V Hoi An som sa „zasekla“ na dva tyzdne. Dva tyzdne su dlha doba, a stale mi to znie az neuveritelne. Bola som dopredu varovana, ze sa mi mesto bude pacit, ale ze tam ostanem az dva tyzdne a budem kvoli tomu predlzovat viza, som necakala :)
Pricestovala som neskoro okolo 6 a precitala som si na wikitravel, ze budget ubytovanie v Hoi An zrovna dostupne nie je. Ceny zacinaju na 6 USD za hostel, co sa mi zdalo dost a s tymto v hlave som isla hladat ubytovanie. Samozrejme, ze ked ma clovek v hlave filter, tak aj podla toho vybera guest housy a hotely. Trvalo mi asi hodinu, kym som nieco rozumne nasla. Hladat ubytovanie vecer za tmy, v neznamom meste, je moja nocna mora. Snazim sa do noveho mesta prijst aspon, kym je svetlo, nech to mam o cosi jednoduchsie.
Hoi An je znamy obchodikmi, ktore ponukaju oblecenie a topanky site na mieru. Zakaznici, ktori maju problem s konfekcnymi velkostami si pridu na svoje. Samozrejme som neodolala a dala som si usit par veci :) Je to tu lacnejsie ako u nas napr. letne saty (vlastny vyber materialu aj strihu) vyjdu okolo 18 USD, nohavice 25 USD, vecerne alebo slusnejsie saty okolo 35 USD, topanky od 35 USD. No, nekup to :)
Stare mesto je plne obchodikov, takmer navlas rovnakych, s rovnakymi ukazkovymi satami, kabatmi, sakami, topankami atd. Nechapem, ako dokazu vedla seba navlas rovnake obchody prezit v takej konkurencii. Navyse zahranicni turisti su vyberavi. Ak maju referencie, tak idu podla nich, ak nie, tak vyberaju nahodne vid. moj pripad. Trochu som sa zaujimala, ako to tu funguje. Kazdy predavac, obycajne hovori, ze moj krajcir atd. V Hue, ked som pozerala tieto obchodiky, tak naozaj mali krajcira bud vzadu v obchode alebo niekde pobliz. V Hoi An som nic take nevidela. Preto ma zaujimalo, kde su ti krajciri. Nadobudla som dojem, ze niekde je fabrika, ktora sije a tvaria sa, ze je to na mieru a potom miestny krajciri ak oblecenie nahodou nesedi, iba trochu poupravuju :)
V obchode, kde som si dala usit saty, som sa popytala, ci sa mozem ist pozriet do ich krajcirskej dielne a velmi nenamietali. S fabrikou som sa mylila, aj ked princip fungovania bol takmer rovnaky. Za ocnou optikou (som bola prekvapena, ze nemaju svoj vlastny obdhod) sa nachadzala mala krajcirska dielna zhruba 4x4 metre, kde silo asi 5 zien saty. Robili zber objednavok z viacerych obchodov a sili ako na beziacom pase. Boli specializovane na saty, takze vsetky objednavky boli saty vsetkeho mozneho druhu od letnych po slavnostne. Jedny saty od strihania po kompletne usitie trvali asi 2 hodiny. Tomu sa hovori rychlost. Chcela som sa nieco priucit, len sme mali trochu jazykovu barieru :)
Predpokladam, ze takto funguje v Hoi An par dielni, kazda specializovana na iny druh oblecenia a obchodiky, ked maju objednavku ich iba kontaktuju. Takto objednane saty su hotove aj s vyskusanim a upravami za dva dni, tak isto aj topanky. Celkom by ma zaujimalo ako prisli vo Vietname zrovna k tomuto zameraniu, sitie pre cudzincov, pretoze vsetok tovar, ktory ponukaju je vyslovene pre cudzincov, domaci by z toho nic nenosili. Odpoved som sa nedozvedela.
Prvy krat som byvala na homestay, co znamena u domacich. Ocitla som sa u nich uplnou nahodou a velmi milo sa ku mne spravali, par krat ma pozvali na veceru a brali ma ako clena rodiny. Vietnamska vecera sa je zo spolocnych tanierov. Kazdy dostane pridelenu malu misku s ryzou, do ktorej si pribera jedlo zo spolocnych tanierov. Obycajne su prichystane tri jedla, jedno zeleninove alebo salat, jedno masove a tretie podla toho, co sa hodi. Takto som u domacich mala prvy krat jarne rolky (spring rolls), ktore si kazdy pripravoval sam na tanieri. Mali sme rybu zo salatom z ich zahradky a cestoviny s masom. Kazdy si nabral na ryzovu placku, co chcel a zabalil si svoju jarnu rolku.
