Po europskom byvalom meste Luang Prabang sme si to zamierili do Vang Vieng. Vedeli sme, ze ideme mimo sezony, a tym padom bude menej ludi, ale vyludnene sme necakali. Prvy vecer sme zhanali bar alebo restauraciu s par ludmi, kde by sme sa zabavili a nasli sme v celom meste az jednu! Ostatne zivali prazdnotou, mali tak 1-2 navstevnikov. Na to, ze sme prisli do party mesta, dost necakany zaciatok.
Nie som ziadny party typ, ale raz za cas si vyrazit nezaskodi. V Irish pube, kam sme si nakoniec sadli, sme sa pytali na diskoteku, vraj existuju dve mimo sezony a funguju na striedacku. Isli sme sa okolo 11 pozriet ako to tam vyzera a tam nikto, tak sme sa pekne odobrali spat :(
Vo Vang Vieng nie je co velmi pozerat, co sa pamiatok tyka, skor je to mesto aktivit tzn. tubing, bicyklovanie, trekovanie, lezenie po skalach, kayaking, rafting atd. Mala som v plane vsetko vyskusat.
Prvy den nam monzuny skrizili plany, celu noc a dalsie rano prsalo. Mali sme v plane tubing, nakoniec sme sa rozhodli po dazdoch pre bicycle. V Lonely planet spominaju, ako sa da vsade po okoli krasne zabicyklovat tak, ze to vyskusame. Vybrali sme si okruh, domacich sa popytali, ci potrebujeme horske bicycle, alebo nam stacia mestske. Vraj mestske by mali stacit, tak bereme tie. Oproti horskym mali vyhodu, ze maju kosik vpredu na vodu a veci. Zamierili sme si to do asi najznamejsej jaskyne v okoli – Blue lagoon cave. Je to cca 7 km za mestom. Parada, to dame ako po masle. Nikde vsak nebolo pisane, po akej ceste pojdeme. Cesta bola paradne rozbita, ak sa to tak vobec da nazvat. Mozno lepsie by bolo povedat, nikdy nepostavena. V zemi boli miestami pohadzane kamene, asi zaklad buducej cesty. Keby bola iba hlinena, islo by sa lepsie. Na bicykel bola cesta uplne nevhodna. Strasne to drkotalo a triaslo. Miestami som si myslela, ze sa mi rozpadne bicykel. Najprv som sa divila, pri poziciavani bicykla, ze preco podpisujeme, ze v pripade defektu ho opravime na vlastne naklady. Po prideni na miestnu cestu mi to zacalo byt jasne. 7 km sme nakoniec dali, dalo by sa povedat, ze v pohode. Mali sme viac stastia ako rozumu, ze sme si zobrali mestske bicycle, pretoze mali makke sedane, tak nas aspon na druhy den zadky neboleli :)
Dalsi den sme vyrazili na tzv. tubing po nasom splavovanie rieky v nafuknutej dusi nakladneho vozidla. Viem si predstavit, ze je to sranda za par podmienok - nie sme na rieke siedmi (ozaj poctom kusov 7 ludi) a rieka ma nejaku rychlost. Miestami kde bola plytka a nabrala aspon trochu rychlost to bola parada, inak som sedela v pneumatike a zistovala, ci sa vobec hybem. Obycajne mi to nedalo a padlovala som rukami, aby som mala aspon nejaku rychlost. Bola som rada, ze sme tubing zacali doobeda, aby sme sa do 6 v pohode vratili. Cista rychlost rieky bez toho, ze by sme padlovali a zastavovali sa v baroch bola 3 hodiny.
V okoli rieky sa nachadzaju bary. Cela filozofia je jednoducha. Ideme sa zabavat a pit k tomu. Takze spustime sa po rieke, nedaleko su bary. Ak mam chut na pivko, zastavim sa v bare a popri osviezovani sa, si zahram volejbal, basketball, billiard atd. Viem si zivo prestavit ako vyzeraju “spravni tuberi” po takom tretom, stvrtom bare, ak sa zastavili v kazdom a neostali pri jednom :) Na rieke je odhadom tak 10 barov. Kazdy bar je patricne oznaceny, aby sa nedal minut, hra tam hlasna hudba a obycajne pri nom stoji osoba, ktora hadze tuberom lano, aby sa lahsie dostali do baru. Domaci to maju dobre vymyslene.
My sme sa zastavili v jednom bare, dali drink, zahrali biliard a pokracovali dalej. Neda sa povedat, ze by som tubing skusala kazdy den, ale len tak pre zabavu z casu na cas, ked je rieka divokejsia, by to bola zabava.
