Surfovanie v Mui Ne

Po dazdivom Dalate som sa vybrala na juh, trochu sa ohriat na plazi. Najprv sa schladit, potom zohrievat, neviem co vlastne chcem :). Z Vietnamu som mala v plane vidiet aspon jednu plaz, bola by skoda niekde neist k moru, ked pobrezie je take dlhe a je z coho vyberat. Najznamejsie plaze su Na Trang a Mui Ne. Rozhodla som sa pre Mui Ne, pretoze ju na rozdiel od Na Trangu neokupuje vela ruskych turistov. Tiez ju vo vsetkych sprievodcoch odporucaju ako kludnejsiu variantu.

Plaz v Mui Ne

V Mui Ne som sa ocitla mimo sezony a bolo to vyrazne citit. Tolko zavretych restauracii, obchodikov a cestovnych agentur som este nevidela :) Mui Ne je vlastne jedna dlha ulica, tiahajuca sa popri mori zhruba 20 kilometov. Je to zname stredisko pre kite surfistov, pretoze prevaznu cast roka veje priaznivy vietor. Vhodne aj pre kite surfistov zaciatocnikov. Povodne som si myslela, ze vyskusam kite surfing, ale ked som sledovala kite surfistov profesionalov, tak som skonstatovala, ze je to moc zlozite a nebezpecne. Vietor ich taha prilis velkou rychlostou.

Kite surfisti

A namiesto kite surfovania som vyskusala surfovanie :) v ramci hesla, kde su vlny, musi sa dat aj surfovat. Pre mna je to taky maly splneny sen. Foto ako mi to islo nemam, ludoprazdne plaze maju aj svoje nevyhody, nemal ma kto fotit a selfie neprichadzala do uvahy :) Srandisti (kite)surferi ma volali do Da Nangu kusok na sever. Vraj sa blizi k Vietnamu hurikan, a tesne pred tym ako dorazi budu dobre vlny. Povodne som myslela, ze zartuju ale nie, ozaj isli chytat "dobre vlny".

Hadik na plazi

Prvy den co som prisla do Mui Ne som bola prekvapena, ze sa v mori neda kupat cely den. Doobeda je priliv a voda prilis vysoko na kupanie a aj na vodne sporty. Niektore domy su tak blizko pri mori, ze vlastne plaz ani neexistuje. More sa im asi trochu zacina rozsirovat podla toho, ze domy, ktore nemaju spevnenu plaz zacina podmyvat a odplavovat im piesok. Do obeda, v case mojho pobytu, pocas prilivu, bola voda kalna, vraj plankton. Domaci skontatovali, ze kupat sa neda, expati tvrdili, ze je to v pohode. Po obede v case odlivu sa more zazracne vycisti, voda vyraznejsie ustupi a moze sa ist kupat, surfovat atd.

Plaz v case prilivu. Piesok je spevneny vrecami,

aby ho neodplavovalo a nepodmyvalo domy.

V Mui Ne sa okrem vodnych sportov da ist pozriet na pieskove duny, biele a cervene, ktore vraj putuju a je dobre pred ich navstevou sa opytat, kde su teraz :) Predpokladam, ze sa neposuvaju nejako zasadne, ale je dobre opytat sa. A este je oblubena prechadzka na vodopad, vraj velmi pekna. Tieto aktivity som vynechala, radsej som si uzivala surfovanie.

Logistika

Ako sa dostat z Dalatu do Mui Ne? Jednoducho autobusom. Cesta trva zhruba 5-6 hodin. Listok na autobus sa da zohnat v kazdej cestovnej kancelarii a stoji 7 usd (140 000 VND). Autobusy odchadzaju rano okolo 7 z Dalatu a vyzdvihuju cestujucich v hoteloch.

www.map-embed.com

Byvala som v The Sun guest house. Velmi pekne ubytovanie, hned vedla cestovnej kancelarie, kde nas vyhodili z busu. Pani uz bola pripravena a zhanala turistov. Guest house ma vpredu restauraciu, kde velmi dobre varia od vietnamskej, cez thajskej, mexickej az po indicku kuchynu. Indicke jedla boli velmi chutne. Bola som tam pecena, varena, az som si hovorila, ze je skoda nevyskusat viac restauracii v meste.