Domaci maju rozbehnutych svojich par biznisov. Lac (domaci pan) je velky fanusik eko pestovania zeleniny a tiez ma zalubu v pestovani okrasnych rastlin. Cely dom bol vyzdobeny rastlinami. Povodne mal velku zahradu, ale stat mu ju zhabal alebo viac neprenajal (presne pozadia neviem), tak zacal vsetko pestovat na malom priestore okolo svojho domu. Je obdivuhodne ako dokazu vo Vietname vyuzit kazdy priestor.
.JPG)
Okrem predavania okrasnych rastlin, maju domaci rozbehnuti biznis s loofah, co je rastlina z ktorej som sila tieto papuce.
Loofah je nieco medzi uhorkou a cukinou, nevedla som to presne urcit :) Mlade plody loofah sa daju jest (domaci ma pozvali na veceru, kde ju pripravili) a ked su vacsie, tak sa pouzivaju na vyrobu roznych produktov. Domaci si tuto rastlinu sami dopestuju, ususia, spracuju a nakoniec aj usiju slapky, skrabky do sprchy, lampy atd. Produkty potom cez spolocnika predavaju do hotelov v okolitych krajinach.
Homestay bol uplne iny zazitok ako guest house alebo hotel, aj to bol jeden z dovodov, preco som ostala dlshie, nez som planovala. Kedze som prejavila zaujem nieco sa o ich biznise naucit, domaci vyzerali, ze sa radi podelia o svoje vedomosti a pokazde ked nieco robili, tak ma zavolali. A okrem toho som u nich mala nadhernu, priestrannu izbu aku som tu este nemala :)
Dost dovodov na to, aby som ostala dlhsie nez som planovane. Este k tomu mozeme priratat takmer opustenu plaz vzdialenu asi 4 km od mojho ubytovania, prijemne yoga studio nedaleko a je to uplne jasne :) Kedze s dlhsim pobytom na jednom mieste som pri planovani cestovania cez Vietnam nepocitala, a mala som iba viza na mesiac, tak som ich potrebovala predlzit.
Mala som trochu obavy, ci s tym nebude problem, kdeze Vietnam je znamy tym, ze vsetko ide vybavit, obcas je iba otazka za kolko. Tak som bola zvedava, ze kolko si budu pytat a ci cena nebude premrstena. Oficialna cena razitka je 10 USD a odporuca sa vybavovat viza cez agenturu. Ked si to chce clovek vybavit sam, tak su s tym opletacky, dlho to trva, vymyslaju dodatocne podmienky atd. Agentury pytaju okolo 30 USD a staci im pas, bez zbytocnych otazok vybavia predlzenie obycajne do dvoch pracovnych dni. Treba vyplnit formular, ake viza a na kolko clovek chce. Nebol s tym nakoniec ziadny problem, na treti den som mala naspat pas aj s predlzenymi vizami, bola som milo prekvapena.
Co este dodat k Hoi An, ma pekne stare centrum s obchodikmi so suvenirmi a restauraciami na kazdom kroku. Vecer je pekne vysvietene lampionikmi a ma prijemnu atmosferu. Posledny den, co som bola v Hoi An, sa oslavoval full moon (spln). Kazdy mesiac sa okrem splnu oslavuje aj prvy den v mesiaci. Kazda veriaca rodina si pripravi maly oltarik s darmi, ryza, sladkosti, vino, vonne tycinky, sviecky, a obetuje tieto dary. V meste sa vypnu svetla a funguje sa pri svieckach. Taka vecera pri svetle za splnu mesiaca a pri svieckach, romantika ako vysita. Aj ked trochu tma, ked je mesiac zatiahnuty :)
Do Hoi An som mala dorazit na motorke, ale trochu sa nepodarilo. Cestu z Hue do Hoi An sme nestihli dat za jeden den, co som popisala v predchadzajucom blog poste. Do Hoi An, ktore je od Hue asi 150 km smerom na juh som sa presunula autobusom a cesta trvala zhruba 4 hodinky aj zo zastavkami.
