Zaverom Laos

Po mesiaci stravenom v Laose mozem skonstatovat, ze som si ho oblubila, nadherna priroda, mili ludia, prijemne podnebie. Este aj hlavne mesto ma prijemnu atmosferu, co sa napr. o Bangkoku povedat neda. Taka vacsia dedina, s velkou vybudovanou promenadou na Mekongu :), kde sa kazdy vecer konaju trhy.

V Laose je nadherna zelena priroda aj v obdobi sucha, co sa o inych krajinach napr. India povedat neda. Od luk, cez plantaze, po lesy a dzunglu sa tu nachadza vsetko. Laos sice nema more, ale Mekong a ostrovy na nom ho zdarne nahradzaju. A domaci sa k Mekongu spravaju ako by to bolo ich more :) Obzvlast na 4 tis. ostrovoch, som aj ja mala pocit, ze som na mori a nie na rieke.

Krasna priroda, Phonsavan - Plain of Jars

Vyse 90% krajiny je zalesnenej. Narozdiel od okolitych krajin si Laos svoje lesy zatial chrani a vyrub je kontrolovany. Skoda len, ze trekovanie na vlastnu past je takmer nemozne. Minimalne je to nebezpecne.

Laos bol v priebehu 20. storocia vo viacerych vojnach a krajina je tym doteraz vyrazne poznacena. Ani zdaleka nie je cele uzemie vycistene od nevybuchnutej municie a podla muzei UXO (unexploded ordnance) kazdy den zomrie jeden clovek, co municia po x rokoch vybuchne. Tym, ze sa jedna o rozvojovu krajinu, nie su peniaze na cistenie uzemi. Zatial su vycistene iba turisticke oblasti, cast polnohospodarskej pody (iba do hlbky 40 cm, uff) a skolske ihriska. Robia zbierky a osvetu aj medzi domacimi aj medzi turistami, co som zatial v inej krajine nevidela. V oblastiach, ktore boli viac bombardovane, je v kazdom vacsom meste muzeum venovane vojne a jej nasledkom. Vstup volny, prispevky dobrovolne.  Aj takto zbieraju peniaze na cistenie uzemia, ktore trva uz vyse 20 rokov.

Clovek si to na vlastnej kozi uvedomi az vo chvili, ked sa ocitne na uzemi, kde ma lesom a lukami presne vyznacenu trasu odtialto potialto sa mozes pohybovat, ostatne je na vlastnu zodpovednost. Municia bola sice z povrchu vyzbierana, ale to neznamena, ze na nieco neslapnes… Dost desive.

Vyznacena cesticka, kadial sa moze ist.

Pre tych co hladaju aktivity, a viac europske prostredie, je vhodny sever – Luang Prabang a Vang Vieng. Od trekovania po vyznacenych trasach so sprievodcom, cez kajakovanie, raftovanie, lezenie po skalach, tubing, let balonom atd. sa tu da paradne vysantit. Pre tych co si radi pozru nadhernu prirodu, chcu viac spoznat zivot domacich a vyskusat prave laoske jedlo je vhodny juh – 4 tisic ostrovov, Bolaven plateau a stred okolie jaskyne Konglor.

Urcite by som sa sem rada vratila a mozno aj na dlhsie ako len mesiac. Tento post je taka trochu nostalgia za Laosom. Po mesiaci som naspat v Thajsku, tentoraz na severe v Chiang Mai. A ked som si na zaciatku myslela, ze Thajsko nie je az take pekne, tak som sa pekne sekla :) Nechapala som, preco prave do Thajska chodi tak vela turistov a pritom som asi len bola na nespravnych miestach.

Morning & Night markets

Ranne a vecerne trhy som si mimoriadne oblubila, rada na nich zhanam lacne ovocie, veceru alebo sa idem iba tak poprechadzat, co maju v ponuke ine ako v inych mestach. Trhy sa tesia vseobecnej oblube turistov aj domacih. Ucast je asi taka, ako u nas na vinobrani. Vsade kopec ludi a treba sa predierat dopredu.