Moje ubytovanie - The Sun guest house

Vysokohorska stanica Dalat

Po dvoch tyzdnoch stravenych v Hoi An som sa rozhodla trochu ochladit v Dalate. Dalat bol vybudovany Francuzmi, aby sa mali kde schladit v case letnych horucav. Je v nadmorskej vyske 1500 – 2000 mnm a na teplote to citit. Jedna sa o turisticku destinaciu hlavne pre vietnamskych turistov. Medzi zahranicnymi turistami nie je velmi popularny. Zname su kvetinove zahrady, Dalat zasobuje snad cely Vietnam kvetmi. Vzhladom k nadmorskej vyske sa tu pestuju plodiny, ktore inde vo Vietname nemaju vhodne podmienky napr. jahody, broskyne, atd. Po dlhej dobe som mala jahody, uplne prvy krat pocas cestovania :)

Kvetinova zahrada v Dalate

Ked som autobusom prichadzala do Dalatu a videla som vsetkych v dlhych nohaviciach, niektori mali dokonca zimne bundy na sebe a uzavretu obuv, tak som sa v duchu smiala. Ked prvy krat zaprsalo a zacal fukat vietor, tak som sa smiat prestala. Teplota 20 stupnov a dazdivo, bola nizka na vsetko moje teple oblecenie. Bola som rada, ze som sa cestou nezbavila tenisiek, kedze sa mi rozpadavaju. Tu sa mi velmi zisli aj zo vsetkym teplym oblecenim.

Par motoriek v batozinovom priestore, preco nie :)

Centrom Dalatu je velke jazero. Vedla neho je golfovy klub :) a najznamejsia atrakcia kvetinova zahrada. Kvetinovu zahradu som bola pozriet hned prvy den ako som prisla do Dalatu a bola som jemne sklamana. Ocakavala som nieco velkolepe a nasla som priestor prvy kochlikov s kvetinami. Sice boli podavane do zaujimavych tvarov, bolo tam jazierko atd. Skor som ocakavala kvety vysadene v zemi, obrovske plochy nadizajnovanych kvetov do roznych tvarov a nic take sa nekonalo :) Ma pekny vstupny obluk, urobeny z kochlikov s kvetinami a par zaujimavych druhov rastlin, ale to je asi vsetko. Je turistami velmi oblubena, takze urobit foto vstupneho obluka alebo nejakej inej zaujimavosti, sa rovna vystat si radu na fotku :)

Vstupn do kvetinovej zahrady

Vstup z blizka, kvetinace povesane na konstrukcii

Crazy house (blaznivy dom), jeden z 10 najzaujimavejsich architektonickych pocinov sveta (podla toho, co mali napisane pri vstupe ). Architektka sa rozhodla, ze treba zit v sulade s prirodou a nechala sa inspirovat stromami, takze niektore casti domu z vonku vyzeraju ako zasadene do stromu.

Crazy house

V dome by sa tazko hladala co i len jedina rovna stena. Vsetko je zaoblene a nejakym sposobom nestandartne napr. okna, veraje, dvere atd. Vsetko vyzera robene na mieru. Domy su postavene styri a su poprepajane lavickami a srandovnymi, trochu nebezpecnymi chodnikmi. Dom je iba z casti dokonceny, vyzera, ze sluzi ako hotel pre obmedzeny pocet hosti. Neviem si dost dobre predstavit ako hostia funguju medzi tolkymi navstevnikmi :) Samozrejme hostom do izieb sa neda pozerat. Par dokoncenych a zariadenych izieb je otvorenych aj pre navstevnikov.

Chodnik spajajuci dva domy

Zariadena izba v crazy house

Zaujimavostou Dalatu je kabinkova lanovka, ktora vedie do budhistickeho klastora Truc Lam. Cesta lanovkou trva asi 20 minut a ked je pekne pocasie, urcite sa oplati. Cez obed ma lanovka prestavku, co ma prekvapilo. Prisla som cez prestavku a cudovala sa, preco lanovka nechodi. Cely priestor lanovky ludoprazny, nikde nijaky oznam, ziaden personal, ktory by predaval listky, skratka zdochol pes. Restauracia vyludnena a nikde ani zivej duse. V blizkej restauracii ma nastastie napadlo opytat sa, co sa deje. Pockala som pol hodinku a vsetko bolo ako ma byt.