Oblecena po domacky v dlhom tricku :). U mna z praktickych dovodov, aby som sa nespalila. Este aj po viac ako mesiaci som schopna sa spalit, nechapem to. Som asi najviac opalena ako som kedy bola, a aj tak po 3-4 hodinach na slnku som znova cervena. Teplo neteplo, zacala som pouzivat “triky” domacich a davam si dlhe nohavice/sukne a poctivo sa obliekam. Ak sa este par krat pripalim, tak asi aj daznik pouzity ako slnecnik vyskusam.
Posledna aktivita, ktoru som vyskusala bolo lezenie na skaly. Oblast je znama vapencovymi horami, plnych jaskyn a tiez je oblubena u horolezcov, dobrymi stenami na lezenie.
Povodne som chcela vyskusat 3 dnovy kurz lezenia pre zaciatocnikov, ale nastastie ma osvietilio a povedala som si, ze vyskusam len pol dna, uvidi sa ako to zvladnem. Pytala som sa v agenture, ci uz maju niekoho prihlaseneho na druhy den. Jasne, ze maju urcite nebudem sama. Na druhy den pridem skor, aby som sa neponahlala, poskusam horolezecke boty, pockam na ostatnych a pojdeme. Vyskusala som topanky a vraj ideme. Ked som sa pytala, kde su ostatni tak, ze idem sama :)
Zacinala som na 4a stene, vela mi to oznacenie obtiaznosti nehovori, ale stena bola celkom v pohode. Uz som videla, ako si instruktor Sai madli ruky, ze mi to ide a ideme liezt tazsie steny. Predchadzajuci den prsalo a bol problem najst aspon trochu suchu stenu. Dalsia bola znova 4a len kusok vyssia a tiez v pohode. Potom nasledovala 5a. Zo zaciatku som myslela, ze to vzdam, lebo prejst prve 3 metre bol takmer vykon nad moje sily. Takmer kazdy jeden pohyb som kricala na instruktora, ze kam lavu ruku, kam pravu nohu atd. Bol na nieco podobne pripraveny a mal pri sebe laserove ukazovatko :). Po prekonani prvych najtazsich 4-5 metrov to uz islo ako po masle. Dala som este jednu 5a stenu. Okolo 12 vraj mame este dost casu a kedze leziem rychlo, dame este jednu. Uz som protestovala, ruky ma zacinali pekne boliet, kedze nie som zvyknuta na podobne activity. S vyberom poslednej steny bol problem kvoli vlhkosti. Na jednu som odmietla liezt, bola prilis dlha na moje ruky a tiez uplne kolma. Tak si na mna pripravil sice kratku stenu, ale naklonenu naopak, takze som z nej visela. Instruktor sa este rozhodol, ze je idealna na robenie fotiek. Ledva som tam visela. Kricim na neho nech ma pusti dole, ze sa uz neudrzim a on, ze este jedna foto… A namiesto foto urobil asi trojsekundove video :)
Na celom lezeni, dost dobre nechapem, ako sa moze skuseny instructor nechat istit zaciatocnikom ako ja. Uzly poriadne nepoznam, tie mi boli pokazde skontrolovane, ale aj tak. Nitko netusi, co som uviazala. S osmickami a inymi zariadeniami, ktore ani pomenovat neviem, robit tiez poriadne neviem. A on si vklude vylezie dobru 10 metrovu stenu a postupne sa spusta, krici na mna, ze pusti trochu lano, pritiahni lano atd. Keby som to nahodou na zemi trochu zbabrala, tak leti z tej skaly ani nevie ako. Snad ma priplatky za rizikove povolanie :)
Trojdnovy kurz som si nakoniec rozmyslela. Pri predstave, ze budem sama tzn. bez prestavok medzi jednotlivymi stenami liezt dalsie dva dni ma nelakala. A ruky ma tiez paradne boleli, neviem si predstavit, ze by som zo svalovicou liezla dalsiu stenu.
Ostane aktivity vo Vang Vieng boli kvoli nizkej hladine vody zrusene alebo nemali zmysel. Raftovanie sa vobec neprevadzkovalo a kayakovanie vo vode miestami zabe po clenky, kde bolo treba prenasat kajaky a v hlbsich miestach po prsia sa mi nezdalo zaujimave.
