Halong Bay na susi – Ninh Binh & Phong Nha

Zo Sapy som sa presunula do Hanoi a z Hanoia smerom na juh. Prva zastavka bol Ninh Binh. Povodne som mala v plane ist do Mai Chau, ale predpoved pocasia nebola velmi priazniva na vylety na motorke po okoli, tak som sa rovno pobrala smerom na juh, kde monzuny este az tak nevycinaju.

Halong Bay na susi alebo na jazere

Z Hanoia az do Hue som si kupila listok na tzv. Boomerang bus. Jedna sa o hop-on, hop-off autobus tzn. ludia mozu nastupovat a vystupovat na zastavkach ako sa im zachce. Staci ked jeden den dopredu daju vediet spolocnosti ktora ho organizuje, kde nastupuju a kde maju v plane vystupit. Denne chodi iba jeden autobus, ktory ma presne stanoveny rozvrh. Autobus bol organizovany Hanoi Backpackers Hostels a rozhodla som sa pre neho kvoli komfortu cestovania, wifi v autobuse, luxusne velke sedadla/lezadla a ziadny Vietnamci na palube. Vietnamci vedia byt mimoriadne hlucni, autobusari maju zalubu v nezastavovani na toaletu aj 4-5 hodin a pustani hlasnej hudby do reprakov okolo 2-3 v noci, aby sa clovek zobudil, a presne tomu som sa chcela vyhnut. Cenovo to vychadzalo podobne ako ostatne open busy (hop-on, hop-off) organizovane domacimi cestovnymi kancelariami. Boomerang bus mal vyhodu, ze na palube su iba cudzinci, a tym padom som mala aj vacsiu sancu stretnut zaujimavu spolocnost na cestovanie. Vyhodou oproti ostatnym autobusom bola, ze isiel priamo do centra k nejakemu hotelu alebo hostelu a nebolo treba zhanat taxik alebo inu dopravu zo stanice do centra, ako sa mi to uz vela krat stalo. Hlavnou nevyhodou bol, ze denne chodil iba jeden,s a tym padom sa nedal vybrat cas.

Prva zastavka Boomerang busu je Ninh Binh, mesto prezyvane aj Halong bay na susi, co znamena, ze hlavnou atrakciou je plavenie sa lodkou po jazere, s krasnou prirodou naokoli, vapencove hory, ryzove policka a ako bonus oproti Halong sa da ist do jaskyn lodkou. V samotnom Ninh Binh nie je velmi co pozerat, treba zobrat mororku a vyrazit bud smerom na juh 7 km do Tam coc jaskyne alebo 7 km smerom na sever do Trang An jaskyne. Znamejsia je prva jaskyna. Do obidvoch jaskyn sa mi nechcelo, rozhodla som sa pre Trang An. Tam coc mala kvoli dotieravym obchodnikom velmi zle referencie ako na TripAdvisor, tak aj na Wikitravel. Vraj je bezne, ze po tretej jaskyne sa na lodku vrhnu obchonici, a dokym si od nich nieco nekupite nenechaju vas odist. Padlujuci domaci su s nimi jedna banda a nechaju vas tam handrkovat sa s nimi a neodplavaju aj ked ich o to vyslovene poziadate. Pripadne nejakych predavajucich zoberu na palubu a nechaju ich obtazovat vyletnikov celu plavbu naspat. O nieco podobne som nemala zaujem, tak preto som sa rozhodla pre druhu jaskynu. Sranda ako mozu pokazit zazitok znacnej casti turistov az tak, ze je to snad vo vsetkych turistickych sprievodcoch ako varovanie.

Vapencove kopce a ryzove polia

Jaskyna je 7 km za mestom, tak bolo potrebne zobrat motorku. Rano to vyzeralo na dazd, tak som sa domaceho v hoteli pytala, ci bude prsat, ci sa mi tam oplati ist alebo mam radsej pockat. A domaci, ze nebude, ze je to v pohode. Tak som zobrala motorku a do 10 minut, co som soferovala zacalo prsat :) Ako spravny zaciatocnik na motorke (soferovala som ju druhy krat), som sa dazda bala. Posledne, po com som tuzila, bolo smyknut sa na nej v krizovatke alebo v zakrute. Ale kedze neprestavalo prsat, hodila som na seba prsiplast a zavratnou rychlostou 20-30 km/h som sa vydala smer jaskyna. Nastastie iba hlavny tah mestom bol rusny, akonahle som odbocila, zrazu som mala stvorprudovu cestu pre seba :) Napriek dazdu boli vyhlady na kopce krasne.

Padlovane lodky

Plavba na lodke bola paradna. Na lodke sme boli 4, traja spolucestujuci boli z Korei. Skoda, anglicky moc nehovorili, mohla som sa nieco zaujimave od nich dozvediet. Rano na jazere este nebolo rusne a dalo sa vychutnat nadherne ticho v prirode. Lodka bola padlovana, tak ani zvuk motora nenarusal ticho. Prechadzali sme dokopy asi 7-8 jaskynami z toho dlhsie a zaujimave boli prve tri. Uplne prva bola zabavna, pretoze voda bola vysoko a my sme sa na lodke museli krcit, aby sme si neobili hlavy o strop. Ostatne uz boli dostatocne velke, aby sme mohli pohodlne sediet na lodke. Zaujimavostou je, ze lodky obycajne padluju zeny a ked su unavene, co sa po 3 hodinovom padlovani s prestavkami da ocakavat, tak zacnu padlovat nohami.