Pricestovala som neskoro okolo 6 a precitala som si na wikitravel, ze budget ubytovanie v Hoi An zrovna dostupne nie je. Ceny zacinaju na 6 USD za hostel, co sa mi zdalo dost a s tymto v hlave som isla hladat ubytovanie. Samozrejme, ze ked ma clovek v hlave filter, tak aj podla toho vybera guest housy a hotely. Trvalo mi asi hodinu, kym som nieco rozumne nasla. Hladat ubytovanie vecer za tmy, v neznamom meste, je moja nocna mora. Snazim sa do noveho mesta prijst aspon, kym je svetlo, nech to mam o cosi jednoduchsie.
Skoro opustena plaz nedaleko Hoi An
Hoi An je znamy obchodikmi, ktore ponukaju oblecenie a topanky site na mieru. Zakaznici, ktori maju problem s konfekcnymi velkostami si pridu na svoje. Samozrejme som neodolala a dala som si usit par veci :) Je to tu lacnejsie ako u nas napr. letne saty (vlastny vyber materialu aj strihu) vyjdu okolo 18 USD, nohavice 25 USD, vecerne alebo slusnejsie saty okolo 35 USD, topanky od 35 USD. No, nekup to :)
Obchody s oblecenim sitym na mieru
Stare mesto je plne obchodikov, takmer navlas rovnakych, s rovnakymi ukazkovymi satami, kabatmi, sakami, topankami atd. Nechapem, ako dokazu vedla seba navlas rovnake obchody prezit v takej konkurencii. Navyse zahranicni turisti su vyberavi. Ak maju referencie, tak idu podla nich, ak nie, tak vyberaju nahodne vid. moj pripad. Trochu som sa zaujimala, ako to tu funguje. Kazdy predavac, obycajne hovori, ze moj krajcir atd. V Hue, ked som pozerala tieto obchodiky, tak naozaj mali krajcira bud vzadu v obchode alebo niekde pobliz. V Hoi An som nic take nevidela. Preto ma zaujimalo, kde su ti krajciri. Nadobudla som dojem, ze niekde je fabrika, ktora sije a tvaria sa, ze je to na mieru a potom miestny krajciri ak oblecenie nahodou nesedi, iba trochu poupravuju :)
Obchod s obuvou tiez sitou na mieru
V obchode, kde som si dala usit saty, som sa popytala, ci sa mozem ist pozriet do ich krajcirskej dielne a velmi nenamietali. S fabrikou som sa mylila, aj ked princip fungovania bol takmer rovnaky. Za ocnou optikou (som bola prekvapena, ze nemaju svoj vlastny obdhod) sa nachadzala mala krajcirska dielna zhruba 4x4 metre, kde silo asi 5 zien saty. Robili zber objednavok z viacerych obchodov a sili ako na beziacom pase. Boli specializovane na saty, takze vsetky objednavky boli saty vsetkeho mozneho druhu od letnych po slavnostne. Jedny saty od strihania po kompletne usitie trvali asi 2 hodiny. Tomu sa hovori rychlost. Chcela som sa nieco priucit, len sme mali trochu jazykovu barieru :)
Predpokladam, ze takto funguje v Hoi An par dielni, kazda specializovana na iny druh oblecenia a obchodiky, ked maju objednavku ich iba kontaktuju. Takto objednane saty su hotove aj s vyskusanim a upravami za dva dni, tak isto aj topanky. Celkom by ma zaujimalo ako prisli vo Vietname zrovna k tomuto zameraniu, sitie pre cudzincov, pretoze vsetok tovar, ktory ponukaju je vyslovene pre cudzincov, domaci by z toho nic nenosili. Odpoved som sa nedozvedela.
Cyklotaxiky, aj takto sa da pozerat stare mesto
Prvy krat som byvala na homestay, co znamena u domacich. Ocitla som sa u nich uplnou nahodou a velmi milo sa ku mne spravali, par krat ma pozvali na veceru a brali ma ako clena rodiny. Vietnamska vecera sa je zo spolocnych tanierov. Kazdy dostane pridelenu malu misku s ryzou, do ktorej si pribera jedlo zo spolocnych tanierov. Obycajne su prichystane tri jedla, jedno zeleninove alebo salat, jedno masove a tretie podla toho, co sa hodi. Takto som u domacich mala prvy krat jarne rolky (spring rolls), ktore si kazdy pripravoval sam na tanieri. Mali sme rybu zo salatom z ich zahradky a cestoviny s masom. Kazdy si nabral na ryzovu placku, co chcel a zabalil si svoju jarnu rolku.
