Prepracovat sa z Ho Chi Min az na hranice s Kambodzou nebolo jednoduche. Zo zaciatku sa zdalo, ze cez tuto oblast snad nechodia ine autobusy ako organizovane zajazdy a tymi som ist nechcela. Zhanala som listok do My Tho alebo Ben Tre s tym, ze si ich popozeram sama a potom sa presuniem do Can Tho a odtial na hranice. Listok z Ho Chi Min stal 8 USD a jednodnovy organizovany zajazd 10 USD. Tak som si povedala, ze vyskusam zajazd. Je to iba jeden den, aj keby to bolo uplne strasne, tak sa to na jeden den da zniest (som, optimistka, ze? :)). Zajazd som kupila u The Sinh Tourism, s tym, ze sa nechcem vratit naspat do Ho Chi Min, ale maju ma vysadit bud v Ben Tre alebo My Tho. Pri kupovani na mna divne pozerali, ale dohodli sme sa.
Zajazd slapal ako hodinky. Isli sme 2 velke autobusy. Po nedobrych skusenostiach z Halong Bay som predpokladala, ze na seba budeme kade tade slapat. A bola som milo prekvapena. Zajazd bol dobre zorganizovany, nestretavali sme hufy turistov na kazdom kroku. Kupodivu ani ludi z druheho autobus sme nestretli. Dopravili sme sa do My Tho, presadli na lodku a cely den sme sa plavili po Mekongu so zastavkami, raz na farme, kde vyrabali kokosove cukriky, kde nam vysvetlili ako sa vyrabaju a samozrejme sme si mohli nejake kupit. Potom sme sa zastavili v malej tovarni, kde sa vyrabaju ryzove placky. Ukazali nam kompletne vyrobu. Sice to bolo robene pre turistov, ale aspon sme sa dozvedeli nieco nove. Potom sme sa pozreli na vceliu farmu.
Plavili sme sa po malych kanaloch Mekongu, to bol ten pravy zazitok :) Plavba po hlavnej rieke nebola velmi zaujimava a navstivili sme 4 ostrovy. Musim povedat, ze cestovka urobila kus dobrej prace a vobec som nelutovala, ze som si nekupila iba jednosmerny listok a nerobila to na vlastnu past. Za jeden den som toho videla viac, ako by som si dokazala sama zorganizovat. Nehovoriac o tom, ze by som sa nedostala na vsetky 4 ostrovy a zohnat lodku, ak by sa mi nepodarilo nikoho k sebe najst by bolo nakladne, ak nie priamo nemozne. Tymto zajazdom si u mna vietnamske cestovky vylepsili reputaciu.
The Sinh Tourism, ktorych povodne meno je The Sing Cafe, su velmi popularny vo Vietname, az tak, ze ich vela cestoviek kopiruje alebo neopravnene pouziva ich nazov. Takze, ked som na prechadzala napr. po Hanoi, tak som nasla asi 4 cestovky s tym istym nazvom, a potom sa v tom ma clovek vyznat. Ak chce ist clovek originalnou cestovkou The Sinh Tourism, treba si na internete overit ich adresu. Ako som sa neskor dozvedela, tato cestovka bola ocenena TripAdvisorom za rok 2013. Dobre vybrali :)
Po jednodnovom zajazde ma vysadili v My Tho. Nebola som si uplne ista, ci chcem aby ma vysadili v Ben Tre alebo v My Tho, tak som sa pytala sprievodcu, kde to bude lepsie kvoli dalsej doprave. Odporucil My Tho. Bol natolko mily, ze mi aj poradil ako sa dostat na autobusovu stanicu a zohnal mototaxi, ktory ma tam zaviedol. Prvy krat som sedela na mototaxi aj zo vsetkou svojou batozinou. Ked som prvy krat prisla do Bangkoku a videla mototaxi (motorkove taxiky), tak som si iba pomyslene potukala na celo, ze kto by to pouzival. Po navrate z Laosu, kde sme s Monikou casto jazdili na motorke, som si trufla pouzit mototaxi v Bangkoku. A koncom vyletu vo Vietname si sadnem na motorku aj s batozinou. Pekny posun v zmyslani :)