Ked prsi treba vytiahnut dazdnik alebo prsiplast :)

Druhou zastavkou Boomerang busu bola Phong Nha. Ked som sa pytala na referencie, co vidiet vo Vietname, nikto mi ziadne podobne mesto nespominal. Len tak zo zvedavosti som si povedala, ze sa zastavim na jeden den a dobre som spravila. Okolie a priroda v podstate rovnaka ako v Ninh Binh, len samotne mestecko je ovela prijemnejsie. Este nebolo objavene turistami. Vacsina turistov sem pride iba na denny vylet z okolitych miest a v meste neostava, tym padom je tu klud a pohoda. V okoli je niekolko jaskyn. Znamejsia je Phong Nha, do ktorej sa da dostat iba lodkou. Kedze som uz plavbu lodku do jaskyne absolvovala, tak som sa rozhodla pre menej znamu Paradise cave. Jedna sa o jednu z najdlhsich a vraj aj nakrajsich jaskyn v Azii. Cela jaskyna bol jeden velky otvoreny pristor (jeden dom), co som doteraz este nevidela. Stredom su vybudovane vyvysene drevene chodniky na koloch a po jaskyni pobehuju fotografi a ponukaju urobenie fotiek, ktore neskor vytlacia :) Nastastie nie su otravni a ak clovek nema zaujem a robi si vlastne foto, tak si ho nevsimaju. Tiez jaskyna je osvetlena prijemnym bielym alebo zltym svetlom, nie ako v Halong Bay, kde to hyrilo vsetkymi farbami.

Vyvysene drevene chodniky

Okrem spominanych dvoch jaskyn sa tu nachadza este Dark cave, do ktorej sa chodi na kajakoch. Ak by som ostala este jeden den, urcite by som sa isla pozriet aj tam. Bola som dohodnuta s Pascal, ze budem dalsi den okolo obeda v Hue, tak som nemohla ostat.

Paradise cave

Ak niekto cestuje po okoli a nema vela casu, staci sa zastavit v jednom meste bud Ninh Binh alebo Phong Nha. Ja by som odporucila skor Phong Nha, kvoli samotnemu mestecku. Zazitok je to v podstate ten isty, s tym, ze Phong Nha este nie je turisticka. Pri planovani vyletu treba dat pozor, pretoze je trochu od ruky, ak clovek necestuje nejakym open busom, ktory tu ma zastavku.

Navrat v case – Sapa

Z Halong Bay som sa cez Hanoi presunula nocnym busom do Sapy. Sapa je znama narodnostnymi mensinami, ktore este stale vedu tradicny sposob zivota a privyrabaju si na turistoch tym, ze im ponuknu trek k nim do dediny a ubytuju ich u nich doma.

Rano po prichode do Sapy si hovorim, ze co budem v Sape idem rovno do dediny. Hned pri vystupe z autobusu uz na turistov cakali domace pani z Hmong mensiny. Okrem Hmongov, ktore maju najvacsie zastupenie v oblasti, tu ziju aj Dao a Tay-ovia. Rozdiely medzi jednotlivymi kmenmi netusim, prvy viditelny je v obleceni.

Domace sa na turistov vrhli uz pri vystupe z autobusu a predbiehali sa v ponukani trekov od 3-7 hodin. Spravne nevyspata zo sleepers autobusu (s lezadlami), som si povedala, ze nic narocne nechcem 3-4 hodinovy trek mi bude uplne stacit. Pred tym, nez som isla do Sapy som rozmyslala, ci mam batozinu nechat v Hanoi, kedze cez neho este budem cestovat alebo si ju vsetku zobrat a riskovat, ze budem trekovat s 14 kg batohom na chrbte. Batozinu som si nakoniec zobrala, domaci su na podobne pripady zvyknuti. Batozina isla do dediny na motorke, ja pesi.

Ryzove polia

Trek to bol pekny, vyhlady na ryzove polia stali za to. Do dediny som prisla pekne unavena. Poslednu hodinu som si nadavala, ze co ma to napadlo, trekovat nevyspata. V dedine sme to zobrali cez par susedov a pekne ma privitali s happy water (vesela voda), co je domace ryzove vino. Potom este nasledovalo poslednych 10 minut do domu Se (dievca, ktore so mnou trekovalo a do ktorej domu som isla) sme to zobrali cez ryzove polia, doslova a do pismena. Behala som tentoraz uz s mojim velkym batohom na chrbte (skoncil u susedov, nie v dome, kde som mala byvat) ako srnka pomedzi vodu a modlila som sa, aby som neskoncila v niektorom policku. Samozrejme, ze som sa do jedneho smykla :). Nastastie nic dramaticke, ustala som to, takze som mala iba mokre tenisky a bola som jemne blatova. V moznunovom obdobi to znamenalo susenie tenisiek dalsie dva dni...nad ohnom :)