Domaci, zlava syn Nha, pan domaci Lac, pani domaca Chi
Domaci maju rozbehnutych svojich par biznisov. Lac (domaci pan) je velky fanusik eko pestovania zeleniny a tiez ma zalubu v pestovani okrasnych rastlin. Cely dom bol vyzdobeny rastlinami. Povodne mal velku zahradu, ale stat mu ju zhabal alebo viac neprenajal (presne pozadia neviem), tak zacal vsetko pestovat na malom priestore okolo svojho domu. Je obdivuhodne ako dokazu vo Vietname vyuzit kazdy priestor.
Dom zo zahradou
Okrem predavania okrasnych rastlin, maju domaci rozbehnuti biznis s loofah, co je rastlina z ktorej som sila tieto papuce.
Papuce z loofah
Loofah je nieco medzi uhorkou a cukinou, nevedla som to presne urcit :) Mlade plody loofah sa daju jest (domaci ma pozvali na veceru, kde ju pripravili) a ked su vacsie, tak sa pouzivaju na vyrobu roznych produktov. Domaci si tuto rastlinu sami dopestuju, ususia, spracuju a nakoniec aj usiju slapky, skrabky do sprchy, lampy atd. Produkty potom cez spolocnika predavaju do hotelov v okolitych krajinach.
Homestay bol uplne iny zazitok ako guest house alebo hotel, aj to bol jeden z dovodov, preco som ostala dlshie, nez som planovala. Kedze som prejavila zaujem nieco sa o ich biznise naucit, domaci vyzerali, ze sa radi podelia o svoje vedomosti a pokazde ked nieco robili, tak ma zavolali. A okrem toho som u nich mala nadhernu, priestrannu izbu aku som tu este nemala :)
Moja izba
Dost dovodov na to, aby som ostala dlhsie nez som planovane. Este k tomu mozeme priratat takmer opustenu plaz vzdialenu asi 4 km od mojho ubytovania, prijemne yoga studio nedaleko a je to uplne jasne :) Kedze s dlhsim pobytom na jednom mieste som pri planovani cestovania cez Vietnam nepocitala, a mala som iba viza na mesiac, tak som ich potrebovala predlzit.
Mala som trochu obavy, ci s tym nebude problem, kdeze Vietnam je znamy tym, ze vsetko ide vybavit, obcas je iba otazka za kolko. Tak som bola zvedava, ze kolko si budu pytat a ci cena nebude premrstena. Oficialna cena razitka je 10 USD a odporuca sa vybavovat viza cez agenturu. Ked si to chce clovek vybavit sam, tak su s tym opletacky, dlho to trva, vymyslaju dodatocne podmienky atd. Agentury pytaju okolo 30 USD a staci im pas, bez zbytocnych otazok vybavia predlzenie obycajne do dvoch pracovnych dni. Treba vyplnit formular, ake viza a na kolko clovek chce. Nebol s tym nakoniec ziadny problem, na treti den som mala naspat pas aj s predlzenymi vizami, bola som milo prekvapena.
Zapad slnka na plazi
Co este dodat k Hoi An, ma pekne stare centrum s obchodikmi so suvenirmi a restauraciami na kazdom kroku. Vecer je pekne vysvietene lampionikmi a ma prijemnu atmosferu. Posledny den, co som bola v Hoi An, sa oslavoval full moon (spln). Kazdy mesiac sa okrem splnu oslavuje aj prvy den v mesiaci. Kazda veriaca rodina si pripravi maly oltarik s darmi, ryza, sladkosti, vino, vonne tycinky, sviecky, a obetuje tieto dary. V meste sa vypnu svetla a funguje sa pri svieckach. Taka vecera pri svetle za splnu mesiaca a pri svieckach, romantika ako vysita. Aj ked trochu tma, ked je mesiac zatiahnuty :)
Vecera pri svieckach
Do Hoi An som mala dorazit na motorke, ale trochu sa nepodarilo. Cestu z Hue do Hoi An sme nestihli dat za jeden den, co som popisala v predchadzajucom blog poste. Do Hoi An, ktore je od Hue asi 150 km smerom na juh som sa presunula autobusom a cesta trvala zhruba 4 hodinky aj zo zastavkami.
Platforma na jogu
No comments:
Post a Comment