Ranne trhy

Ranne trhy su obycajne zo zeleninou, ovocim, rybami, masom, zriedkavo nejake oblecenie a samozrejme vsetko co clovek potrebuje na ranajky. Kvoli rannym trhom sa obycajne uzavrie jedna z uzsich bocnych uliciek, domaci sa usadia na deky alebo ine podlozky, rozlozia si tovar a moze sa zacat predavat. Ranne trhy zacinaju okolo 7, restauracie otvaraju kusok neskor a podozrievam ludi z restauracii, ze sem chodia vo velkom nakupovat hlavne zeleninu. Vela druhov ani nepoznam, hlavne byliniek, ale podla farby a tvaru mam pocit, ze vsetko skonci v oblubenej noodle soup. Nakrajana cibulka, vela byliniek od vymyslu sveta, vela asi ryzovych slizov, trochu susenych potvoriek, trocha masa a noodle soup je hotova.

Aj takto sa da predavat zelenina

Pre nasinca najzarazujucou vecou je predaj masa a ryb na rannych trhoch. Hygienikov by asi porazilo keby to videli. Na zemi alebo kusok nad zemou su rozlozene v lepsom pripade lavore alebo dosky a na nich ulozene surove maso, na ktore sadaju vo velkom muchy. A much je tu ozaj vela… V lepsom pripade je maso polozene na lade a stanok je v tieni alebo ma vytvoreny umely tien, aby bolo aspon trochu chladene.

Predavanie ryze

Vo Vientiane, mali na odhananie much vymysleny specialne zariadenie. Na malom motorceku boli priviazane dve drievka, na drievkach bud pierka alebo spagatiky. Cele sa to tocilo a pohybom odhadalo muchy a inu haved.

Sem tam sa rannych trhoch najdu aj neobvyklosti typu predavanie smartphonov :). Tipka som tam videla iba a raz, a bolo mi blbe ho fotit. Druhy krat ked ho isla hladat, tak uz tam nebol. Na zemi mal rozlozenu malu deku a na nej rozlozene smartphony, no nekup to!

Vecerne trhy

Este oblubenejsie ako ranne trhy su vecerne trhy. Domaci nevahaju zatvorit jednu z hlavnych ulic v meste a rozlozit tam stanky. Vecerne trhy na rozdiel od rannych su viac orientovane na predaj lokalnych produktov typu oblecenie, saly, vsetky mozne doplnky, domaci alcohol s vyluhovanymi kadejakymi zvieratkami (neskusala som, vyzeral podozrivo :)) a jedlo. S oblubou sem chodievam na veceru. Jedlo je lacne v Laose zacinalo na pol eure, v Thajsku sa da zohnat este lacnejsie.

Vyluhovane zvieratka

Daju sa tu zohnat vsetky mozne dobroty ako noodle soup, ryza s cimkolvek, ryza balena s ovocim v bananovych listoch, mango s ryzou, oblubene salaty s mangom, papayou, uhorkou, su paradne palive:) Aj ked som sa vela krat snazila vysvetlit, ze iba trochu chilly, tak nepomohlo, stikutku zo stiplaveho som aj tak dostala…

Rozkladanie tovaru na trhoch vyzera ako umenie. Som chvilu domacich sledovala :). Prisli s tuk tukom, alebo karickou, rozlozili stanok (4x4 alebo 5x5), potom deku a zacali vybalovat starostlivo zabaleny tovar v krabiciach. Ukladaniu pekne jedneho kuska po druhom sa boli schopni venovat aj pol hodinu, kym vsetko nebolo tak ako ma byt, krasne upravene ako vojaciky v rade.

Pohlad na trhy zhora

Da sa to pochopit konkurencia je velka, takmer vsetci maju rovnaky, odlisit sa od ostatnych takmer nemozne, tak si ho aspon pekne poukladaju. Turisti si sem chodia predavajucich skor fotit ako realne nieco kupovat, pripadne sa isli len tak na trhy poprechadzat alebo najest. A domaci su zufali, lebo vedia, ze aspon nieco predat potrebuju. Zjednavanie, obzvlast ak to kupujuci troche vie, dostane v pohode predavajuceho aj na polovicnu cenu, a to velmi rychlo. Staci sa trochu zamrvit, naznacit, ze clovek odchadza, spomenut vysoku cenu a uz to ide. Obzvlast v Luang Prabang, kde su najvacsie trhy s lokalnymi produktami – vsetko hodvabne saly, oblecenie atd. Bolo dost citit zufalstvo domacich. Ak som sa zacala na nieco vypytovat, len tak zo zaujmu, aleob som si len tak chcela urobit obraz o cene,tak na mna skaredo pozerali, ze som nekupila. Az som sa citila miestami vinna :( Potom som na trhy chodila uz iba kupovat jedlo :)