Cesticka pomedzi ryzove polia

Dedina Lahu bola oproti tejto luxus. Vacsi dreveny domcek, miestnosti od seba neboli oddelene, len miesta na spanie s postelami boli provizorne oddelene od ostatnej casti domu. Vnutri otvorene ohnisko, na ktorom sa varilo, namiesto kuchyne odniekial dovedena voda s par polickami s hrncami, hrncekmi. Kupelna, zachod ziadne. Ked som sa pytala, na zachod, tak mi Se povedala: „Sorry, nemame. A kam chodite? Do pola s kukuricou.“ Parada, na zachod ma nenapadlo sa opytat ked som si vyberala ku komu pojdem do dediny :) Ako a kde sa domaci sprchuju, netusim. Za dva dni, co som tam bola, som videla umyvat sa jedneho, a to v kuchyni. Podmienky na zivot su absolutne zakladne. Pripominalo mi to muzeum oravskej dediny. Takto nejako si predstavujem, ze ludia u nas zili tak 150-200 rokov dozadu.

Hlavna miestnost v dome

Za ten cas, co som bola u domacich sa mi nepodarilo zistit, kto vlastne v dome byva, a kto je iba na navsteve. Prisla som so Se, ktora o nom hovorila ako svojom dome. Prvy den vecer sa objavila domaca pani (na to som prisla az neskor), potom jej manzel, a dvaja synova. Jeden maly asi 3 rocny, druhy vacsi vraj okolo 15 rokov. Kazdy o dome hovoril ako o svojom a mnozstvo ludi sa menilo. Raz tam boli 3 mladi, potom 2, potom vraj nejaky kamarat atd. A kto bola Se, ktora ma do domu priviedla, doteraz netusim. Domaca pani nebola jej mama, mozno manzel domacej bol jej otec. Po anglicky hovorili iba velmi malo, a tym padom zistit rodinne vztahy, bolo takmer nemozne. S anglictinou to bola sranda, pretoze pani (tiez Se), s ktorou som sa dohadovala, ze pojdem k nej, hovorila dobre anglicky, ma druhej, malej Se iba dohodila :)

Varenie s domacimi na ohni v dome bol zazitok. Typicke jedlo spocivalo v ryzi, slizoch, fazuli na rozne sposoby, a potom este sem tam nejaka zelenina. Podozrievam ich, ze jedia stale to iste a kvoli mne urobili spring rolls a dokonca kupili bravcove. Kedze som so Se varila, tak viem aj recept na spring rolls, kupodivu je velmi jednoduchy. Zmiesaju sa 3 balicky slizov (kupovane, nie domace), 1 nakrajana mrkva, 1 na hrubo nakrajana cibula a 4 vajicka. Dobre to treba dochutit. Pouzivaju nieco ako vegetu, co davaju takmer do vsetkeho jedla. Zmes je potrebne dobre premiesat a zabalit do ryzoveho papiera. Potom sa vyprazaju na panvici. Velmi jednoduche a chutne :)

Ohnisko

Domaci maju vecierku medzi 8-9 a rano vstavaju skoro medzi 4-5. Bud idu robit na polia, alebo vyrazaju „lovit“ turistov do dediny. Maju celkom tvrdy zivot. Zivia sa bud predajom zeleniny alebo ovocia, ktore dopestovali, alebo sprevadzanim a ubytovavanim turistov. Konkurencia je velka, takze aj ked maju stastie na turistov, vela si nezarobia. Okrem toho vyrabaju vysivane kabelky s tradicnymi vzormi, ktore sa snazia predat na trhu. Do mesta, ktore je vzdialene asi 10 km, chodia bud pesi alebo na motorke.

U domacich na dedine som ostala 2 dni, potom som sa presunula do Sapy. Sapa je pekne mestecko, oplati sa tam stravit tak 1-2  dni. Ak vyjde pocasie, zobrat motorku a pozriet krasne vyhlady na ryzove polia a kopce. Potom popozerat obchodiky v meste, odbit milion domacich, ze nemam zaujem o kupu nicoho. Chudoba je tu desiva. Kabelku, ktoru vysivaju pol roka, alebo kroje, ktore vysivaju pomaly rok, predavaju za smiesne peniaze okolo 1-2 USD. Na zaciatku zjednavania sa snazia drzat cenu, ale akonahle zacne kupujuci vahat, cena ide zavratne dole. A to su este radi ak najdu kupcu. Inac kupovat tu nieco je kapitola sama o sebe. Ak som nahodou prejavila zaujem, ze by som nieco kupila, tak okamzite bolo okolo mna 5 domacich, kup odo mna, kup odo mna a predbiehali sa kto sa lepsiu cenu.

A kolko taka sranda vyjde? Jeden den u domacich vyjde od 10 – 15 USD podla velkosti skupiny a sezony. Ja som zaplatila 13 USD (260 000 VND), vsetko by malo byt v cene, tzn. trekovanie, ubytovanie, strava. Pre domacich celkom slusne privyrobenie. Ked som to tak sledovala, tak za 50 000 VND (cca 1,5-2 eura) dokupili nejake potraviny (slize, sem tam zeleninu) a najedla sa cela rodina! Ryzu, zemiaky, kukuricu, fazulu a uhorky si dopestuju sami, to kupovat nemuseli.

