli ist na dovolenku alebo ho len tak precestovat :)

Moja trasa Vietnamom

Autobusy

Medzi mestami som sa presuvala autobusmi. Medzi cestovatelmi su oblubene open busy tzn. autobus ma predom urcene zastavky a cestujuci moze nastupit a vystupit kde chce. Den dopredu treba zavolat cestovnej kancelarii, alebo sa zastavit na pobocke a nechat si potvrdit listok. Cestovne kancelarie predavajuce listky su dostupne na kazdom rohu, takze zohnat listok nie je problem. Listky od cestovnych kancelarii su o nieco drahsie ako listky priamo z autobusovej stanice, pretoze v cene je zahrnute vyzdvihnutie z hotela. Je dobre sa popytat, tak v troch cestovkach aka je cena listka, aby ho clovek moc nepreplatil.
Vo Vietname som vyuzivala iba sluzby cestoviek a bola som spokojna. Autobusy su na slusnej urovni, maju klimatizaciu a niektore aj wifi. Cena listka z cestovnej kancelarie obycajne vyjde lepsie ako zhanat vlastnu dopravu a kupovat listkok na stanici. Odhadovane casy prichodu treba brat s rezervou a pripocitat si tak hodinku dve podla dlzky trasy.

Klimatizaciou v autobusoch nesetria, je dobre sa teplo obliect. V autobuse moze byt 20-25 stupnov, co znie vabivo, ale pri vonkajsich teplotach 30-35 je to sok. Pri nocnych autobusoch treba pocitat s tym, ze domaci su hlucni a nevahaju pustit na plne pecky hudbu o 4 rano. A miestnou zvlastnostou je nezastavovanie na toalety aj 5-6 hodin. Kriciaci, nervozny clovek pri soferovi to druhe riesi :)

Sleepers bus

Ak sa clovek ocitne mimo mesta, kde je autobusova stanica kde chodia odkial priamo vyrazaju autobusy, tak treba ist na "autobusovu stanicu" v podstate k operatorovi a pockat si na dalsi autobus, ktory bude prechadzat okolo a bude mat volbe miesto. Operator pravidelne obvolava autobusy a organizuje doplnanie volnych miest.

Vlaky

Vlaky som neskusala, oproti autobusom vyjdu na dvojnasobok a listok treba zhanat dopredu. Od cestovatelov som pocula, ze su na velmi dobrej urovni. Vo Vietname je jeden zeleznicny tah, ktory vedie z Hanoia do Ho chi Min v podstate po pobrezi.

Letecka doprava

Miestna letecka spolocnost je Vietnam airlines, listky sa daju kupit cez cestovne kancelarie alebo online. Vnutrostatnu letecku dopravu som neskusala. Pokial viem, tak lety su caste a medzi dovolenkujucimi oblubene vzhladom k velkosti krajiny.

Typicky vietnamsky dom

Viza

Do Vietnamu je potrebne vybavit si viza dopredu. Pre Slovakov nie su dostupne viza on arrival. K turistickym vizam je potrebny pozyvaci dopis tzv. Letter of aproval, vybavuju ho cestovne kancelarie. Vybavenie trva od 1-4 dni napr. http://cheapvietnamvisa.net/ Za expresne vybavenie si clovek priplati.
Stoji od 8 USD – 30 USD podla pozadovanych viz.

Cela procedura vybavovania listu vyzera tak, ze si clovek najde cestovnu kancelariu online. Vyplni formular s info o vizach, na kolko ich chce a terminy od kedy do kedy. Zaplati a caka na mail. Cestovna kancelaria kontaktuje imigracne, ktore potvrdi, ci clovek moze vstupit do krajiny a posle ziadatelovi pozyvaci dopis mailom. Pozyvaci dopis je potrebne vytlacit a zobrat zo sebou. Na letisku sa zastavi na imigracnom, kde odovzda pas a list, vyplni formular, prida 2 foto, zaplati a do 10 minut ma viza. Info ako to funguje na hraniciach (pozemnych) nemam.

Predlzovanie viz

Cestovne kancelarie viza bez problemov predlzia. Turisticke Viza je mozne predlzit iba raz, a to na taku ist dobu, na aku boli vydane. Najbeznejsie su jedno a trojmesacne. Cena predlzenia pri tridsat dnovych je okolo 30 USD.