Do Can Tho som sa dostala az za tmy, z coho som radost nemala. Zhanat ubytovanie za tmy v neznamom meste ma stale strasi. Ked som sedela na „autobusovej stanici“ nedaleko My Tho, tak som sa pytala predavaca listkov, ci nahodou nevie o nejakom dobrom a lacnom guest house v Can Tho a kupodivu vedel. Napisal mi meno guest housu na listok, tak som hned bola spokojnejsia. Povodny plan bol prespat v My Tho alebo v Ben Tre, preto som si guest house v Can Tho nepozerala a ani som nevedela, do ktorej casti mesta mam ist. A na stanici som z hrozou zistila, ze Can Tho je stvrte najvacsie mesto vo Vietname a velmi dobre som si pamatala 3 hodinove bludenie Da Nangom a hladanie ubytovania. Preto ta poistka na papieriku. Dobri ludia este nevymreli :)
Autobusova stanica v My Tho bola taka mala budka, na hlavnom tahu z Ho Chi Min do Can Tho, kde sedeli dvaja ludia, jeden predaval listky a druhy obvolaval autobusy, ktore maju prejst okolo, ci su plne. Je neskutocne pozorovat ako su schopni dynamicky doplnat pocet ludi do autobusov a plne vyuzit prepravnu kapacitu. Povodne som mala listok na 17:30, ale uvolnilo sa miesto v autobuse, ktory prechadzal okolo skor, tak mi ho zmenili na 17:00. Pri takejto organizacii sa nestiham divit.
V centre Can Tho som sa ocitla vecer okolo 8-9, a isla som sa pozriet do mesta. Do Can Tho sa chodi pozriet na plavajuce trhy. Vacsina turistov sem pride iba kvoli nim. Su tu dva. Jeden vzdialeny 7 km a druhy cca 14 km od mesta. Chodi sa na ne pozriet bud malou motorovou lodkou, do ktorej sa zmestia traja ludia a kormidelnik alebo potom vacsou vyletnou lodou. Ja som volila prvu variantu. Na plavajuce trhy sa vyraza o 5:30 rano. Mala som stastie, ze som si vecer stihla kupit listok. Vecer uz boli cestovky zatvorene. Ked som si bola obzriet trznicu, oslovila ma na ulici pani, ze ci nechcem listok na lodku na plavajuce trhy. Tak som si ho kupila. Dobra nahoda a kus stastia k tomu.
Rano sme na vodu vyrazili o 5:30. Ako spolucestujucich som mala francuzsky par, z ktorych sa vyklul spisovatel a organizatorka vystav so sucasnym umenim, ktory chytaju inspiraciu na dovolenke vo Vietname. Zaujimava dvojica :)
Pocas asi 40 kilometroveho okruhu lodkou, ktory trval dobrych 7 hodin, sme si pozreli dva plavajuce trhy. Prvy skor priemyselny, s vacsimi lodami, kde domaci ak maju vlastny biznis chodia predavat vo velkom svoj tovar. A druhy, klasicky plavajuci trh, kde chodia ludia nakupovat v malom.
Ako to funguju plavajuce trhy
Zakaznici pridu na lodke, hned sa k nim priplavi lodka s kavou, cajom a inym pitim a ponuka svoj tovar. Obycajne su uspesni. Po ranu, okolo 7, sa clovek potrebuje prebrat. Ceny sa samozrejme zjednavaju tak, ako na inych trhoch. Ak ma clovek zaujem nieco kupovat, kyvne na lodku a lodka sa k nemu priplavi. Ja som si takto objednala bagetu na ranajky :) A ked uz ma vsetko nakupene, tak sa pomaly plavi po trhu a vychutnava atmosferu. Plavajuce trhy funguju iba skoro rano, hned ako sa trochu otepli, lodky z rieky zmiznu, takze treba prijst pred 9-10.
Poslednou zastavkou na ceste po Mekongu bolo hranicne mesto Chau Doc. Chcela som sa do neho doplavit po Mekongu, ale lodna preprava cestujucich medzi mestami nefunguje. Vraj v minulosti fungovala, ale zrusili ju. V Chau Doc som povodne neplanovala ostat dlhsie, ale unava z cesty ma donutila ostat aspon jeden den. Par dni po sebe, som sa kazdy den presuvala a bolo to narocne.