Na zaver Vang Vieng by som nenazvala party mestom, aspon nie v takej podobe v akej sme ho zazili, co bolo mozno aj dobre pre mna, kedze party kazdy vecer nemusim :). A ani pocuvat party zo susedneho guest housu. Zrejme treba prijst v sezone, aby malo tu spravnu povestnu atmosferu :)
Nie som ziadny party typ, ale raz za cas si vyrazit nezaskodi. V Irish pube, kam sme si nakoniec sadli, sme sa pytali na diskoteku, vraj existuju dve mimo sezony a funguju na striedacku. Isli sme sa okolo 11 pozriet ako to tam vyzera a tam nikto, tak sme sa pekne odobrali spat :(
Vo Vang Vieng nie je co velmi pozerat, co sa pamiatok tyka, skor je to mesto aktivit tzn. tubing, bicyklovanie, trekovanie, lezenie po skalach, kayaking, rafting atd. Mala som v plane vsetko vyskusat.
Prvy den nam monzuny skrizili plany, celu noc a dalsie rano prsalo. Mali sme v plane tubing, nakoniec sme sa rozhodli po dazdoch pre bicycle. V Lonely planet spominaju, ako sa da vsade po okoli krasne zabicyklovat tak, ze to vyskusame. Vybrali sme si okruh, domacich sa popytali, ci potrebujeme horske bicycle, alebo nam stacia mestske. Vraj mestske by mali stacit, tak bereme tie. Oproti horskym mali vyhodu, ze maju kosik vpredu na vodu a veci. Zamierili sme si to do asi najznamejsej jaskyne v okoli – Blue lagoon cave. Je to cca 7 km za mestom. Parada, to dame ako po masle. Nikde vsak nebolo pisane, po akej ceste pojdeme. Cesta bola paradne rozbita, ak sa to tak vobec da nazvat. Mozno lepsie by bolo povedat, nikdy nepostavena. V zemi boli miestami pohadzane kamene, asi zaklad buducej cesty. Keby bola iba hlinena, islo by sa lepsie. Na bicykel bola cesta uplne nevhodna. Strasne to drkotalo a triaslo. Miestami som si myslela, ze sa mi rozpadne bicykel. Najprv som sa divila, pri poziciavani bicykla, ze preco podpisujeme, ze v pripade defektu ho opravime na vlastne naklady. Po prideni na miestnu cestu mi to zacalo byt jasne. 7 km sme nakoniec dali, dalo by sa povedat, ze v pohode. Mali sme viac stastia ako rozumu, ze sme si zobrali mestske bicycle, pretoze mali makke sedane, tak nas aspon na druhy den zadky neboleli :)
Cesta nevhodna na bicyklovanie
Dalsi den sme vyrazili na tzv. tubing po nasom splavovanie rieky v nafuknutej dusi nakladneho vozidla. Viem si predstavit, ze je to sranda za par podmienok - nie sme na rieke siedmi (ozaj poctom kusov 7 ludi) a rieka ma nejaku rychlost. Miestami kde bola plytka a nabrala aspon trochu rychlost to bola parada, inak som sedela v pneumatike a zistovala, ci sa vobec hybem. Obycajne mi to nedalo a padlovala som rukami, aby som mala aspon nejaku rychlost. Bola som rada, ze sme tubing zacali doobeda, aby sme sa do 6 v pohode vratili. Cista rychlost rieky bez toho, ze by sme padlovali a zastavovali sa v baroch bola 3 hodiny.
Tubing
V okoli rieky sa nachadzaju bary. Cela filozofia je jednoducha. Ideme sa zabavat a pit k tomu. Takze spustime sa po rieke, nedaleko su bary. Ak mam chut na pivko, zastavim sa v bare a popri osviezovani sa, si zahram volejbal, basketball, billiard atd. Viem si zivo prestavit ako vyzeraju “spravni tuberi” po takom tretom, stvrtom bare, ak sa zastavili v kazdom a neostali pri jednom :) Na rieke je odhadom tak 10 barov. Kazdy bar je patricne oznaceny, aby sa nedal minut, hra tam hlasna hudba a obycajne pri nom stoji osoba, ktora hadze tuberom lano, aby sa lahsie dostali do baru. Domaci to maju dobre vymyslene.
My sme sa zastavili v jednom bare, dali drink, zahrali biliard a pokracovali dalej. Neda sa povedat, ze by som tubing skusala kazdy den, ale len tak pre zabavu z casu na cas, ked je rieka divokejsia, by to bola zabava.