Mena

Oficialnou menou su Vietnamske dongy, oznacenie VND. Sucasny kurz je 1 USD = 21000 VND. 1 Euro = 28000 VND. Kurz sa dost hybe aj pri Eure aj pri USD. Bola som vo Vietname 6 tyzdnov, Euro islo az na 29000 VND a naspat kleslo a tiez dolar na 21500 VND.

Najlacnejsi obed aky som kedy mala, toto vsetko za dolar 

Druhou prijimanou menou je dolar. Ceny drahsich veci napr. oblecenie sa dohaduju v dolaroch. Trebat davat pozor na zmeny kurzu pri dohadovani cien a uistit sa, aky kurz bude pouzity alebo rovno platit v dolaroch.

Rozpocet

Najlacnejsie ale stale slusne ubytovanie sa pohybuje od 5 – 9 USD. Rozdiel ceny izby s klimatizaciou a bez klimatizacie je 2-3 USD.
Jedlo na trhu je mozne zohnat od 1 USD. Ceny v restauraciach zacinaju okolo 2 USD. Pite okolo 1 USD.

Najkrajsie ubytovanie v Hoian za 7 USD

Krasna, priestorna izba

Mala voda – 5 000 - 6 000 VND
Velka voda – 10 000 VND
Bageta – 15 000 VND
Ryzove jedlo – 40 000 VND
Masite jedla – od 60 000 VND
Cestovanie autobusom – od 5 USD po 25 USD za sleepers bus
Open busy – od 20 USD
Boomerang bus, ktorym som isla ja, trasa Hanoi – Hoian – 40 USD

Najdrahsou castou su organizovane vylety – Ha Long Bay – od 75 USD, Sapa (trekovanie do miestnej dediny a ubytovanie u domacich) – okolo 13 USD, jednodnovy vylet delta Mekongu – 10 USD

Odporucany rozpocet na den okolo 25 USD. Da sa prezit aj za menej penazi, ale potom si uz clovek ozaj musi strazit kazdy cent.

Vyhlad z restauracie, kde kava je za 2 USD

Casovy harmonogram, ako som presla Vietnam a zhrnutie postov na blogu (treba klikat, niektore su odkazy)

12.6. – 13.6. – Hanoi (2 dni)
14.6. – 16.6 – Ha Long Bay (3 dni)
17.6. – 20.6.  – Sapa (4 dni)
21.6. – Hanoi (1 den)
22.6. – 23.6. – Ninh Binh a Phong Nha (2 dni)
24.6. – 25.6. Hue (2 dni)
26.6. – 27.6 Hue – Da Nang - Hue (2 dni)
28.6. – 11.7. – Hoi An (14 dni)
12.7. – 14.7.  – Da Lat (3 dni)
15.7. – 17.7. – Mui Ne (3 dni)
18.7. – 20.7. – Ho Chi Min (3 dni)
21.7. – 24.7. – Delta Mekongu - My Tho, Ben Tre, Can Tho, Chau Doc (4 dni) 

A ako hovori Starbucks - Pour your heart into it.

Delta Mekongu

Prepracovat sa z Ho Chi Min az na hranice s Kambodzou nebolo jednoduche. Zo zaciatku sa zdalo, ze cez tuto oblast snad nechodia ine autobusy ako organizovane zajazdy a tymi som ist nechcela. Zhanala som listok do My Tho alebo Ben Tre s tym, ze si ich popozeram sama a potom sa presuniem do Can Tho a odtial na hranice. Listok z Ho Chi Min stal 8 USD a jednodnovy organizovany zajazd 10 USD. Tak som si povedala, ze vyskusam zajazd. Je to iba jeden den, aj keby to bolo uplne strasne, tak sa to na jeden den da zniest (som, optimistka, ze? :)). Zajazd som kupila u The Sinh Tourism, s tym, ze sa nechcem vratit naspat do Ho Chi Min, ale maju ma vysadit bud v Ben Tre alebo My Tho. Pri kupovani na mna divne pozerali, ale dohodli sme sa.

Ryzove polia na ostrovoch

Zajazd slapal ako hodinky. Isli sme 2 velke autobusy. Po nedobrych skusenostiach z Halong Bay som predpokladala, ze na seba budeme kade tade slapat. A bola som milo prekvapena. Zajazd bol dobre zorganizovany, nestretavali sme hufy turistov na kazdom kroku. Kupodivu ani ludi z druheho autobus sme nestretli. Dopravili sme sa do My Tho, presadli na lodku a cely den sme sa plavili po Mekongu so zastavkami, raz na farme, kde vyrabali kokosove cukriky, kde nam vysvetlili ako sa vyrabaju a samozrejme sme si mohli nejake kupit. Potom sme sa zastavili v malej tovarni, kde sa vyrabaju ryzove placky. Ukazali nam kompletne vyrobu. Sice to bolo robene pre turistov, ale aspon sme sa dozvedeli nieco nove. Potom sme sa pozreli na vceliu farmu.