Masove dobroty na palicke

Spat k jedlu a pitiu, kapitolou samou o sebe su ovocne shaky a dzusy. Thajsko aj Laos su vyhlasene tymito dzusmi. Mam ich mimoriadne v oblube, neprejde den, aby som nemala aspon jeden. Rekord mam zatial tri za den :) Dlho som si lamala hlavu, aky je rozdiel medzi fruit shake, ktory ponukaju vsade a fruit dzus, ktory maju obycajne iba v restauraciach.

Priprava shaku

A zistila som, ze fruit shake nerobia cisto z ovocia, ale su schopni, ked sa clovek nepozera :) popridavat mu tam kadejake podivne prasky typu, namiesto kokosu, kosovovy prasok, namiesto jahod, nejaku gebuzinu vo forme guliciek vytiahnutu z mrazaku atd. Povodne som si myslela, ze shaky su zdrave, ale do kym nie je predavajuci usmerneny co vsetko do shaku moze pripadavat, tak zdravost je velmi otazna :) Obycajne instrukcie zahrnaju ziaden cukor ani kondenzovane sladke mlieko, ziadne korenia a dosladzovadla. Vyzaduje si to ale, dost velku rychlost, ked vsetko predavajuci automaticky hadze do mixera, rychle rozhadzovanie rukami a ukazovanie, ze toto tam urcite nema davat. Tiez som zistila, ze davat si jahodovy shake, ked som nikde nevidela predavat jahody, je pekna blbost, lebo bude uplne umely. Clovek sa uci, staci ked skoci do kuchyne alebo vidi predavajucemu pod ruky :)

Melonovy shake

Narozdiel od shaku, fruit juice je vyslovene ovocna stava. Do pohara je hodeny lad, pridanej trochu vody, odstavene ovocie (v shaku je namixovane ovocie aj s duzinou) a je to dobre rozmixovane. Fruit juice si vyzaduje na robenie aj odstavovac, co tu vela ludi nema, takze je velmi zriedkave vidiet v ponuke fruit juicy.
Mnam, a mam znova chut na shake. Dneska som uz jeden ananasovy mala, ale taky bananovo mangovy by som si dala :). Sa ich tu musim naucit robit, len neviem kde u nas zozeniem zrele manga, banany, ananasy…

Prihody s domacimi (Laos) – cast. 2 Pozvanie na oslavu

S Monikou sme sa vybrali do dediny nedaleko Luang Prabang, ktora je znama rucne tkanymi vyrobkami a tiez rucne robenymi vyrobkami z papiera. V dedine sa da vidiet aj process vyroby papiera a samotne tkanie na tkackych stavoch, na co som sa tesila. Na meno si nespominam, ale urcite sa zacinala Ban … (Ban je po laosky dedina :)) Je cas obeda a sme pekne hladne. Na bicykloch sme dali par kilometrov po hrbolatej ceste. Zaciname sa pozerat po nejakej restauracii a neuspesne. Az narazime na miesto, kde je vela ludi a … jedia. Hovorime si, parada. Ideme to pozriet. Nejako sa mi nezdalo, ze to bude restauracia, ale Monika sa isla opytat. Vela ludi, vela jedla, co ine by to mohlo byt.

Susenie papiera

Domaci nas s usmevom pozyvaju nech sa pridame. Jeden z nich, co hovori trochu po anglicky, nas usadza a ponuka nam jedlo. Najpr sa ako spravne backpackerky pytame, kolko to bude stat a vraj nic. Ze je sviatok domaci maju oslavu, nech sa pridame. Donesu nam obrovsku tacku s jedlom a k tomu sticky rice (lepiva ryza). Este sa nas hostitel opyta, co mame radi sticky rice, alebo chceme nieco ine. Sme ok zo vsetkym, ja mam dokonca sticky rice celkom rada. Od normalnej ryze sa lisi tym, ze je inac pripravena, neviem presne ako. Je trocha tvrdsia ako normalna ryza (steamed rice) a ako nazov hovori, je lepiva. Ak sa je rukami, dobre sa drzi a dobre sa robia hrcky :)