Takto som isla:
Ryzove polia na ostrovoch
Zajazd slapal ako hodinky. Isli sme 2 velke autobusy. Po nedobrych skusenostiach z Halong Bay som predpokladala, ze na seba budeme kade tade slapat. A bola som milo prekvapena. Zajazd bol dobre zorganizovany, nestretavali sme hufy turistov na kazdom kroku. Kupodivu ani ludi z druheho autobus sme nestretli. Dopravili sme sa do My Tho, presadli na lodku a cely den sme sa plavili po Mekongu so zastavkami, raz na farme, kde vyrabali kokosove cukriky, kde nam vysvetlili ako sa vyrabaju a samozrejme sme si mohli nejake kupit. Potom sme sa zastavili v malej tovarni, kde sa vyrabaju ryzove placky. Ukazali nam kompletne vyrobu. Sice to bolo robene pre turistov, ale aspon sme sa dozvedeli nieco nove. Potom sme sa pozreli na vceliu farmu.
Vyroba ryzovych placiek
Plavili sme sa po malych kanaloch Mekongu, to bol ten pravy zazitok :) Plavba po hlavnej rieke nebola velmi zaujimava a navstivili sme 4 ostrovy. Musim povedat, ze cestovka urobila kus dobrej prace a vobec som nelutovala, ze som si nekupila iba jednosmerny listok a nerobila to na vlastnu past. Za jeden den som toho videla viac, ako by som si dokazala sama zorganizovat. Nehovoriac o tom, ze by som sa nedostala na vsetky 4 ostrovy a zohnat lodku, ak by sa mi nepodarilo nikoho k sebe najst by bolo nakladne, ak nie priamo nemozne. Tymto zajazdom si u mna vietnamske cestovky vylepsili reputaciu.
Plavba po malom kanale
The Sinh Tourism, ktorych povodne meno je The Sing Cafe, su velmi popularny vo Vietname, az tak, ze ich vela cestoviek kopiruje alebo neopravnene pouziva ich nazov. Takze, ked som na prechadzala napr. po Hanoi, tak som nasla asi 4 cestovky s tym istym nazvom, a potom sa v tom ma clovek vyznat. Ak chce ist clovek originalnou cestovkou The Sinh Tourism, treba si na internete overit ich adresu. Ako som sa neskor dozvedela, tato cestovka bola ocenena TripAdvisorom za rok 2013. Dobre vybrali :)
Ochutnavka miestneho ovocia
Po jednodnovom zajazde ma vysadili v My Tho. Nebola som si uplne ista, ci chcem aby ma vysadili v Ben Tre alebo v My Tho, tak som sa pytala sprievodcu, kde to bude lepsie kvoli dalsej doprave. Odporucil My Tho. Bol natolko mily, ze mi aj poradil ako sa dostat na autobusovu stanicu a zohnal mototaxi, ktory ma tam zaviedol. Prvy krat som sedela na mototaxi aj zo vsetkou svojou batozinou. Ked som prvy krat prisla do Bangkoku a videla mototaxi (motorkove taxiky), tak som si iba pomyslene potukala na celo, ze kto by to pouzival. Po navrate z Laosu, kde sme s Monikou casto jazdili na motorke, som si trufla pouzit mototaxi v Bangkoku. A koncom vyletu vo Vietname si sadnem na motorku aj s batozinou. Pekny posun v zmyslani :)
Do Can Tho som sa dostala az za tmy, z coho som radost nemala. Zhanat ubytovanie za tmy v neznamom meste ma stale strasi. Ked som sedela na „autobusovej stanici“ nedaleko My Tho, tak som sa pytala predavaca listkov, ci nahodou nevie o nejakom dobrom a lacnom guest house v Can Tho a kupodivu vedel. Napisal mi meno guest housu na listok, tak som hned bola spokojnejsia. Povodny plan bol prespat v My Tho alebo v Ben Tre, preto som si guest house v Can Tho nepozerala a ani som nevedela, do ktorej casti mesta mam ist. A na stanici som z hrozou zistila, ze Can Tho je stvrte najvacsie mesto vo Vietname a velmi dobre som si pamatala 3 hodinove bludenie Da Nangom a hladanie ubytovania. Preto ta poistka na papieriku. Dobri ludia este nevymreli :)
Autobusova stanica v My Tho bola taka mala budka, na hlavnom tahu z Ho Chi Min do Can Tho, kde sedeli dvaja ludia, jeden predaval listky a druhy obvolaval autobusy, ktore maju prejst okolo, ci su plne. Je neskutocne pozorovat ako su schopni dynamicky doplnat pocet ludi do autobusov a plne vyuzit prepravnu kapacitu. Povodne som mala listok na 17:30, ale uvolnilo sa miesto v autobuse, ktory prechadzal okolo skor, tak mi ho zmenili na 17:00. Pri takejto organizacii sa nestiham divit.