Vyroba ryzovych placiek

Plavili sme sa po malych kanaloch Mekongu, to bol ten pravy zazitok :) Plavba po hlavnej rieke nebola velmi zaujimava a navstivili sme 4 ostrovy. Musim povedat, ze cestovka urobila kus dobrej prace a vobec som nelutovala, ze som si nekupila iba jednosmerny listok a nerobila to na vlastnu past. Za jeden den som toho videla viac, ako by som si dokazala sama zorganizovat. Nehovoriac o tom, ze by som sa nedostala na vsetky 4 ostrovy a zohnat lodku, ak by sa mi nepodarilo nikoho k sebe najst by bolo nakladne, ak nie priamo nemozne. Tymto zajazdom si u mna vietnamske cestovky vylepsili reputaciu.

Plavba po malom kanale

The Sinh Tourism, ktorych povodne meno je The Sing Cafe, su velmi popularny vo Vietname, az tak, ze ich vela cestoviek kopiruje alebo neopravnene pouziva ich nazov. Takze, ked som na prechadzala napr. po Hanoi, tak som nasla asi 4 cestovky s tym istym nazvom, a potom sa v tom ma clovek vyznat. Ak chce ist clovek originalnou cestovkou The Sinh Tourism, treba si na internete overit ich adresu. Ako som sa neskor dozvedela, tato cestovka bola ocenena TripAdvisorom za rok 2013. Dobre vybrali :)

Ochutnavka miestneho ovocia

Po jednodnovom zajazde ma vysadili v My Tho. Nebola som si uplne ista, ci chcem aby ma vysadili v Ben Tre alebo v My Tho, tak som sa pytala sprievodcu, kde to bude lepsie kvoli dalsej doprave. Odporucil My Tho. Bol natolko mily, ze mi aj poradil ako sa dostat na autobusovu stanicu a zohnal mototaxi, ktory ma tam zaviedol. Prvy krat som sedela na mototaxi aj zo vsetkou svojou batozinou. Ked som prvy krat prisla do Bangkoku a videla mototaxi (motorkove taxiky), tak som si iba pomyslene potukala na celo, ze kto by to pouzival. Po navrate z Laosu, kde sme s Monikou casto jazdili na motorke, som si trufla pouzit mototaxi v Bangkoku. A koncom vyletu vo Vietname si sadnem na motorku aj s batozinou. Pekny posun v zmyslani :)

Do Can Tho som sa dostala az za tmy, z coho som radost nemala. Zhanat ubytovanie za tmy v neznamom meste ma stale strasi. Ked som sedela na „autobusovej stanici“ nedaleko My Tho, tak som sa pytala predavaca listkov, ci nahodou nevie o nejakom dobrom a lacnom guest house v Can Tho a kupodivu vedel. Napisal mi meno guest housu na listok, tak som hned bola spokojnejsia. Povodny plan bol prespat v My Tho alebo v Ben Tre, preto som si guest house v Can Tho nepozerala a ani som nevedela, do ktorej casti mesta mam ist. A na stanici som z hrozou zistila, ze Can Tho je stvrte najvacsie mesto vo Vietname a velmi dobre som si pamatala 3 hodinove bludenie Da Nangom a hladanie ubytovania. Preto ta poistka na papieriku. Dobri ludia este nevymreli :)

Autobusova stanica v My Tho bola taka mala budka, na hlavnom tahu z Ho Chi Min do Can Tho, kde sedeli dvaja ludia, jeden predaval listky a druhy obvolaval autobusy, ktore maju prejst okolo, ci su plne. Je neskutocne pozorovat ako su schopni dynamicky doplnat pocet ludi do autobusov a plne vyuzit prepravnu kapacitu. Povodne som mala listok na 17:30, ale uvolnilo sa miesto v autobuse, ktory prechadzal okolo skor, tak mi ho zmenili na 17:00. Pri takejto organizacii sa nestiham divit.

