Cestovanie autobusom je kapitola sama o sebe. Ku kazdemu autobusu patria tak 2-3 ludia. Jeden sofer, ktoreho ulohou je soferovanie a zastavovanie na akekolvek znamenie, rozumej niekto z cestuhucich zakrici, ze zastavit, tak zastavi. Zastavuje sa tiez na obvyklych zastavkach vo vacsich mestach. Kedze vzdialenosti medzi jednotlivymi mestami su dost velke a osidlenie roztrusene, tak akykolvek autobus ak nie je plny, (uloha sprievodcu) zastavi na znamenie, tzn. zamavanie rukou. Staci na sofera zakricat mesto kam idete a bud vam pokyva, ze ano a ukaze rukou nastupovst alebo nie a pokracuje v ceste. Este som zabudla, ze sofer je obycajne iba jeden aj na dlhe 12 hodinove cesty. Ma k sebe sprievodcu, ktory ho priebezne zabava, ked prave sedim pri nom. Soferi to nemaju jednoduche, okrem toho, ze sa od nich ocakavaju nadludske vykony typu 12 hodin soferovania stylom brzda, plyn, tak vela krat, ked dorazia do ciela, prespia v autobuse a rano idu cestu naspat.
Dalsi clovek je sprievodca. Ulohou sprievodcu je predavat listky, dohadovat sa na cene listku :), usadzat cestujucich, pustat predavacov do autobusu (kapitola sama o sebe). Ak je treba sa trochu potlacit kvoli miestu, tak zorganizovat ludi nech sa uskromnia a viest zaznamy kolko ludi je v buse, a kolko este moze pristupit :)
Tretia osoba je obycajne clovek nahadzujuci batozinu do kufra. Na prvy pohlad v pohode uloha, ale asi naktazsia zo vsetkych. Stale ma tu udivuje, co vsetko su ludia schopni natlacit do autobusu. Okrem vlastnej batoziny, motorky, zeleninu, ktoru idu prave predavat na trh, rozne zvery (napr. sliepku v krabici), krabice s liekmi atd. Naposledy pri ceste z Pakse na krizovatku 13 a 8 (niekedy inokedy) chudak chlapik prehadzovat batozinu asi 3 krat. Podotykam, ze za jazdy :) Najprv natlacil do kufra nejaku zeleninu, potom kufre, batohy atd. a nakoniec motorku. Ludia postupne pristupovali a uz nebolo kam davat balsie kufre, takze komplet vyhadzal zeleninu z kufra. Narval ju ludom pod nohy pod sedadla a nahadzal batozinu naspat do kufra. Treti krat sme priberali motorku, tak znova vsetko prehadzat. Po takejto dvojhodinovej lopote bol paradne spoteny a vyzeral aj unaveny, nedivim sa. Cakala som len, kedy to chudak zacne prehadzovat stvrty krat :)
Celkovo sa mi zda, ze tu nemaju oddelenu prepravu ludi od "nakladnej". Vsetko, co sa zmesti do autobusu do neho narvu a cestuje to spolu s ludmi. Napr. lieky uz s nami tiez cestovali. Na streche sa tiez prepravuje tovar. Nie uplne tak ako v Indii, ze bus sa az naklana az ma clovek pocit, ze musi autobus "vyrovnavat" tym, ze si sadne na opacnu stranu :), ale sem tam nieco prihodia, napriklad velke plechy rozmer cca 4 x 2 metre v pohode na strechu vojdu. Aby som im nekrivdila, tak sa aspon snazia o bezpecnost. Vsetko musi byt aspon provizorne priviazane. Aj plechy boli :) Pri nich som len cakala, kedy sa zosuchnu dole a niekoho za nami to "sunda" z motorky. Nastastie, nestalo sa. Aspon kym som sedela v buse, a to cesty boli teda vselijake klukate a do kopca.
K cestovaniu sa asi budem pravidelne vracat, pretoze to, co sa tu deje na cestach je takmer neskutocne. A to nemam na mysli chaos :). BTW taka zaujimavost, v Thajsku sa jazdi vlavo (byvala britska kolonia) a v Laose vpravo (byvala francuzska kolonia).
Dalsi clovek je sprievodca. Ulohou sprievodcu je predavat listky, dohadovat sa na cene listku :), usadzat cestujucich, pustat predavacov do autobusu (kapitola sama o sebe). Ak je treba sa trochu potlacit kvoli miestu, tak zorganizovat ludi nech sa uskromnia a viest zaznamy kolko ludi je v buse, a kolko este moze pristupit :)
Tretia osoba je obycajne clovek nahadzujuci batozinu do kufra. Na prvy pohlad v pohode uloha, ale asi naktazsia zo vsetkych. Stale ma tu udivuje, co vsetko su ludia schopni natlacit do autobusu. Okrem vlastnej batoziny, motorky, zeleninu, ktoru idu prave predavat na trh, rozne zvery (napr. sliepku v krabici), krabice s liekmi atd. Naposledy pri ceste z Pakse na krizovatku 13 a 8 (niekedy inokedy) chudak chlapik prehadzovat batozinu asi 3 krat. Podotykam, ze za jazdy :) Najprv natlacil do kufra nejaku zeleninu, potom kufre, batohy atd. a nakoniec motorku. Ludia postupne pristupovali a uz nebolo kam davat balsie kufre, takze komplet vyhadzal zeleninu z kufra. Narval ju ludom pod nohy pod sedadla a nahadzal batozinu naspat do kufra. Treti krat sme priberali motorku, tak znova vsetko prehadzat. Po takejto dvojhodinovej lopote bol paradne spoteny a vyzeral aj unaveny, nedivim sa. Cakala som len, kedy to chudak zacne prehadzovat stvrty krat :)
Celkovo sa mi zda, ze tu nemaju oddelenu prepravu ludi od "nakladnej". Vsetko, co sa zmesti do autobusu do neho narvu a cestuje to spolu s ludmi. Napr. lieky uz s nami tiez cestovali. Na streche sa tiez prepravuje tovar. Nie uplne tak ako v Indii, ze bus sa az naklana az ma clovek pocit, ze musi autobus "vyrovnavat" tym, ze si sadne na opacnu stranu :), ale sem tam nieco prihodia, napriklad velke plechy rozmer cca 4 x 2 metre v pohode na strechu vojdu. Aby som im nekrivdila, tak sa aspon snazia o bezpecnost. Vsetko musi byt aspon provizorne priviazane. Aj plechy boli :) Pri nich som len cakala, kedy sa zosuchnu dole a niekoho za nami to "sunda" z motorky. Nastastie, nestalo sa. Aspon kym som sedela v buse, a to cesty boli teda vselijake klukate a do kopca.
K cestovaniu sa asi budem pravidelne vracat, pretoze to, co sa tu deje na cestach je takmer neskutocne. A to nemam na mysli chaos :). BTW taka zaujimavost, v Thajsku sa jazdi vlavo (byvala britska kolonia) a v Laose vpravo (byvala francuzska kolonia).