Kabinkova lanovka do klastora

Pri klastore sa nachadza krasne velke jazero, kde sa da clnkovat na lodkach, alebo sa da zobrat motorova lodka a len tak si urobit vylet po jazere. Klastor je stale aktivny, tzn. je mozne tam vidiet mnichov a mnisky. Je z neho spristupnena iba cast, co je pochopitelne, ostatne su urcene pre mnichov. Co ma prekvapilo je, ze pocas rozprav (meditacii/prednasok) medzi seba pustaju navstevnikov. V areali klastora je velmi pekne vybudovana oddychova alebo meditacna? cast s pristreskami, kam sa da sadnut a ukryt pred slnkom alebo dazdom. Mimoriadne uzitocne v obdobi dazdov :)

Jazero pri klastore

Dalat som celkom nevychytala :) Prisla som pocas hlavnej sezony (letne prazdniny) na vikend. Tym padom tu bolo vela domacich turistov a problem najst ubytovanie. Ked mi asi v piatom hoteli povedali, ze maju vsetky izby obsadene, tak som zacinala uvazovat, ci nahodou nebudem spat niekde v kvetinovej zahrade :)

Do kvetinovej zahrady by som sa hodila, nie? :)

V Dalate som ostala tri dni a kedze mi pocasie neprialo, bolo chladno, hned prvy den som poriadne premokla vo vsetkych svojich teplych veciach. Vzhladom k velkej vlhkosti vzduchu sa veci tazko susili a ani ventilator nepomahal, tak som nebola nadsena. Navyse kazdy den aspon 4 hodinky prsalo. Takto vytrvaly a silny dazd som vo Vietname este nezazila. Povodne som mala v plane ist sa pozriet aj do okolia Dalatu na skleniky, kvetinove zahrady, vodopady, jazera atd. ale vzhladom k pocasiu som to vzdala.

Jazero v Dalate, trochu ponure pocasie

A zacinam sa opakovat, stale pocasie, pocasie. Fakt je, ze Dalat moze byt pekny, ak vyjde pocasie. Mne nevyslo. Este ked k tomu pripocitame trochu umornu cestu z Dalatu do Mui Ne, 5 hodin po uplne rozbitej a klukatej lokalke, tak sa ani nedivim ludom, ktori povedia, ze sa tam neoplatilo trepat. Mat na precestovanie celeho Vietnamu iba 2-3 tyzdne, asi by som ho z itineraru vynechala.

Dva tyzdne v Hoi An

V Hoi An som sa „zasekla“ na dva tyzdne. Dva tyzdne su dlha doba, a stale mi to znie az neuveritelne. Bola som dopredu varovana, ze sa mi mesto bude pacit, ale ze tam ostanem az dva tyzdne a budem kvoli tomu predlzovat viza, som necakala :)

Pricestovala som neskoro okolo 6 a precitala som si na wikitravel, ze budget ubytovanie v Hoi An zrovna dostupne nie je. Ceny zacinaju na 6 USD za hostel, co sa mi zdalo dost a s tymto v hlave som isla hladat ubytovanie. Samozrejme, ze ked ma clovek v hlave filter, tak aj podla toho vybera guest housy a hotely. Trvalo mi asi hodinu, kym som nieco rozumne nasla. Hladat ubytovanie vecer za tmy, v neznamom meste, je moja nocna mora. Snazim sa do noveho mesta prijst aspon, kym je svetlo, nech to mam o cosi jednoduchsie.