V centre Can Tho som sa ocitla vecer okolo 8-9, a isla som sa pozriet do mesta. Do Can Tho sa chodi pozriet na plavajuce trhy. Vacsina turistov sem pride iba kvoli nim. Su tu dva. Jeden vzdialeny 7 km a druhy cca 14 km od mesta. Chodi sa na ne pozriet bud malou motorovou lodkou, do ktorej sa zmestia traja ludia a kormidelnik alebo potom vacsou vyletnou lodou. Ja som volila prvu variantu. Na plavajuce trhy sa vyraza o 5:30 rano. Mala som stastie, ze som si vecer stihla kupit listok. Vecer uz boli cestovky zatvorene. Ked som si bola obzriet trznicu, oslovila ma na ulici pani, ze ci nechcem listok na lodku na plavajuce trhy. Tak som si ho kupila. Dobra nahoda a kus stastia k tomu.

Ranna kava na plavajucich trhoch

Rano sme na vodu vyrazili o 5:30. Ako spolucestujucich som mala francuzsky par, z ktorych sa vyklul spisovatel a organizatorka vystav so sucasnym umenim, ktory chytaju inspiraciu na dovolenke vo Vietname. Zaujimava dvojica :)

Pocas asi 40 kilometroveho okruhu lodkou, ktory trval dobrych 7 hodin, sme si pozreli dva plavajuce trhy. Prvy skor priemyselny, s vacsimi lodami, kde domaci ak maju vlastny biznis chodia predavat vo velkom svoj tovar. A druhy, klasicky plavajuci trh, kde chodia ludia nakupovat v malom.

Plavajuci trh

Ako to funguju plavajuce trhy

Zakaznici pridu na lodke, hned sa k nim priplavi lodka s kavou, cajom a inym pitim a ponuka svoj tovar. Obycajne su uspesni. Po ranu, okolo 7, sa clovek potrebuje prebrat. Ceny sa samozrejme zjednavaju tak, ako na inych trhoch. Ak ma clovek zaujem nieco kupovat, kyvne na lodku a lodka sa k nemu priplavi. Ja som si takto objednala bagetu na ranajky :) A ked uz ma vsetko nakupene, tak sa pomaly plavi po trhu a vychutnava atmosferu. Plavajuce trhy funguju iba skoro rano, hned ako sa trochu otepli, lodky z rieky zmiznu, takze treba prijst pred 9-10.

Vyhlad z Vietnamu do Kambodze

Poslednou zastavkou na ceste po Mekongu bolo hranicne mesto Chau Doc. Chcela som sa do neho doplavit po Mekongu, ale lodna preprava cestujucich medzi mestami nefunguje. Vraj v minulosti fungovala, ale zrusili ju. V Chau Doc som povodne neplanovala ostat dlhsie, ale unava z cesty ma donutila ostat aspon jeden den. Par dni po sebe, som sa kazdy den presuvala a bolo to narocne.

Takto som isla:

• Rano presun z Ho Chi Min do My Tho a Ben Tre – doobeda jednodnova plavba s cestovkou po Mekongu, na vecer cestovanie do Can Tho
• Rano plavajuce trhy v Can Tho, poobede presun do Chau Doc
• Cely den v Chau Doc – vylet na Sam mountain – odporucam a treba pozriet Cave Pagodu, je z nej paradny vyhlad na ryzove polia a vidno az do Kambodze
• Dalsi den cesta do Kambodze do Phnom Penhu

Mapka cesty

Link - https://mapsengine.google.com/map/edit?mid=zKF2StIoKTTU.kXTD5w8rLgQ4

Metropola juhu - Ho Chi Min

Povodne som sa chcela vyhnut pisaniu o velkych mestach ako Hanoi a Ho Chi Min, ale predsa len nieco malo o nich napisem a to, co vacsinou prekvapi navstevnikov. Ako som sa z Mui Ne dostala do Ho Chi Min okrem toho, ze autobusom, si uz nepamatam, je to davno.

Bol to zaciatok trochu sialeneho presunu do Bangkoku. Povodne som chcela usetrit a ist po zemi a nie letecky a trosku sa mi to zvrhlo. Nelutujem, bol to krasny vylet, len sa neda povedat, ze by som pri nom usetrila :). Za to, som videla kus juzneho Vietnamu – Mekong Deltu, 4 dni som stravila v Kambodzi, ako ochutnavku tejto krajiny, a nakoniec som sa po vyse tyzdni dostala do Bangkoku. Preco Bangkok? Pretoze sa chystam do Indie a bolo potrebne si vybavit viza.

