Barma - zhrnutie

Na Barmu som sa tesila, s tym, ze vsade sa hovori, je otvorena iba 4 roky, este neskazena turizmom, treba ju vidiet teraz, za par rokov uz moze byt neskoro. Moje ocakavania boli preto velke, krajina neskazena turizmom, sa casto nevidi. Kazda cestovatelska prirucka tiez spomina kusok drahsie ubytovanie v porovnani s okolitymi krajinami, narocne cestovanie – dlho trvajuce presuny medzi mestami, ktore vyzeraju byt kusok od seba na mape a nepripravenost na turistov, sem tam nedostatok restauracnych zariadeni, ale urcite sa oplati vidiet.

Najvacsia kniha sveta v Mandalay - jedna stupa = jeden list knihy

Na Barmu sme mali vyhradene 3 tyzdne, s tym, ze sme nemali presne dany plan ako pojdeme a ani kde kolko zdrzime. Prvy tyzden som si hovorila, parada, ten vysiel uplne super. Doprava ok, nebola az taka strasna ako vsade spominaju, ubytovanie sice drahsie, ale luxusne a krasna priroda vsade na okolo. Dalsie dva tyzdne nadsenie pomaly opadavalo. Ked sa v sprievodcoch spomina krajina nepokazena turizmom, rada by som vedela, co si pod tymto pojmom cestovatelske prirucky predstavuju. Barmu by som miestami nazvala ako turistami prevalcovana krajina. Napr. z jazera Inle sa okrem plavajucich zahrad a par zasitych klastorov takmer vytratil povodny rybarsky zivot, vsetko je pripravene len pre turistov. Stretnut domacich, ktori sa nezivia turizmom je hladanie ihly v kope sena.

Vsade zlati Budhovia - Mandalay

Co sa v Barme oplati vidiet

Predchadzajuce posty na blogu uz prezradili, co sa z Barmy oplati vidiet. Jednoznacne Bagan a jazero Inle a pre nadsencov trekingu mestecko Hsipaw alebo Kalaw. Prve dve spominane mozu byt ako najvacsim zazitkom, tak aj najvacsim sklamanim. Obidve miesta su velmi turisticke a zalezi len na cloveku ako si ich zorganizuje. Pri Bagane aj na Inle sme mali obrovske stastie, takmer zazrak. Obidve sme dali na vlastnu past bez sprievodcu, a nesli sme po najvychytenejsich chramoch a atrakciach, skor sme sa zariadili podla momentalneho pocitu :) A bola to parada.

Zivot na jazere Inle

Na co sa pripravit

Indicke standardy ubytovania, rozumej velmi nizke, za premrstene takmer europske ceny. Zo siestich ubytovani, jedno vyborne, tri priemerne a dve velmi zle. Okrem vyborneho, ubytovania mali vysoke ceny v porovnani s Thajskom, co je krajina s najdrahsim ubytovanim v tejto oblasti. Zle ubytovanie znamena napr. chrobaciky v poduske, takze celu noc som pocuvala chrum, chrum, chrust, chrust. Chvilu mi trvalo, kym som prisla na to, co to je...

A tzv. double pricing, co znamena, ze od turistov sa pytaju poplatky tam, kde domaci neplatia, napr. vstupne do pamiatok, co je bezne aj v inych krajinach Azie. Okrem pamiatok, tiez turisti zaplatia dvojnasobnu cenu za dopravu (autobusy, vlaky, minivany), co v inych krajinach Azie bezne nie je.

Na zimu v autobusoch. Autobusy klimatizuju na 20 stupnov, takze riadna kosa. Domaci chodia v ciapkach, hrubych svetroch do autobusov, pri vonkajsej teplote okolo 30. A klimatizaciu neznizia alebo nevypnu dokial clovek nad nimi 5 minut nestoji. Tiez velke mnozstvo s prepacenim grcajucich cestujucich. Pocas 6 hodinovej cesty z Mandalay do Hsipaw, permanentne niekto grcal. Toto sa da zazit jedine v Barme. Aj v Indii a Kambodzi, kde cesty nie su najrovnejsie, maju domaci lepsie zaludky. Takze saciky su povinna vybava autobusov. Na kazdej zastavke sa rozdavaju nove...

Lodkou po Inle

Ak je niekto rozdhodnuty ist do Barmy, pretoze ho laka budhizmus, vidiet Bagan, vidiet zivot na jazere Inle alebo aj nieco ine, treba sa pripravit na chudobnu krajinu a nedat si vylet pokazit. Tymto postom som nemala v umysle nikoho odradit od navstevy Barmy, len trochu poskytnut aj obraz, ktory sa clovek nema sancu inde dozvediet (urcite nie v cestovatelskych priruckach, kde je Barma vychvalena az, az :)). Napriek vsetkym negativam, a zmiesanym pocitom z tejto krajiny som rada, ze som mala sancu sa tam ist pozriet.