Skoro opustena plaz nedaleko Hoi An

Hoi An je znamy obchodikmi, ktore ponukaju oblecenie a topanky site na mieru. Zakaznici, ktori maju problem s konfekcnymi velkostami si pridu na svoje. Samozrejme som neodolala a dala som si usit par veci :) Je to tu lacnejsie ako u nas napr. letne saty (vlastny vyber materialu aj strihu) vyjdu okolo 18 USD, nohavice 25 USD, vecerne alebo slusnejsie saty okolo 35 USD, topanky od 35 USD. No, nekup to :)

Obchody s oblecenim sitym na mieru

Stare mesto je plne obchodikov, takmer navlas rovnakych, s rovnakymi ukazkovymi satami, kabatmi, sakami, topankami atd. Nechapem, ako dokazu vedla seba navlas rovnake obchody prezit v takej konkurencii. Navyse zahranicni turisti su vyberavi. Ak maju referencie, tak idu podla nich, ak nie, tak vyberaju nahodne vid. moj pripad. Trochu som sa zaujimala, ako to tu funguje. Kazdy predavac, obycajne hovori, ze moj krajcir atd. V Hue, ked som pozerala tieto obchodiky, tak naozaj mali krajcira bud vzadu v obchode alebo niekde pobliz. V Hoi An som nic take nevidela. Preto ma zaujimalo, kde su ti krajciri. Nadobudla som dojem, ze niekde je fabrika, ktora sije a tvaria sa, ze je to na mieru a potom miestny krajciri ak oblecenie nahodou nesedi, iba trochu poupravuju :)

Obchod s obuvou tiez sitou na mieru

V obchode, kde som si dala usit saty, som sa popytala, ci sa mozem ist pozriet do ich krajcirskej dielne a velmi nenamietali. S fabrikou som sa mylila, aj ked princip fungovania bol takmer rovnaky. Za ocnou optikou (som bola prekvapena, ze nemaju svoj vlastny obdhod) sa nachadzala mala krajcirska dielna zhruba 4x4 metre, kde silo asi 5 zien saty. Robili zber objednavok z viacerych obchodov a sili ako na beziacom pase. Boli specializovane na saty, takze vsetky objednavky boli saty vsetkeho mozneho druhu od letnych po slavnostne. Jedny saty od strihania po kompletne usitie trvali asi 2 hodiny. Tomu sa hovori rychlost. Chcela som sa nieco priucit, len sme mali trochu jazykovu barieru :)

Predpokladam, ze takto funguje v Hoi An par dielni, kazda specializovana na iny druh oblecenia a obchodiky, ked maju objednavku ich iba kontaktuju. Takto objednane saty su hotove aj s vyskusanim a upravami za dva dni, tak isto aj topanky. Celkom by ma zaujimalo ako prisli vo Vietname zrovna k tomuto zameraniu, sitie pre cudzincov, pretoze vsetok tovar, ktory ponukaju je vyslovene pre cudzincov, domaci by z toho nic nenosili. Odpoved som sa nedozvedela.

Cyklotaxiky, aj takto sa da pozerat stare mesto

Prvy krat som byvala na homestay, co znamena u domacich. Ocitla som sa u nich uplnou nahodou a velmi milo sa ku mne spravali, par krat ma pozvali na veceru a brali ma ako clena rodiny. Vietnamska vecera sa je zo spolocnych tanierov. Kazdy dostane pridelenu malu misku s ryzou, do ktorej si pribera jedlo zo spolocnych tanierov. Obycajne su prichystane tri jedla, jedno zeleninove alebo salat, jedno masove a tretie podla toho, co sa hodi. Takto som u domacich mala prvy krat jarne rolky (spring rolls), ktore si kazdy pripravoval sam na tanieri. Mali sme rybu zo salatom z ich zahradky a cestoviny s masom. Kazdy si nabral na ryzovu placku, co chcel a zabalil si svoju jarnu rolku.

Domaci, zlava syn Nha, pan domaci Lac, pani domaca Chi

Domaci maju rozbehnutych svojich par biznisov. Lac (domaci pan) je velky fanusik eko pestovania zeleniny a tiez ma zalubu v pestovani okrasnych rastlin. Cely dom bol vyzdobeny rastlinami. Povodne mal velku zahradu, ale stat mu ju zhabal alebo viac neprenajal (presne pozadia neviem), tak zacal vsetko pestovat na malom priestore okolo svojho domu. Je obdivuhodne ako dokazu vo Vietname vyuzit kazdy priestor.