Hodvabne saly

Neda nam to, a zistujeme, kde sme sa to vobec ocitli. Oslava, sviatok, ale co za sviatok. Keby bol oficialny sviatok, tak by sa asi oslavovalo na viacerych miestach a zatial sme nic nevideli. Odchytavame anglicky hovoriaceho domaceho a vypytujeme sa. Vraj meno sviatku si nepamata, ale robia oslavu 5 rokov od umrtia stareho otca. Podobna oslava sa robi kazdorocne a oslavuju (a nie smutia) preto, aby mal (kdekolvej  je) hojnost vsetkeho co potrebuje. A hosti co vidime okolo, to su vsetko rodina. Na velku rodinu sme natrafili, odhadom okolo 100 pribuznych.

Jedlo bolo vyborne. K ryzi boli domace masove klobasky, mlete rybie maso s bylinkami, masova omacka, trocha zeleniny, polievka a na zaver sladky dezert.

Hostina

Po ukonceni hostiny, na ktorej sme sa ocitli az na konci (mali sme stastie, ze sme neprisli neskor), rodina odchadza do chramu nedaleko od domu a my sa podakujeme a ideme vlastnou cestou.

Party mesto Vang Vieng

Po europskom byvalom meste Luang Prabang sme si to zamierili do Vang Vieng. Vedeli sme, ze ideme mimo sezony, a tym padom bude menej ludi, ale vyludnene sme necakali. Prvy vecer sme zhanali bar alebo restauraciu s par ludmi, kde by sme sa zabavili a nasli sme v celom meste az jednu! Ostatne zivali prazdnotou, mali tak 1-2 navstevnikov. Na to, ze sme prisli do party mesta, dost necakany zaciatok.

Nie som ziadny party typ, ale raz za cas si vyrazit nezaskodi. V Irish pube, kam sme si nakoniec sadli, sme sa pytali na diskoteku, vraj existuju dve mimo sezony a funguju na striedacku. Isli sme sa okolo 11 pozriet ako to tam vyzera a tam nikto, tak sme sa pekne odobrali spat :(

Vo Vang Vieng nie je co velmi pozerat, co sa pamiatok tyka, skor je to mesto aktivit tzn. tubing, bicyklovanie, trekovanie, lezenie po skalach, kayaking, rafting atd. Mala som v plane vsetko vyskusat.

Prvy den nam monzuny skrizili plany, celu noc a dalsie rano prsalo. Mali sme v plane tubing, nakoniec sme sa rozhodli po dazdoch pre bicycle. V Lonely planet spominaju, ako sa da vsade po okoli krasne zabicyklovat tak, ze to vyskusame. Vybrali sme si okruh, domacich sa popytali, ci potrebujeme horske bicycle, alebo nam stacia mestske. Vraj mestske by mali stacit, tak bereme tie. Oproti horskym mali vyhodu, ze maju kosik vpredu na vodu a veci. Zamierili sme si to do asi najznamejsej jaskyne v okoli – Blue lagoon cave. Je to cca 7 km za mestom. Parada, to dame ako po masle. Nikde vsak nebolo pisane, po akej ceste pojdeme. Cesta bola paradne rozbita, ak sa to tak vobec da nazvat. Mozno lepsie by bolo povedat, nikdy nepostavena. V zemi boli miestami pohadzane kamene, asi zaklad buducej cesty. Keby bola iba hlinena, islo by sa lepsie. Na bicykel bola cesta uplne nevhodna. Strasne to drkotalo a triaslo. Miestami som si myslela, ze sa mi rozpadne bicykel. Najprv som sa divila, pri poziciavani bicykla, ze preco podpisujeme, ze v pripade defektu ho opravime na vlastne naklady. Po prideni na miestnu cestu mi to zacalo byt jasne. 7 km sme nakoniec dali, dalo by sa povedat, ze v pohode. Mali sme viac stastia ako rozumu, ze sme si zobrali mestske bicycle, pretoze mali makke sedane, tak nas aspon na druhy den zadky neboleli :)