Teraz si labuzim na ostrove Koh Tao v Thajsku. Ostrov je znamy ako potapacsky a snorchlovaci raj, a odtrepala som sa sem oddychnut si od narocneho cestovania, dokym sa mi nevybavia viza v Bangkoku. Okrem oddychovania a pisania blogu nemam nic ine na praci, tak snad ten blog dopisem, aby nezaostaval za mojimi cestami :)

Doprava v Ho Chi Min

Spat k Ho Chi Min. Vsetci mi spominali, ze dalsie velke mesto, neoplati sa, maximalne 1 den aj tak tam nie je co pozerat. Tak som si tam naplanovala jeden den a potom som preplanovavala :) Nechcelo sa mi ist po ziadnych muzeach a podobne, aj ked mala som tip na dve, ze tie sa urcite oplati vidiet – Fytomuzeum, muzeum tradicej vietnamskej mediciny a vojnove muzeum.

Pri zhanani ubytovania som nahodou natrafila na free city tours, tak namiesto obhliadania mesta na vlastnu past som isla na city tour. Z free city tours som sa uz par krat stretla, obycajne su organizovane dobrovolnikmi, ktori sa zaujimaju o historiu mesta, su spolocensky a radi chodia s novymi ludmi na obedy :). Free city tours nie su uplne zadarmo, oficialnu cenu nemaju, ale su zalozene na sprepitnom. Na konci si sprievodca vypyta sprepitne. Nie je to konkretna suma, kazdy da kolko uzna za vhodne.

Tura okolo mesta trvala 3 hodinky, urobili sme relativne maly okruh, zacinali nedalekou trznicou Ben Tranh, potom si z dialky pozreli Bitexco tower (veza), ktora ma vraj pripominat lotosovy kvet. Nech sme sa na to pozerali, ako sa sme chceli, tak nikto ho tam nevidel. Potom sme si povedali historiu k par namestiam a socham, ktore boli cestou, pozreli si Unification palace zvonka, vojnove muzeum a krizovatku s pamatnikom, kde sa upalil budhisticky mnich na protest kvoli utlacaniu budhizmu krestanstvom. Clovek sa takto v skratke dozvie historiu mesta, jeho najvyznamnejsich osobnosti a zisti, ako sa v meste orientovat. Do muzei a pamiatok sa nedostane, tri hodiny na to nestacia, ale aspon vie, kde sa muzeum nachadza a ci bude mat zaujem sa tam ist neskor pozriet. Na konci tury sa obycajne ide na spolocny obed, kde sa povymienaju kontakty a dohodne sa na vecernej party :) Free turu som absolvovala aj v Hanoi a davnejsie v Budapesti a oplati sa na ne ist. Nejedna sa o ziadne nudne a siahodlhe vysvetlovanie historie atd., skor je to kratke zoznamenie sa s mestom. Dobrovolnici, ktori tieto tury robia, sa v meste vyznaju a ak ma clovek otazky, vedia ich zodpovedat, aj ako sa dostanem odtialto tam a tam, alebo kde su najlepsie kupele, kde sa da zohnat to a to, co by sa clovek inac nedozvedel.

Pamatnik mnichovi, ktory sa upalil

Zhananie ubytovania vo velkych mestach je pre mna jemnou traumou. Vzdy som nervozna, ci sa ocitnem v spravnej casti a ci bude nieco volne. Ubytovanie som si pozerala cez internet, ale podarilo sa mi najst za rozumnu cenu iba hostely, ktorym az tak nefandim. Povedala som si, ze nevadi, jednu – dve noci dam aj v hosteli. A ked som tak obiehala hosteli na De Tham street pri mestskom parku, tak ma oslovila pani nadhanajuca zakaznikov jednemu hotelu. Obycajne sa podobnym ludom vyhybam, ale tentoraz som si povedala skusim to. Pani ma zaviedla do podivnej ulicky, kam by som sa urcite sama bala vstupit aj za bieleho dna :) a uz vobec by som tam necakala guest house, alebo hotel. A prekvapivo bolo ich tam rovno niekolko.

Guest house v uzkych ulickach

Domaci mali prerobeny rodinny dom, na guest house s tromi izbami. Vo Vietname, vraj kvoli tomu, ze je poda draha stavaju velmi podivne domy. Si siroke tak 4 metre, vysoke bezne 3-5 poschodi a dlhe, niektore aj viac ako 10 metrov. Je to pre nas nezvyk, vidiet ulicu uzkych, vysokych, na seba nalepenych domov.