Dom zo zahradou

Okrem predavania okrasnych rastlin, maju domaci rozbehnuti biznis s loofah, co je rastlina z ktorej som sila tieto papuce.

Papuce z loofah

Loofah je nieco medzi uhorkou a cukinou, nevedla som to presne urcit :) Mlade plody loofah sa daju jest (domaci ma pozvali na veceru, kde ju pripravili) a ked su vacsie, tak sa pouzivaju na vyrobu roznych produktov. Domaci si tuto rastlinu sami dopestuju, ususia, spracuju a nakoniec aj usiju slapky, skrabky do sprchy, lampy atd. Produkty potom cez spolocnika predavaju do hotelov v okolitych krajinach.
 
Homestay bol uplne iny zazitok ako guest house alebo hotel, aj to bol jeden z dovodov, preco som ostala dlshie, nez som planovala. Kedze som prejavila zaujem nieco sa o ich biznise naucit, domaci vyzerali, ze sa radi podelia o svoje vedomosti a pokazde ked nieco robili, tak ma zavolali. A okrem toho som u nich mala nadhernu, priestrannu izbu aku som tu este nemala :)

Moja izba

Dost dovodov na to, aby som ostala dlhsie nez som planovane. Este k tomu mozeme priratat takmer opustenu plaz vzdialenu asi 4 km od mojho ubytovania, prijemne yoga studio nedaleko a je to uplne jasne :) Kedze s dlhsim pobytom na jednom mieste som pri planovani cestovania cez Vietnam nepocitala, a mala som iba viza na mesiac, tak som ich potrebovala predlzit.

Mala som trochu obavy, ci s tym nebude problem, kdeze Vietnam je znamy tym, ze vsetko ide vybavit, obcas je iba otazka za kolko. Tak som bola zvedava, ze kolko si budu pytat a ci cena nebude premrstena. Oficialna cena razitka je 10 USD a odporuca sa vybavovat viza cez agenturu. Ked si to chce clovek vybavit sam, tak su s tym opletacky, dlho to trva, vymyslaju dodatocne podmienky atd. Agentury pytaju okolo 30 USD a staci im pas, bez zbytocnych otazok vybavia predlzenie obycajne do dvoch pracovnych dni. Treba vyplnit formular, ake viza a na kolko clovek chce. Nebol s tym nakoniec ziadny problem, na treti den som mala naspat pas aj s predlzenymi vizami, bola som milo prekvapena.

Zapad slnka na plazi

Co este dodat k Hoi An, ma pekne stare centrum s obchodikmi so suvenirmi a restauraciami na kazdom kroku. Vecer je pekne vysvietene lampionikmi a ma prijemnu atmosferu. Posledny den, co som bola v Hoi An, sa oslavoval full moon (spln). Kazdy mesiac sa okrem splnu oslavuje aj prvy den v mesiaci. Kazda veriaca rodina si pripravi maly oltarik s darmi, ryza, sladkosti, vino, vonne tycinky, sviecky, a obetuje tieto dary. V meste sa vypnu svetla a funguje sa pri svieckach. Taka vecera pri svetle za splnu mesiaca a pri svieckach, romantika ako vysita. Aj ked trochu tma, ked je mesiac zatiahnuty :)

Vecera pri svieckach

Do Hoi An som mala dorazit na motorke, ale trochu sa nepodarilo. Cestu z Hue do Hoi An sme nestihli dat za jeden den, co som popisala v predchadzajucom blog poste. Do Hoi An, ktore je od Hue asi 150 km smerom na juh som sa presunula autobusom a cesta trvala zhruba 4 hodinky aj zo zastavkami.