Cesta nevhodna na bicyklovanie

Dalsi den sme vyrazili na tzv. tubing po nasom splavovanie rieky v nafuknutej dusi nakladneho vozidla. Viem si predstavit, ze je to sranda za par podmienok - nie sme na rieke siedmi (ozaj poctom kusov 7 ludi) a rieka ma nejaku rychlost. Miestami kde bola plytka a nabrala aspon trochu rychlost to bola parada, inak som sedela v pneumatike a zistovala, ci sa vobec hybem. Obycajne mi to nedalo a padlovala som rukami, aby som mala aspon nejaku rychlost. Bola som rada, ze sme tubing zacali doobeda, aby sme sa do 6 v pohode vratili. Cista rychlost rieky bez toho, ze by sme padlovali a zastavovali sa v baroch bola 3 hodiny.

Tubing

V okoli rieky sa nachadzaju bary. Cela filozofia je jednoducha. Ideme sa  zabavat a pit k tomu. Takze spustime sa po rieke, nedaleko su bary. Ak mam chut na pivko, zastavim sa v bare a popri osviezovani sa, si zahram volejbal, basketball, billiard atd. Viem si zivo prestavit ako vyzeraju “spravni tuberi” po takom tretom, stvrtom bare, ak sa zastavili v kazdom a neostali pri jednom :) Na rieke je odhadom tak 10 barov. Kazdy bar je patricne oznaceny, aby sa nedal minut, hra tam hlasna hudba a obycajne pri nom stoji osoba, ktora hadze tuberom lano, aby sa lahsie dostali do baru. Domaci to maju dobre vymyslene.

My sme sa zastavili v jednom bare, dali drink, zahrali biliard a pokracovali dalej. Neda sa povedat, ze by som tubing skusala kazdy den, ale len tak pre zabavu z casu na cas, ked je rieka divokejsia, by to bola zabava.

Oblecena po domacky v dlhom tricku :). U mna z praktickych dovodov, aby som sa nespalila. Este aj po viac ako mesiaci som schopna sa spalit, nechapem to. Som asi najviac opalena ako som kedy bola, a aj tak po 3-4 hodinach na slnku som znova cervena. Teplo neteplo, zacala som pouzivat “triky” domacich a davam si dlhe nohavice/sukne a poctivo sa obliekam. Ak sa este par krat pripalim, tak asi aj daznik pouzity ako slnecnik vyskusam.

Aspon ciastocne oblecena

Posledna aktivita, ktoru som vyskusala bolo lezenie na skaly. Oblast je znama vapencovymi horami, plnych jaskyn a tiez je oblubena u horolezcov, dobrymi stenami na lezenie.

Povodne som chcela vyskusat 3 dnovy kurz lezenia pre zaciatocnikov, ale nastastie ma osvietilio a povedala som si, ze vyskusam len pol dna, uvidi sa ako to zvladnem. Pytala som sa v agenture, ci uz maju niekoho prihlaseneho na druhy den. Jasne, ze maju urcite nebudem sama. Na druhy den pridem skor, aby som sa neponahlala, poskusam horolezecke boty, pockam na ostatnych a pojdeme. Vyskusala som topanky a vraj ideme. Ked som sa pytala, kde su ostatni tak, ze idem sama :)

Zacinala som na 4a stene, vela mi to oznacenie obtiaznosti nehovori, ale stena bola celkom v pohode. Uz som videla, ako si instruktor Sai madli ruky, ze mi to ide a ideme liezt tazsie steny. Predchadzajuci den prsalo a bol problem najst aspon trochu suchu stenu. Dalsia bola znova 4a len kusok vyssia a tiez v pohode. Potom nasledovala 5a. Zo zaciatku som myslela, ze to vzdam, lebo prejst prve 3 metre bol takmer vykon nad moje sily. Takmer kazdy jeden pohyb som kricala na instruktora, ze kam lavu ruku, kam pravu nohu atd. Bol na nieco podobne pripraveny a mal pri sebe laserove ukazovatko :). Po prekonani prvych najtazsich 4-5 metrov to uz islo ako po masle. Dala som este jednu 5a stenu. Okolo 12 vraj mame este dost casu a kedze leziem rychlo, dame este jednu. Uz som protestovala, ruky ma zacinali pekne boliet, kedze nie som zvyknuta na podobne activity. S vyberom poslednej steny bol problem kvoli vlhkosti. Na jednu som  odmietla liezt, bola prilis dlha na moje ruky a tiez uplne kolma. Tak si na mna pripravil sice kratku stenu, ale naklonenu naopak, takze som z nej visela. Instruktor sa este rozhodol, ze je idealna na robenie fotiek. Ledva som tam visela. Kricim na neho nech ma pusti dole, ze sa uz neudrzim a on, ze este jedna foto…  A namiesto foto urobil asi trojsekundove video :)