Domaca pani

Domaci su velki obchodnici, ked som odchadzala a isla som platit, tak domaca, ze tri dni. Jeden den som prisla, mala obed a veceru, stravila som tam cely dalsi den a posledny den som mala ranajky. Uz v priebehu pobytu som sa jej snazila vysvetlit, ze nie tri dni, ale dva cele dni aj so stravou. Tvarila sa jemne namosurene. Suseda sa jej smiala, ked som jej na prstoch ukazovala, ze obed, vecera, ranajky – jeden den, a znova, obed, vecera, ranajky – druhy den. Domacej sa to nepacilo, aj ked uznala, ze su to 2 dni. Chcela ma v dazdi poslat naspat do Sapy pesi, vraj trekking, trekking :) Tvrdohlavo som trvala na motorke, vsak jej manzel ma motorku, moze ma zobrat na nej do dediny. To som este netusila, ze na motorku budu chciet nalozit moj batoh a troch dospelych ludi! Domacu s kosom, v ktorom mala veci na trh, jej manzela, ktory soferoval a mna aj s velkym batohom. Cesta do Sapy trvala zhruba 20 minut a pre domacich to bola posledna prilezitost ako zo mna dostat dalsie peniaze :) Pred cestou som sa pytala, kolko za zvezenie budu chciet. Domaca sa tvarila, ze nevie a nechcela povedat ziadne cislo. Bolo mi to podozrive, ale hovorila som si, ze cenu viem od Se, tak kaslem na to. Keby ma odmietli odviest, tak sa do mesta nedostanem. Po prichode do mesta domaca zahlasila, ze 100 000 VND. Tak som sa zasmiala a zacala zjednavat. Vysvetlila som jej, ze 40 000 VND je realna cena a presne tolko jej aj dam. Po tom sa domaca na mna uz ani nepozrela, dobre, ze ma neoplula :D

Nebyt neustalej snahy domacich dostat z turistov peniaze, je Sapa paradny zazitok. Okrem navratu v case je v okoli nadherna priroda, ktoru sa oplati vidiet. Tak si to netreba nechat pokazit :)

Ryzove terasy

Vietnammmm – Noc na lodi v Halong Bay

Z Chiang Mai (Thajsko), v ktorom som ostala vyse tyzdna cisteho casu, som bola na vikend navstivit Pai (Thajsko) a potom som sa presunula cez Bangkok do Hanoia (Vietnam). Odvtedy znova cestujem ako diva (2-3 dni v jednom meste) aj ked som si hovorila, ze podobne veci uz stvarat nebudem,tak mi to neda. Mam viza na mesiac a vzhladom k tomu, ze je Vietnam nadherny, tak si ho treba pozriet cely :)

Z Vietnamu som mala od zaciatku respekt. Tentoraz som sa rozhodla cestovat bez Lonely Planet a vsetky info si zistovat na webe na strankach ako tripadvisor, wikitravel, travelfish atd. Jeden z dovodov je aj tento post – Why we no longer buy or use Lonely Planet books a tiez knihy Lonely Planet su tazke. Keep fingers crossed for me, nech sa niekde na cestach nestratim :)

O Vietname som si precila kadejake historky napr. ze ludia na severe su slusne povedane obchodnici, jednanie nemaju zrovna vyberave a clovek ma byt kedykolvek pripraveny odist a nezaplatit je jedno za co, ak je cena prehnana. Scamy (chytaky) taxikarov na zakaznikov typu hotel je zavreny kvoli tajfunu a zavezu ho aj proti jeho voli inam, su bezne, treba davat pozor na motorkarov, pretoze kradnu kabelky z motoriek atd. skratka druha India, co pre solo travellera nie je prave prostredie, na ktore by sa tesil. Aj ked na zaver toho clanku bolo spomenute, ze to zase nie je India, ale dusicku som mala malicku... Po tyzdni mozem nastastie skonstatovat, ze to nie je ani zdaleka take strasne, aj ked bezpecne Thajsko to urcite nie je.

Pri planovani navstevy Halong Bay som sa docitala, ze je problem dostat sa na ostrov Cat Ba, ked ide clovek bez agentury, a ten som urcite chcela navstivit. Mesto Cat Ba sa nachadza na opacnej strane ostrova ako ide kompa, a je problem sa tam dostat, ak tam clovek chce prespat. Autobus do mesta vraj odchadza tesne pred tym ako pride kompa a je problem zohnat sukromnu dopravu, respektive pytaju za nu pekne palky okolo 50 USD. Niektore veci nevysvetlis....