Platforma na jogu

Na cestach Hue - Da Nang - Hue

Trasa z Hue do Hoi An na motorkach je mimoriadne popularna, kvoli krasnym vyhladom na hory a more. Takmer vsetci backpackeri tuto cast davaju na motorkach, preto som sa rozhodla, ze ked vsetci chodia tento usek na motorkach, tak pojdem aj ja :)

Obycajne sa tato trasa chodi iba jednym smerom, s Pascal sme sa rozhodli, ze ju dame obidvomi smermi. Dovod bol jednoduchy, Pascal mala letenku z Hue do Kuala Lumpur a mohol by byt pre nu problem dostat sa naspat v cas. Tiez by som mala problem s batozinou, keby som sa nevratila naspat do Hue. Cestovne agentury ponukaju moznost prenajatia motorky iba na jednosmernu cestu, s tym, ze batozina pojde autom, ale za takyto spas pytaju okolo 25 USD. Normalny prenajom motorky stoji 5 USD na den, takze sa mi to zdalo trochu prehnane. Domaca, u ktorej sme byvali, bola natolko mila, ze nam zohnala motorku podla specifikacii :) tzn. vymenila olej, a motorka mala funkcne brzdy. Prva motorka, ktoru sme mali od nej pozicanu sice brzdila, ale soferovi dalo zabrat brzdenie a nevedela som si predstavit, ze by som takto brzdila celych 5 hodin. Po hodine by som mala odpalene zapastie na pravej ruke.

Na motorke

Pri 150 km trase sme potrebovali nejako zabezpecit navigaciu. Na internete sme si precitali, kade mame ist, aby sme videli najkrajsie scenerie a zaroven, aby sme sa vyhli hlavnym dopravnym tahom. Mali sme zo sebou mapku, ktoru sme vyfasovali od niektorej agentury. Takze mali sme zo sebou papierovu mapku (iba malu a nie vsetko na nej bolo vidno, ale bolo to nase hlavne voditko), samozrejme Sygic a pre istotu som si nacachovala Google maps, lebo jeden nikdy nevie.

Trasa Hue – Hoi An ma 150 km jednym smerom a vsade tvrdia, ze to urcite nebude trvat ani zaciatocnikom viac ako 5 hodin aj s zastavkami. To asi nepocitali s nami :). Povodne sme mali ist 2 motorky, ale nasi spoluputnici trochu zaspali, a ked my sme uz boli pripravene, tak este len vstavali, tak sme sa rozhodli ist bez nich. Vyrazali sme okolo 11 na cestu, takze predpoklad bol, ze o 4 budeme v Hoi An, s tym, ze mame 2 hodiny rezervu do kym sa zotmie. Ani jedna sme nechceli soferovat po tme.

Bolo mi jasne, ze mobil so zapnutou navigaciou 5 hodin nevydrzi, tak som iba sem tam konktrolovala, ci sme na spravnej trase. Ukazalo sa, ze Sygic zerie neumerne vela baterky k vykonu, plus Sygic Vietnam je strasne stara verzia, ktora ani nema drag & drop na upravu planovanej trasy, takze bol takmer nepouzitelny :(((. Najviac sme vyuzili papierovu mapku, ktoru sa nam podarilo cestou stratit, lebo bola ulozena na lahko pristupnom mieste, aby sme ju rychlo mohli vytiahnut. A potom Google maps, sme pouzivali na urcenie aktualnej polohy, aby sme vedeli kde sme a za kolko asi mame odbocit :) Tiez som tam nemala naplanovanu trasu, lebo som to nejako nezvladla a babrat sa mi s tym podrobne nechcelo. Celkom sranda navigovat sa s malickou papierovou mapou a poziciu kontrolovat cez GPS.

Nestratili sme sa, foto z Da Nang Pass

Vyrazili sme na cestu okolo 11, zaciatok sme poznali, den pred vyletom sme boli na plazi a zaciatok trasy bol ten isty. Kazdu hodinku sme si zastavili, skontrolovali, ci sme este na trase, kochali sa vyhladmi a fotili. V dedinach sme zastavili, kupili si ovocie, najedli sa atd. Okolo 2-3 sme si zacali uvedomovat, ze nejako nam trasa neubuda, napriek tomu, ze sme nezabludili, do ciela sme mali stale nejakych 80 km. Tak sme sa trochu oplasili. Soferovala som ja (stvrty krat v zivote) zavratnou rychlostou 40km/h :) Cesta po pobrezi nebola prave najplynulejsia, miestami bola v rekonstrukcii, takze sme isli zavratnou 20km/h po strku a piesku, kedze som sa bala, aby mi motorka nepodklzla.