Posledna stena, este sa usmievam :)

Na celom lezeni, dost dobre nechapem, ako sa moze skuseny instructor nechat istit zaciatocnikom ako ja. Uzly poriadne nepoznam, tie mi boli pokazde skontrolovane, ale aj tak. Nitko netusi, co som uviazala. S osmickami a inymi zariadeniami, ktore ani pomenovat neviem, robit tiez poriadne neviem. A on si vklude vylezie dobru 10 metrovu stenu a postupne sa spusta, krici na mna, ze pusti trochu lano, pritiahni lano atd. Keby som to nahodou na zemi trochu zbabrala, tak leti z tej skaly ani nevie ako. Snad ma priplatky za rizikove povolanie :)

Trojdnovy kurz som si nakoniec rozmyslela. Pri predstave, ze budem sama tzn. bez prestavok medzi jednotlivymi stenami liezt dalsie dva dni ma nelakala. A ruky ma tiez paradne boleli, neviem si predstavit, ze by som zo svalovicou liezla dalsiu stenu.

Ostane aktivity vo Vang Vieng boli kvoli nizkej hladine vody zrusene alebo nemali zmysel. Raftovanie sa vobec neprevadzkovalo a kayakovanie vo vode miestami zabe po clenky, kde bolo treba prenasat kajaky a v hlbsich miestach po prsia sa mi nezdalo zaujimave.

Na zaver Vang Vieng by som nenazvala party mestom, aspon nie v takej podobe v akej sme ho zazili, co bolo mozno aj dobre pre mna, kedze party kazdy vecer nemusim :). A ani pocuvat party zo susedneho guest housu. Zrejme treba prijst v sezone, aby malo tu spravnu povestnu atmosferu :)

Itinerar

Podarilo sa mi spisat dlho slubovany itinerar. Zatial iba v zakladnej podobe, ktory den som sa kde pohybovala. Body v mestach su orientacne. Nepodarilo sa mi ich pospajat, aby bolo pekne vidiet ako som isla. Ak by niekto vedel s tymto poradit, budem rada.

Interaktivna mapa na Google maps

8.4. utorok – Bangkok
9.4. streda – Bangkok
10.4. stvrtok – Bangkok
11.4. piatok – cestovanie do Amphawy
12.4. sobota – cestovanie do Hua Hin
13.4. nedela – Hua Hin

14.4. pondelok – Hua Hin
15.4. utorok – cestovanie do Prachuap Khiri Khan
16.4. streda – Prachuap Khiri Khan
17.4. stvrtok – cestovanie do Khao Yai National park
18.4. piatok – Khao Yai National park
19.4. sobota – Khao Yai National park, v noci presun do Ubon Ratchatani
20.4. nedela – cestovanie do Ubon Ratchatani, prekrocenie hranic do Laosu, presun do Pakse

21.4. pondelok – cestovanie na 4. tis. ostrovov, Don Det
22.4. utorok – Don Det
23.4. streda – Don Det
24.4. stvrtok – cestovanie do Tadlo
25.4. piatok – Tadlo
26.4. sobota – Tadlo, v noci presun do Ban Khun Khan
27.4. nedela – Ban Khun Khan

28.4. pondelok – Ban Khun Khan
29.4. utorok – cely den cestovanie do Phonsavan
30.4. streda – Phonsavan
1.5. stvrtok – Phonsavan
2.5. piatok  – cely den cestovanie do Luang Prabang
3.5. sobota – Luang Prabang
4.5. nedela – Luang Prabang

5.5. pondelok – Luang Prabang
6.5. utorok – Luang Prabang
7.5. streda – cestovanie do Vang Vieng
8.5. stvrtok – Vang Vieng
9.5. piatok – Vang Vieng
10.5. sobota – Vang Vieng
11.5. nedela – Vang Vieng