Halong Bay

Rozhodla som sa preto ist do Halong Bay cez agenturu. Spatne mozem skonstatovat, ze to bola zaciatocnicka chyba :) V Azii som uz dlho a myslim si, ze uz cca viem, co mozem ocakavat. Na azijsku „organizaciu“ si asi nikdy nezvyknem. V ponuke boli zajazdy na 2 noci a 3 dni (all included okrem pitia), 1 noc stravena na lodi, 1 v hoteli na ostrove Cat Ba, navsteva narodneho parku s trekovanim v troch cenovych hladinach – okolo 70 USD, 120 USD a 170 USD. Ako spravny backpackersky skrob som sa rozhodla pre to najlacnejsie co je v ponuke :). A modlila som sa, aby na lodi neboli mysi, tym ma strasili konkurecne agentury, ked som sa pytala preco je ich ponuka 120 USD a aky je rozdiel oproti 70 USD. Pri robeni priezkumu trhu som behala po agenturach v Hanoi cca 2-3 hodinky a zistovala co je vlastne v ponuke. Bola som prekvapena, ze vsetky agentury maju taku istu ponuku, dokonca tie iste katalogy ukazuju zakaznikom! Jediny rozdiel je v cene. Kedze rozdiel nevedeli rozumne odovodnit okrem historiek o mysiach na lodi a vraj zlym jedlom, tak som to riskla.

Ziadne mysi :)

Vsekto bolo v pohode (ziadne mysi na lodi) az na... sprievodcu a organizaciu. Pod chvilou sme nie niekde cakali, raz na autobus, potom na veceru, dalej na check-in v hoteli, rano na ranajky, znova na autobus, na inu skupinu, ktora nas ma vystriedat alebo s nou zdielame autobus atd. Ku koncu som si uz robila srandu, ze do Halong Bay sme prisli cakat, len nas na to mali upozornit, aby mal kazdy zo sebou knihu, a mal si ako kratit cakanie :)

No a sprievodcovanie kapitola sama o sebe. Prvy den som chytila sprievodcu, ktory bol doslova drzy. Rozkazoval nam pri kazdom rozpravani sa s nami. Nastastie mala som paradnu skupinu a hned ako sme prisli na to, co je sprievodca zac, tak ho podaktori zacali parodovat a dobre sme sa na tom zasmiali :) Trochu som sa divila, ze ked to videl, tak sa neukludnil, ale asi si pripadal ako pan situacie. Druhy den sa sprievodcovia menili a chytili sme neskutocne zlateho sprievodcu, mileho, ochotneho, vsetko vysvetlil aj dva krat, program dna aj tri krat, aby sme sa nestratili. A treti den sme mali naspat nasho drzeho sprievodcu z prveho dna, a to uz som sa iba smiala, co nam zase rozkaze. Jest tu a teraz, alebo okamzite vystupit z lode, pripadne nas vsetkych hromadne posle na WC, aby sme nahodou nechceli niekde zastavit :)

Spat k cene zajazdu, ked som sa pytala na cenu ostatnych turistov, tak som s prekvapenim zistila, ze kazdy zaplatil inu cenu, vsetci mame rovnake sluzby aj ubytovanie. Niektori dali 70 USD, ini az 130 USD a rozdiel ziadny. Bola som nakoniec za tych 70 USD rada :)

Vyhrievanie sa na slnku

A k samotnemu Halong Bay – je neskutocne nadherny. Je to jedna z najvychytenejsich destinacii vo Vietname a pravom. Nadherne vapencove ostrovy, z ktorych je vacsina neobyvana a neobyvatelna. Krasne zakutia, skoro ako z filmu Avatar :). Vyhliadka lodou je zazitok ako sa patri, miestami cloveku sanka pada a nestiha fotit. Mala som stastie na pocasie, napriek monzunovemu obdobiu som chytila tri slnecne dni, takze vyhlady boli paradne. Ako jedna z mala oblasti v Azii, Halong Bay ma aj krasne kvaplove jaskyne a nie iba diery v skale ako v Laose :), odporucam pozriet.

Kvaplova jaskyna osvetlena farebnymi svetlami - Viva la Asia :)

V Halong Bay su na turistov pripraveni a okrem obzerania sa, su v ponuke aj rozne aktivity napr. trekovanie tak trochu na azijsky sposob – rozumej siroky vydlazdeny chodnik, po ktorom je mozne ist vo flip flopoch, aby sa clovek nahodou neunavil a hlavne nezranil :). Prvych 20 minut sa ozaj islo skoro dialnicou (aj z pohladu poctu ludi), a potom sa chodnik zmenil na normalny turisticky, kam sa uz vacsina ludi nehrnula. Hodinovy trek na vch kopca vlhkym pralesom, pri teplote okolo 30 stupnov celzia s praziacim slnkom nad hlavou, vela ludi nelakal. Krasny vyhlad na vrchu stal za tu hodinu slapania. Tesne pred koncom, ked som to uz chcela vzdat a jedina ako tak sucha vec na mne bola asi uz iba kabela, som nastastie stretla ludi co isli z vrchu a jednoznacne odporucili ist este 10 minut smerom hore.

Vyhlad z vrchu

Kajakovanie medzi ostrovmi tiez odporucam. Zaplatila som aj za vstup do jaskyne, ktoru sme nenasli :) Ked sme sa isli opytat, kde je ta jaskyna, tak nas vyhodili z kajaku, ze sme na nom uz dlho a platime za cas, nie za navstivene miesta. Ou, organizovana tura vo Vietname, clovek nevie co ma zaplatene a co nie. Aj kratke kajakovanie za to stalo. Na chvilu ostane clovek v nadhernej prirode, kam lode nemozu, skoro sam, krasne ticho a vychutnavanie si prirody, laguny na ostrovoch dostupne iba z kajaku. Nadhera.