Vyhlad na Da Nang

Najkrajsia cast cesty je Da Nang Pass, nieco na styl Pezinskej Baby, len s vyhladmi na more :) Ide sa hore do kopca, kde su zakruty casto 180 stupnove. Pre zaciatocnikov motorkarov celkom zaberak, ale dali sme to. Z jednej strany kopca vidno more a ked sa prejde na druhu stranu kopca, tak vidno krasne cely Da Nang. Miestami az dych vyrazajuce. Uz len kvoli Da Nang Pass sa cela cesta oplatila.

Do Da Nangu sme prisli neskoro okolo pol 6 a vedeli sme, ze mame este 30-40 km pred sebou do Hoi An. Kedze sme nechceli soferovat po tme, tak sme sa rozhodli zostat v Da Nang. Len tak na slepo hladat ubytovanie nebola ziadna sranda. V meste je kvoli rekonstrukcii zavrety hlavny tah, a treba ho obist po podivnych uzkych rozbitych ulickach samozrejme s milion dalsimi motorkarmi, autami, bicyklami atd. Ked v niektorych sprievodcoch spominali, ze cesty v Da Nang, mozu byt plnsie, tak takuto sialenu premavku som si nepredstavovala. Neplanovane sme si urobili 3 hodinovy sightseeing po Da Nangu a videli sme cast pamiatok. Btw mosty v Da Nangu sa oplati vidiet po tme. Su nadherne vysvietene, trochu gycove ale stale pekne.

Most s drakom

Celkovo nam cesta trvala 10 hodin, s tym, ze posledne 3 hodiny sme zufalo hladali prijatelne ubytovanie v Da Nang. Nasi spoluputnici sa medzicasom tiez dostavili do Da Nang a boli o nieco sikovnejsi pri hladani ubytovania, tak sme sa k nim pridali. Co pre nas znamenalo, cestu cez polku mesta, ale boli sme stastne, ze mame hotel.

Plaz v Da Nang

Cesta napsat prebehla podstatne hladsie. Rano sme sa vybrali uz prichystane na cestu na motorke k moru, naranajkovali sa a vybrali sa naspat. Tentokrat sme si uzili Da Nang Pass este viac ako prvy krat, zapacilo sa mi soferovanie motorky do zakrut a do kopca. Zacinam chapat, preco je na Babe tolko motorkarov, je to celkom zabava :). Zastavili sme sa na plazi, ktora sa nam den pred tym pacila, ale nebol dostatok casu. Tiez sme sa zastavili v miestnych pramenoch a urobili sme si oddychovu cestu naspat.

Miestne pramene
Neviem preco toto miesto volaju domaci pramene (springs), ked sa jedna o rieku, ktora je prehradena na viacerych miestach a na jej toku su vytvorene jazierka na kupanie. Okolie rieky je obstavane drevenymi platformami so slamennymi strechami, kde sa navstevnici mozu vyvalit ako na plazi a vychutnavat si kupanie, jedenie a samozrejme tien. Voda je tepla, o nieco chladnejsia ako more, ale stale dostatocne tepla, aby nebol problem do nej vliest. Ozaj pekne miesto, ktore sa oplati navstivit, ked ide clovek okolo. Zapacilo sa nam tu natolko, ze sme ostali 2-3 hodinky, kym bolo slnko vysoko a potom sme sa vydali dalej na cestu.

Miestne pramene

Vecer okolo 7 sme sa vratili naspat do Hue, este sme sa zastavili na miestnom trhu na tradicnu slizovu polievku s neznamym napojom, ktory som pytala stylom, chcem to co maju pri vedlajsom stole :). Cena za veceru na trhu nas uplne sokovala. Za polievku s napojom sme kazda zaplatili  15 000 VND (co je pol Eura).

Platformy na oddychovanie

Motorkovy vylet bol paradny, celkovo sme presli okolo 300 km. Prisli sme nastastie cele naspat a patricne sme boli na seba pysne, ze sme to zvladli.

Podivne napoje