V poslednych dvoch mestach som sa zdrzala dlhsie. Po vyse mesiaci cestovania zacinam nachadzat rovnovahu medzi cestovanim a oddychovanim zaroven. Zistujem,  ze 3-4 dni na jednom mieste je prijatelna miera, aby som nebola ustvana cestovanim a aj si to uzila :)   

Prihody s domacimi (Laos) – cast 1. Palacinky

Pred tym, nez spisem svoj itinerar, slubujem, ze ho dam dokopy uz coskoro. Zacinaju monzuny, tak bude vela “volneho” uprsaneho casu, tak aspon opisem medzi tym par milych prihod s domacimi.

Sedim si v restauracii v Ban Khoun Khan (Laos) a pozeram do jedalneho listka, co by som si tak dala a pozdavaju sa mi palacinky. Laos je byvala francuzska kolonia, vplyv Francuzov hlavne v medzinarodnej kuchyni je tu stale velky, co je pre mna vyborne. Palacinky mam rada a skusam ich skoro vsade.

Pytam sa domaceho:  “Co je vo vnutri?”. A domaci:  “mlieko, muka, vajicka …” “Ale s cim su tie palacinky?” A domaci zase: “mlieko, muka, vajicka.” Nahodne skusam: “ok, a ked su hotove tak, co je v nich napr. banany, nutela?” “Nie, to tam nedava, take palacinky nepozna, ale ked chcem, vraj nie je problem, mozem ist do kuchyne urobit si ich.” Branim sa, ze nie, nech mi urobi palacinky, tak ako ich robi. A on, nie, ze sa rad nieco nauci, vraj mam ist varit :) Zacinala som sipit nejaku zradu. Domaci ma taha do kuchyne, ukazuje co kde je. A ze ide naoberat banany.

Hned vedla restauracie mal bananovnik. Parada, cerstve banany budem mat. Este som aj dostala ochutnat, priamo zo stromu. Povyberal krasne zlte, vacsie kusky. Tu v Laose su banany strasne male, vsetky do 10 cm, asi nejaka zvlastna odroda, takze na jeden pokus clovek zje aj 5. Do palacinky ich bolo pouzitych asi 10.

Potom ich zacina hadzat do mixera. Hovorim mu, ze nie, najprv treba urobit normalne cesto. Tak s kucharkou urobia cesto. Asistujem im pri tom. Stale maju tendenciu do neho hadzat banany. Pocas varenia som ich z mixera vyberala dva krat. Konecne som ich presvedcila , ze najprv cesto. Urobili ho trochu vela na jednu palacinku, ale nevadi, urobime hrubsiu. Hodili sme cesto na panvicu a domaci zase spomina banany :).  Snazim sa vysvetlit, ze pojdu na palacinku, ked je urobena. A domaci nie, hadze mi ich znova do mixera. Vzdavam sa, nech ich teda pomixuju :). Kucharka s domacim pridava kondenzovane mlieko, to tu davaju snad do vsetkeho. Normalne mlieko sa zohnat neda, lebo kravy maju iba na maso, na mlieko ich nepouzivaju (uz par ludi sa tu nad tym pozastavovalo, dokonca aj domacich). Takze ani jogurty, ani syry sa tu nedaju zohnat. Vsetko jedine zo soje alebo umele.

Zmixuju mi banany s kondenzovanym mliekom a pozeraju na mna, ze co s tym. Tak si hovorim, palacinka je skoro hotova. Budem mat palacinku s mixovanymi bananmi, preco nie. Povodne som ich chcela iba nakrajane na kusky, ale nepodarilo sa. Este k nim dostavam cokoladu na poliatie a moze sa ist papat :)

Finalne dielo som neodfotila, teraz to lutujem, ale co uz. Aspon ilustracna foto, ako sa domaca v Tadlo, ktoru vsetci volali Mama vyhrala s ozdobou palacinky :). Tato bola narozdiel od tej mojej, kt. bola asi trikrat hrubsia ako by mala byt, vyborna.

Domaci su strasne zlati, obcas by cloveku modre z neba z niesli.

Bezny den backpackera

Ked som vyrazala na cesty, dostala som neraz otazku – a co tam budes kazdy den robit? Rano vstanes a co potom?