Oblecena po domacky v dlhom tricku :). U mna z praktickych dovodov, aby som sa nespalila. Este aj po viac ako mesiaci som schopna sa spalit, nechapem to. Som asi najviac opalena ako som kedy bola, a aj tak po 3-4 hodinach na slnku som znova cervena. Teplo neteplo, zacala som pouzivat “triky” domacich a davam si dlhe nohavice/sukne a poctivo sa obliekam. Ak sa este par krat pripalim, tak asi aj daznik pouzity ako slnecnik vyskusam.
Aspon ciastocne oblecena
Posledna aktivita, ktoru som vyskusala bolo lezenie na skaly. Oblast je znama vapencovymi horami, plnych jaskyn a tiez je oblubena u horolezcov, dobrymi stenami na lezenie.
Povodne som chcela vyskusat 3 dnovy kurz lezenia pre zaciatocnikov, ale nastastie ma osvietilio a povedala som si, ze vyskusam len pol dna, uvidi sa ako to zvladnem. Pytala som sa v agenture, ci uz maju niekoho prihlaseneho na druhy den. Jasne, ze maju urcite nebudem sama. Na druhy den pridem skor, aby som sa neponahlala, poskusam horolezecke boty, pockam na ostatnych a pojdeme. Vyskusala som topanky a vraj ideme. Ked som sa pytala, kde su ostatni tak, ze idem sama :)
Zacinala som na 4a stene, vela mi to oznacenie obtiaznosti nehovori, ale stena bola celkom v pohode. Uz som videla, ako si instruktor Sai madli ruky, ze mi to ide a ideme liezt tazsie steny. Predchadzajuci den prsalo a bol problem najst aspon trochu suchu stenu. Dalsia bola znova 4a len kusok vyssia a tiez v pohode. Potom nasledovala 5a. Zo zaciatku som myslela, ze to vzdam, lebo prejst prve 3 metre bol takmer vykon nad moje sily. Takmer kazdy jeden pohyb som kricala na instruktora, ze kam lavu ruku, kam pravu nohu atd. Bol na nieco podobne pripraveny a mal pri sebe laserove ukazovatko :). Po prekonani prvych najtazsich 4-5 metrov to uz islo ako po masle. Dala som este jednu 5a stenu. Okolo 12 vraj mame este dost casu a kedze leziem rychlo, dame este jednu. Uz som protestovala, ruky ma zacinali pekne boliet, kedze nie som zvyknuta na podobne activity. S vyberom poslednej steny bol problem kvoli vlhkosti. Na jednu som odmietla liezt, bola prilis dlha na moje ruky a tiez uplne kolma. Tak si na mna pripravil sice kratku stenu, ale naklonenu naopak, takze som z nej visela. Instruktor sa este rozhodol, ze je idealna na robenie fotiek. Ledva som tam visela. Kricim na neho nech ma pusti dole, ze sa uz neudrzim a on, ze este jedna foto… A namiesto foto urobil asi trojsekundove video :)
Posledna stena, este sa usmievam :)
Na celom lezeni, dost dobre nechapem, ako sa moze skuseny instructor nechat istit zaciatocnikom ako ja. Uzly poriadne nepoznam, tie mi boli pokazde skontrolovane, ale aj tak. Nitko netusi, co som uviazala. S osmickami a inymi zariadeniami, ktore ani pomenovat neviem, robit tiez poriadne neviem. A on si vklude vylezie dobru 10 metrovu stenu a postupne sa spusta, krici na mna, ze pusti trochu lano, pritiahni lano atd. Keby som to nahodou na zemi trochu zbabrala, tak leti z tej skaly ani nevie ako. Snad ma priplatky za rizikove povolanie :)
Trojdnovy kurz som si nakoniec rozmyslela. Pri predstave, ze budem sama tzn. bez prestavok medzi jednotlivymi stenami liezt dalsie dva dni ma nelakala. A ruky ma tiez paradne boleli, neviem si predstavit, ze by som zo svalovicou liezla dalsiu stenu.
Ostane aktivity vo Vang Vieng boli kvoli nizkej hladine vody zrusene alebo nemali zmysel. Raftovanie sa vobec neprevadzkovalo a kayakovanie vo vode miestami zabe po clenky, kde bolo treba prenasat kajaky a v hlbsich miestach po prsia sa mi nezdalo zaujimave.
Na zaver Vang Vieng by som nenazvala party mestom, aspon nie v takej podobe v akej sme ho zazili, co bolo mozno aj dobre pre mna, kedze party kazdy vecer nemusim :). A ani pocuvat party zo susedneho guest housu. Zrejme treba prijst v sezone, aby malo tu spravnu povestnu atmosferu :)
No comments:
Post a Comment