Typicke vietnamske domy

A v takejto zastavbe bol aj guest house. Plus este k tomu priratame ulicky asi tak 2 metre siroke, denne svetlo sa tam urcite nedostane. Guest house bol z tych mensich, sirka 4 metre, dlzka maximalne 6-7 metrov a 4 poschodia :). Na prvom poschodi mali domaci urobenu obyvacku, s mini kuchynkou, cez ktore im chodili vsetci hostia. Vzadu v dome bolo super uzke schodisko, ake som este nevidela a na kazdom poschodi bola jedna izba s vlastnym socialnym zariadenim. Schodisko bolo tak uzke, ze som mala problem sa na 4 poschodie vytrepat s mojim velkym ruksakom. O tom, ze by som sa na schodisku otocila, som ani neuvazovala :) Byvanie to bolo nezvycajne, ale prijemne. Ulicky neboli az take nebezpecne ako sa zdali na prvy pohlad. Pre cudzinca len trochu zvlastny pocit ist do takejto stvrte. Trochu som sa bala, ze ked vyjdem na hlavnu ulicu, tak sa uz ku guest housu nevratim :) Vecer na jednej z tychto uliciek bol mini trh s jedlom, co som ocenila, ked sa mi nechcelo ist sadnut si do restauracie.

Vstup do uzkej ulicky s guest housom - priamo v strede

Okrem ubytovania, co bolo zaujimave v Ho Chi Min a tiez aj v Hanoi, je vecerne chodenie do nazvyme to restaruacii. Na ulici je takychto restauracii alebo miest na sadnutie vela. Hlavne ulice v centre aj bocne ulicky sa uplne zaplnia ludmi.Chodniky su obsadene, plastovymi mini stolami a mini stolickami, ktore by sme u nas dali tak maximalne detom a tu to pouzivaju ako bezne vybavenie poulicnych restauracii. Stoly aj stolicky su vsetky otocene do ulice, takze clovek ma vyhlad na okoloiduce auta, motorky aj ludi, ktori sa medzi ne prepletaju, kedze chodniky su obsadene :) Taketo vecerne posedenie zacina od nejakej 6 tej, kde sa ulice zacinaju zaplnat a trva az do pol noci. Vrava je tam neskutocna, aj ked hlasna hudba je pustena malokedy, tak celkovy dojem je, ze to na ulici huci.

Posedenie na ulici

Dalsiou zaujimavostou velkych miest su parky. Domaci, hlavne studenti s oblubou okupuju parky a vyhliadaju si turistov, aby si s nimi mohli precvicit anglictinu. Je bezne, ze oslovuju okoloiducich a pytaju sa, ci si s nimi mozu pokonverzovat v anglictine. Bez ohladu na to, ako bizardne to znie, je to zaujimava skusenost. Takto ma oslovila slecna okolo 25, tak sme si pokecali o zivote v Ho Chi Min. Casom sa k nam pridali dalsie 2 studentky. Daju sa takto dozviet veci, o ktorych by som inak netusila. Ked sa clovek len tak prechadza parkom a vidi skupinky domacich studentov, sediace v kruhu, v kazdej zo skupiniek par cudzincov, tak je to taky zvlastny pohlad :) Hned ako som si ich zacala fotit, chceli, aby som sa k nim pridala.

Diskutujuce skupinky

A poslednym javom, co stoji za zmienku vo velkych mestach je cvicenie v parkoch alebo na namestiach. Povodne som mala zafixovane, ze toto sa deje iba v Japonsku a Cine, ale zrejme je to zvyk v celej Azii. Na cviciace skupinky som natrafila aj v Laose a vo Vietname. Ked sa zacne stmievat okolo 6-7, zaplnia sa verejne plochy cviciacimi. Bezne su treningy bojovych sportov, tance, aerobik atd. Hudba hra na plno, instruktor ma obycajne megafon alebo mikrofon a reve do neho povely a cela masa ludi sa hybe do rytmu. Trochu mi to pripomenulo spartakiadu, aj ked som ziadnu nezazila :). Okrem toho, sa daju vidiet skupinky hrajuce volejbal, bedminton atd. Ak sa pri nich clovek na chvilu zastavi, tak ho urcite pozvu medzi seba.

Bojove umenie na namesti

Tolko k metropolam Vietnamu. Ak ma clovek cas a nechce sa mu ist po pamiatkach, tak sa staci len tak zastavit a pozorovat miestny zivot. Vie byt zaujimavejsi ako pamiatky a muzea.

http://www.sparbalu.com/gutscheine/redcoon