Kajakovanie

Skakanie z lode, to sa len tak nevidi. Povolene sme mali skakanie z prveho poschodia. Prve co chalani urobili, tak sa povypytovali preco nie zo strechy a ked sa sprievodca otocil, tak po jednom poskakali z rozbehom zo strechy. Nastastie, bolo to druhy den, ked sme mali mileho sprievodcu, ten iba oci vyvaloval. A ked videl, ze nikomu sa nic nestalo, tak sa pridal. Ja som si trufla iba na prve poschodie, druhe bolo moc vysoko a uz dopad z prveho do vody nebol zrovna najmakksi :)

Nasa lodka

A na zaver dna pozorovanie zapadu slnka, nocnej oblohy a vychodu mesiaca, a rano pozorovanie vychodu slnka z lode, romantika ako vysita.

Vychod slnka

Ak vam tento post pride jemne rozpolteny, tak je to spravny dojem. Priroda je tu nadherna, ale ludia... Na jednej strane da sa narazit na velmi prijemnych a milych ludi, na strane druhej aj na presny opak. Zial, zatial mozem konstatovat, ze druhy typ sa tu vyskytuje az prilis casto. Miestami sa nestiham divit, aki drzi dokazu byt k turistom, a pritom velmi dobre vedia, ze turisti ich zivia. Ostava mi len dufat, ze budem mat stastie na milych ludi, pretoze vedia dost vyrazne ovplyvnit celkovy dojem. Vo vsetkych sprievodcoch upozornuju, ze sever Vietnamu je znamy tym, ze ludia su nazvyme to obchodnici, vraj na juhu je to lepsie, tak som zvedava.

A na zaver trocha optimizmu, napriek drobnym neprijemnostiam by som urcite Halong Bay navstivila znova. Je nadherny a tazko sa ta krasa opisuje. Uz by som isla na vlastnu past s tym, ze ked ma clovek cas a navadi mu, ze sa niekde zasekne kvoli neexistujucemu spojeniu, je to vhodnejsia varianta. Netreba sa prisposobovat programu agentury, je tu moznost vytvorit si vlastny program, zobrat motorku, navstivit plaz, pozriet cely ostrov. Takto som na to cas nemala, mozno keby sme vsade necakali :) Pre tych co cestuju s deadlinom, a v kratkom case chcu vidiet co najviac, je organizovany zajazd istejsia varianta.

Chiang Mai

Pre tym, nez som isla do Lahu village, som v Chiang Mai (sever Thajska) stravila 3 dni a po tom, co som sa vratila dalsi tyzden. Povodne som myslela, ze dalsie velke mesto (druhe najvacsie po Bangkoku). Bola som milo prekvapena jeho atmosferou. Byvala som v starom meste, co je stvorec 3 x 3 kilometre, obkoleseny vodnym valom. Vnutri stareho mesta je zivot podstatne pomalsi ako v akejkolvek inej metropole. Velmi mi pripominalo Chorvatsko, uzke ulicky, vela stromov, nie velmi thajska architektura, uz len more chybalo. Cast od casti stareho mesta sa lisila. Severo-vychod okolo Soi 6 je turisticky, na kazdom kroku guest house a restauracie. Juho-zapad je skor tichsi s rezidencnou castou a blizko morning market. Hotely, ktore sa tu nachadzaju, su urcene pre turistov, ktori ostavaju aj par mesiacov a vracaju sa sem kazdy rok. Na kazdej svetovej strane stareho mesta, je brana, juzna – chiang Mai Gate, vychodna Ta Pai gate, ostatne si nepamatam :)

Chytit atmosferu mesta, uzkych uliciek je tazke :)

V Chiang Mai som byvala na troch miestach. Prvy bol Kikie’s guest house nedaleko Soi 6, velmi prijemny, ale stvrt napriek tomu, ze je pekna, sa mi az tak nepozdala. Na mna prilis turisticka. Po navrate z Lahu village, som sa presunula do The Open house na juho-zapade stareho mesta. Stravila som tu 2 noci a nakoniec som skoncila v Chedi view hoteli. Bol mi odporuceny ludmi z Lahu village – Vanessou a Sigorom (Spanieli), pretoze tu byvali. Velka vyhoda bola, ze hotel bol momentalne zatvoreny pre hosti, pretoze majitelia boli na dovolenke v Spanielsku na viac ako mesiac, ale nechali v hoteli ludi, ktori tam byvali dlhodobo. Kedze Maria, Sigorova priatelka, sa starala o hotel a bola v kontakte s domacimi, tak mi vybavili izbu aj napriek tomu, ze hotel bol zatvoreny.