Takmer ludoprazdna plaz - Ngwe Saung

Bagan verzus Angkor Wat

Dva najznamejsie historicke komplexy s chramami v juhovychodnej Azii. Ked som navstivila Angkor Wat bola som jemne sklamana. Fotky paradne, ale celkovy zazitok nebol ohromujuci. Chramy su skor zrucaniny, narocnejsia doprava medzi nimi, treba mat bicykel, motorku alebo riksu. Stravila som tam jeden den na organizovanom zajazde so sprievodcom. Isli sme po najznamejsich chramoch. Prvych par chramov sa mi pacilo, ale potom ma skor zacinala premahat unava. Viac info v starsom blog poste Letom svetom Kambodzou

Roztrusene chramy v Bagane

Bagan sa mi oproti Angkor Watu pacil viac. Chramy su roztrusene medzi Nyaung U, Starym Baganom a Novym Baganom. Byvali sme v Nyaung U. Od majitela hotela (Eden motel) sme dostali vyborny tip, ze si mame prenajat elektricke bicykle, pretoze cez den je teplo a 10km sa moze zdat nekonecnych. Mali sme par chramov vytipovanych, ze tam by sme sa chceli ist pozriet, ale nic zavazne. V chramovom komplexe su dve hlavne cesty, okolo ktorych su chramy roztrusene. Nahodne sme si vybrali jednu a isli sme.

Niektore chramy su podstatne zachovalejsie

Zastavovali sme, kde sa nam pacilo. Videli sme turistov vychadzat zo zrucaniny, tak sme sa tam zastavili. Videli sme niekoho vylezeneho na chrame, tiez sme sa zastavili a pofotili si vyhlad. Ked sme boli unaveni, vyliezli sme na chram s peknym vyhladom, sadli si do tiena a vychutnavali si pohlad na okolitu krajinu. Skratka, parada, presne takto som si to prestavovala.

Pekne vyhlady z chramov

Elektricke bicykle boli vyborny tip. V Azii su povolene take, pri ktorych netreba vobec slapat. Taka pomalsia motorka – maximalna rychlost okolo 30km/h. V Bagane je zakazane prenajimat motorky turistom, predpokladam, ze kvoli smogu, aby sa neznicili pamiatky. Takze vsetci tam jazdia na tychto bicykloch. Vydrz baterie je 30 km, co na jeden den po Bagane uplne staci. A cena za prenajatie 5000 kyatov (5 USD). Prekvapivo vedia vytiahnut aj mensi kopcek a jazdenie po piesku je tiez zabava. Tusim kazdy z nas z neho aspon raz padol :)

Baganom na e-bikoch

Bagan je znamy fotkami hlavne zo zapadu slnka, kde krasne vidno siluety chramov. Tiez sme si takto idealizovali. Je par chramov, ktore su odporucane na zapad slnka. Prvy, ktory sme mali vytipovany nevysiel. Nakoniec sme aj boli radi, kopec turistov natlacenych na chrame, ktori sa predbiehaju kto sa dostane blizsie k zabradliu, aby mal lepsie foto. Par krat som si to absolvovala na inych pamiatkach. Urobili sme si namiesto toho mensiu okruznu cestu Baganom a zbadali sme par turistov vylezenych, doslova a do pismena, na jednom chrame s par domacimi detmi. Tak sme sa k nim pridali. Na chram sa dalo ist po schodoch iba do istej vysky, potom sa bolo treba skriabat po fasade. Zazitok ako sa patri a vyhlad celkom dobry.

Pre taketo foto sa chodi do Baganu

Ked nas cumenie na zapad slnka prestalo bavit, tak sme sa pobrali naspat do hotela. A cestou sme videli par ludi s velkymi fotakmi vylezenych na dalsom chrame. Tak nam to nedalo a pridali sme sa k nim. Tusim sme objavili tajny fotograficky spot v Bagane. Ludi ozaj iba par a vyhlad uzasny. Tak sme tam pobudli az do tmy, vychutnali si este zapad slnka a isli naspat.

Zapad slnka nad Baganom

Druhy dnes me urobili to iste, len sme sa vybrali po druhej ceste veducej cez Bagan. Myslim, ze dva dni na taketo obzeranie uplne stacili. Sice sme k tomu nemali vyklad, ale ked to porovnam s Angkor Watom, kde som vyhlad mala, zazitok to bol o triedu a mozno aj o dve lepsi :)

Lepsie miesto na predavanie obrazkov ako chram nie je :)

Je mozne, ze cely rozdiel je sposobeny tym, ze Angkor Wat som isla organizovane s cestovkou a nemala som moc na vyber, co si pozriem, kedy sa zastavim atd. A Bagan presne naopak, na vlastnu past, zastavovali sme kade tade, kde sa nam zapacilo. Vyliezli na chram, popozerali sa po okoli. Moznost oddychu kdekolvek. Nech sa clovek rozhodne pre ktorychkolvek z tychto komplexov, z mojej skusenosti, je lepsie aspon jeden den ist na vlastnu past. Ostat, kde sa cloveku zapaci, urobit si tu a tam prestavku na obcerstvenie a uzit si ho. Napriek mnozstvu turistov maju obidva chramove komplexy prijemnu, oddychovu atmosferu.