V centre Can Tho som sa ocitla vecer okolo 8-9, a isla som sa pozriet do mesta. Do Can Tho sa chodi pozriet na plavajuce trhy. Vacsina turistov sem pride iba kvoli nim. Su tu dva. Jeden vzdialeny 7 km a druhy cca 14 km od mesta. Chodi sa na ne pozriet bud malou motorovou lodkou, do ktorej sa zmestia traja ludia a kormidelnik alebo potom vacsou vyletnou lodou. Ja som volila prvu variantu. Na plavajuce trhy sa vyraza o 5:30 rano. Mala som stastie, ze som si vecer stihla kupit listok. Vecer uz boli cestovky zatvorene. Ked som si bola obzriet trznicu, oslovila ma na ulici pani, ze ci nechcem listok na lodku na plavajuce trhy. Tak som si ho kupila. Dobra nahoda a kus stastia k tomu.
Ranna kava na plavajucich trhoch
Rano sme na vodu vyrazili o 5:30. Ako spolucestujucich som mala francuzsky par, z ktorych sa vyklul spisovatel a organizatorka vystav so sucasnym umenim, ktory chytaju inspiraciu na dovolenke vo Vietname. Zaujimava dvojica :)
Pocas asi 40 kilometroveho okruhu lodkou, ktory trval dobrych 7 hodin, sme si pozreli dva plavajuce trhy. Prvy skor priemyselny, s vacsimi lodami, kde domaci ak maju vlastny biznis chodia predavat vo velkom svoj tovar. A druhy, klasicky plavajuci trh, kde chodia ludia nakupovat v malom.
Plavajuci trh
Ako to funguju plavajuce trhy
Zakaznici pridu na lodke, hned sa k nim priplavi lodka s kavou, cajom a inym pitim a ponuka svoj tovar. Obycajne su uspesni. Po ranu, okolo 7, sa clovek potrebuje prebrat. Ceny sa samozrejme zjednavaju tak, ako na inych trhoch. Ak ma clovek zaujem nieco kupovat, kyvne na lodku a lodka sa k nemu priplavi. Ja som si takto objednala bagetu na ranajky :) A ked uz ma vsetko nakupene, tak sa pomaly plavi po trhu a vychutnava atmosferu. Plavajuce trhy funguju iba skoro rano, hned ako sa trochu otepli, lodky z rieky zmiznu, takze treba prijst pred 9-10.
Vyhlad z Vietnamu do Kambodze
Poslednou zastavkou na ceste po Mekongu bolo hranicne mesto Chau Doc. Chcela som sa do neho doplavit po Mekongu, ale lodna preprava cestujucich medzi mestami nefunguje. Vraj v minulosti fungovala, ale zrusili ju. V Chau Doc som povodne neplanovala ostat dlhsie, ale unava z cesty ma donutila ostat aspon jeden den. Par dni po sebe, som sa kazdy den presuvala a bolo to narocne.
Takto som isla:
- Rano presun z Ho Chi Min do My Tho a Ben Tre – doobeda jednodnova plavba s cestovkou po Mekongu, na vecer cestovanie do Can Tho
- Rano plavajuce trhy v Can Tho, poobede presun do Chau Doc
- Cely den v Chau Doc – vylet na Sam mountain – odporucam a treba pozriet Cave Pagodu, je z nej paradny vyhlad na ryzove polia a vidno az do Kambodze
- Dalsi den cesta do Kambodze do Phnom Penhu
Mapka cesty
Link - https://mapsengine.google.com/map/edit?mid=zKF2StIoKTTU.kXTD5w8rLgQ4
No comments:
Post a Comment