V starom meste Chiang Mai, je vela chramov, ked ich clovek chce obehnut vsetky, tak tym stravi cely den. Toto som odmietla urobit. Videla som tusim iba 2 alebo 3 a aj to iba tie, co sa mi priplietli do cesty, ked som behala po meste. Z chramov sa mi najviac pozdaval Wat Chedi. Ano, po nom je pomenovany hotel v ktorom som byvala, pretoze ma vyhlad na tento chram. Je stary par sto rokov, par krat zrekonstuovany. Niektora rekonstrukcia neprebehla uplne podla planov, a preto je to mix viacerych obdobi a stylov. Pri chramoch je tu v Azii trochu problem, miestni neustale dostavuju nove a nove chramy. Potom clovek nevie, ci je v chrame, ktory ma niekolko sto rokov alebo bol postaveny iba minuly rok. A myslim to vazne :)

Wat Chedi

Wat Chedi zblizka

Okrem pohodovej atmosfery, pre ktoru sa v meste zasekne vela turistov na dlhsie nez planovalo, ma pekny vyhlad na okolite kopce. Odporuca sa zobrat motorku a ist tam. Nebola som na nich, samej sa mi motorku brat nechcelo a nejako som nenasla nikoho k sebe. Povodne som myslela, ze v Chiang Mai ostanem iba chvilku, a potom pozriem okolie - Chiang Rai a Pai, ale uplne to nevyslo :). Tym, ze Chiang Mai ponuka kurzy od vymyslu sveta (varenie, masaze, joga atd.), tak som si nasla som si nasla joga studio (Wild rose yoga), kazde rano som tam chodila na jogu a nejako sa mi nechcelo pohnut dalej. Celkom sa mi pacilo len tak byvat v skoro domacom prostredi u spanielov, Sigora, Marie a Vanesy. Len tak si sem tam zajst do restauracie, sem tam si vymysliet nejaky program napriklad ideme sa okupat do hotela, pripadne sa prejst na market atd. Po Laose som zrejme potrebovala trochu vypnut. Kazde 2-3 dni sa presuvat bolo narocne. Viem, ze niektori cestovatelia to robia, ale mne to velmi nevyhovovalo.

Okrem kurzov Chiang Mai ponuka Saturday a Sunday market. Saturday market je mimo stareho mesta, organizovany kazdu sobotu, ako hovori nazov. Sunday walking market je na jednej z hlavnych ulic stareho mesta. Ulica je od 5 poobede uzavreta a kona sa tam trh. Da sa tam zohnat vsetko od jedla po oblecenie.

Mila prihoda zo Sunday marketu - zacali hrat hymnu a zrazu sa vsetci zastaveli, ako keby skameneli. Vsetci sa postavili vratane predavajucich, a pockali kym odzvie hymna. Na normalne hlucnej ulici ostalo ticho, pretoze rozpravat pocas hymny je neuctive. Pri tom pocte ludi, ktori sa zrazu zastavili som mala pocit, akoby sa zastavil cas. Hymna dohrala a vsetci sa zrazu pohli, cas zacal znova plynut :)

Velmi prijemne mesto, miestami som mala pocit ako keby som bola doma. Doma z toho pohladu, ze mala som okolo seba ludi, ktorych som stihla v Lahu village spoznat. Znacna cast tychto ludi ostala v Chiang Mai aj po ukonceni kurzu. Urobili sme si facebookovu skupinku a nazdielali, kto co kedy organizuje. Pravidelne som na niekoho v meste narazala, bud na marketoch, v restauracii, na joge atd.

Trochu miestnej budhistickej atmosfery

Thajske masaze

Este sa vratim k mojmu pobytu v Lahu village a kurzu thajskych masazi, predsa len bola som tam dva tyzdne. Co sa vlastne rozumie pod tradicnou thajskou masazou, aby nedochadzalo k nedorozumeniam. A hned na zaciatok nejedna sa o ziadne masaze s happy endom :)

Mimochodom som v Thajsku. Budem musiet nejako prisposobit blog, aby bolo jasne, v ktorej krajine sa nachadzam. Masersky kurz bol tiez v Thajsku a Lahu village sa tiez nachadza v Thajsku :) A aby to bol poriadny gulas tak 12.6. sa presuvam do Vietnamu do Hanoi-a a idem ho precestovat zo severu na juh a mam na to mesiac (obmedzenie kvoli vizam).

Na kurz tradicnej thajskej masaze som narazila uplnou nahodou. Ked som sa slnila na plazi v Hua Hin (Thajsko) narazila som na polsky par, ktory mi spomenul, ze si ide robit podobny kurz. Prislo mi to ako dobry napad. Kukla som podrobnejsie info na nete a kedze spominali aj jogu a meditacie, tak sa mi mimoriadne pozdaval a prihlasila som sa.

Kurz bol organizovany cez Sunshine school, asi najznamejsiu thajsku masersku skolu, co som vtedy ani len netusila. Na kazdeho co som narazila v Chiang Mai (Thajsko) mi ho odporucal. Boli dve moznosti pre zaciatocnikov, bud ist do Lahu village a uplne sa odtrhnut od sveta na dva tyzdne, alebo si kurz urobit priamo v Chiang Mai s tym, ze treba kazdy den dochadzat. Vybrala som si prvu moznost. Po jemne sialenom cestovani a presuvani sa kazde 2-3 dni, som potrebovala trochu oddych a Lahu village mi prisla ako vhodne miesto.