Zo zaciatku som nemala predstavu, ako taky zivot na cestach bude vyzerat, ale po troch tyzdnoch sa snad mozem trochu kvalifikovane vyjadrit k tejto teme :)

Moj bezny den vyzera asi tak, ze rano vstanem pred 6. Ano, aj na moje pocudovanie, pretoze som nikdy nebola ranne vtaca. Asi ked nemam ziadne stresy, okrem toho, kde zlozim hlavu a co budem jest :), tak mi zrazu ranne vstavanie nerobi problem. Rano je riadne pomale. Vzhladom k miestnym teplotam pohybujucim sa okolo 30-35 stupnov, je nevyhnutna sprcha :), a potom sa moze ist na lov restauracii. Zistila som, ze som vyberava, takze hladanie restauracie chvilu zaberie (aj hodinku), pripadne da sa ist na trh, ale zatial som sa so slizovou polievkou alebo ryzou na ranajky nezmierila, takze obycajne zufalo hladam restauracie so zapadnou stravou.

S plnym zaludom sa lepsie rozmysla, takze este v restauracii beriem Lonely planet do ruky a zistujem, co sa na novom mieste da vidiet, a co z toho realne aj mam zaujem vidiet. Dalsi chram, ktory sa podobaju ako vajce vajcu tym desiatkam, ktore som uz videla, asi nebudem chciet vidiet, Takto nejako prebehne dopoludnie. Pripadne ak mam mesto nastudovane, tak uz doobeda niekde beham. Este je mojim zvykom pripojit sa na internet, ak sa nejaky v blizkosti nachadza a zistovat si informacie online :)

Okolo obeda je potrebne ist zhanat jedlo :) Na obed uz vela krat mam viac odvahy a skusam miestne speciality z trhu. Potom je nacase znova vyrazit niekam von na aktivity typu kajakovanie alebo pamiatky. Pripadne ak sa mi nic nechce, tak sa len tak bez cielne poprechadzam po meste. 

A vecer znova zhananie jedla, idealne vecerne poulicne trhy s jedlom, ktore su mimoriadne oblubene nielen u domacich a nejaky ten internet, pisanie blogu, nahravanie fotiek atd :). Pokec s inymi cestovatelmi na guest house, zistovanie odkial a kam idu, kolko su uz na cestach a co sa oplati vidiet a ine zaujimavosti.

Podla velkosti a zaujimavosti miesta sa aktivity alebo pamiatky za 2-3 dni obkukaju. Mesto je ako-tak spoznane, a je na case vyrazit dalej.

Aj ked sa to mozno nezda, takyto zivotny styl vie byt narocny. Viem, pre pracujucich asi usmevna informacia, ani ja som si to nevedela predstavit. Pokazde sa treba zorientovat v novom meste, kolko krat bez mapy, bez navigacie a bez toho, aby sa mal clovek koho opytat, kde je co (domaci velmi anglicky nehovoria, a to dokonca ani na miestach, kde by to clovek ocakaval napr. turisticke informacie). Takmer denne treba kopec veci nastudovat, zohnat ubytovanie, co vie byt praca aj na 1-2 hodinky chodenia s batohom v 35 stupnoch po meste, kolko krat uplne zlym smerom :)

Narocnost takehoto zivotneho stylu ma prekvapila. Keby mi niekto na zaciatku povedal, ze cestovanie je narocne fyzicky, tak aj psychicky asi by som sa dobre zasmiala :) Zacinam pomaly chapat, ako niekto po 5 mesiacoch cestovania povie, mam toho dost, uz nic nechcem vidiet, nechcem zhanat nove ubytovanie, nechcem uz nic nove skusat, idem domov.

Na jednej strane je krasne, rano vstat a rozmyslat, co sa mi dnes chce alebo aj nechce robit. Na druhej strane, neda mi to, len tak cely den nic nerobit, nikam sa nepohnut, pripadne ho stravit online. Ak uz aj doobeda nic nerobim, tak poobede ma to taha len tak von aspon nieco vidiet, zazit. Velmi dufam, ze takymto sposobom sama seba neumlatim :D
        
Zaujimalo by ma, ci sa backpackerskym sposobom zivoata da spoznat nejaka krajina. Uvaha na tuto temu, ale uz niekedy inokedy.