O com vlastne su thajske masaze? Krasne to popisala Jewels na svojom blogu -http://www.ourepicadventure.com/201406-pichest-massage-thailand/.

Pri tradicnej thajskej masazi sa pracuje s ciarami na tele, nieco ako meridiany v cinskej medicine a snazia sa odstranit energeticke bloky v tele. Odstranovanie sa robi tlakom na dane miesto, pripadne zastavenim krvi. Pacient je pri masazach obleceny, nie je potrebne sa vyzliekat v tomto teple aj tak vacsina toho na sebe vela nema :) Samotna masaz by mala prebiehat v meditacnom stave, aby sa maser vedel naladit na pacienta a vedel mu dodat pozitivnu energiu na miesta, ktore ma stuhnute, natiahnute atd. Thajska masaz pocita so samoozdravovacim mechanizmom, takze sa nepredpoklada, ze maser vylieci pacienta na pockanie. Ucinok masaze je citelny az na druhy alebo treti den.

Ukazka masaze - prechod medzi poziciami

Co bolo pre mna prekvapenim, tak thajska masaz sa robi tradicne na zemi na zinienke, aby mal maser dostatok miesta, ziadne maserske stoly. Nesklana sa k pacientovi, ale naklana sa nad neho a vyuziva gravitaciu. Maser preto nepotrebuje byt silny kulturista, staci mu vlastna vaha. Plus ked potrebuje vyvinut vacsi tlak, tak pouzije predlaktie alebo lakte.

Thajska masaz by mala byt prijemne ako pre pacienta, tak pre masera. Casto nam spominali, ze ak sa po masazi citime unaveny, tak nieco sme urobili zle. Minimalna dlzka trvania by mala byt 2 hodiny, aby sa maser stihol aspon dotknut kazdej casti tela, lebo uz dotyk ak je robeny s dobrym umyslom, tak lieci. Bolo nam to vysvetlovane nasledovne - ak od niekoho chcete, aby sa nadychol do brucha, tak kazdy to nezvladne. Ale ked mu polozite ruku na brucho a poviete nadychni sa (posli energiu) sem, tak to zrazu automaticky urobi. Tak isto posobi dotyk. Ak aj maser zaciatocnik neidentifikuje spravne energeticke bloky, tak sa povazuje za dostatocne, aby sa vsetkeho dotkol.

Nedalo mi nevyskusat dobru thajsku masaz pred tym nez o nej napisem. Na konci kurzu nam dal Itzak (hlavny skolitel) par kontaktov na ludi v Chiang Mai, ktorych odporuca. Rozhodla som sa pre Pi-jem. Bolo takmer neuveritelne sledovat ako dokaze nahmatat svaly. Este pred tym nez som stihla zareagovat pohybom, alebo povedat, ze boli, tak vedela, ze sval je stuhnuty. Nebola ziadna sadistka, aby mala snahu bolave miesto rozmasirovat, s cim som sa stretla na Slovensku, kedze je to neskutocna bolest. Najprv sval trochu zahriala, potom rozmasirovala okolie bolaveho miesta, urobila blood stop (zastavenie krvi), aby sa do svalu narazovo dostalo viac krvi, a az porom sa vratila k bolavemu miestu, ktore uz kupodivu bolave az tak nebolo a dalo sa na nom v pohode pracovat. Zazitok z masaze neskutocny. Az po takejto masazi som pochopila, co sa nas to miestami snazili naucit. Na to, aby maser nieco podobne dokazal, potrebuje vediet udrzat pozornost (meditacny stav) pocas dvoch hodin, aby vedel odsledovat ako pacient dycha, ci nestahuje podvedome svaly ked ho nieco zaboli, aby mu nahodou hlavne pri strecingoch neublizil.

Bezny den pocas kurzu v Lahu village

Bezny den kurzu bol celkom narocny. Rano sme zacinali od 6 rannou session, ktora pozostavala z pol hodinovej meditacie, potom joga, kazdy den zamerana na inu temu. Od klasickej jogy sa lisila tym, ze sa nas Chi (thajska maserka a skolitelka) snazila naucit budovat si povedomie (awareness) o vlastnom tele. O tomto je v podstate joga, len sa na to pri dosahovani asan casto zabuda. Po vysvetleni, co bude nasou ulohou dnes napr. kontrapobyb, praca s gravitaciou atd. sme si to dalsiu hodinu skusali v praxi kazdy na sebe, v roznych jogovych poziciach, aby sme to neskor pocas dna, vedeli dat do praxe pri masazi.

Platforma na rannu session

Po rannej session nasledovali ranajky 8:30 - 10:00. Od 10 sme mali naprv chantingy (spevy mantier), anatomiu zhruba pol hodinu s Matiasom (fyzioterapeut a skolitel), potom ukazku masazi, kde masiroval niekto s vyucujucich, studenti sa iba pozereli a pripadne pytali plus si robili poznamky. Doobeda sme si obycajne este stihli vyskusat prvu masaz s instrukciami. Potom nasledoval obed od 1-2 do 3.

Platforma na vyuku masazi - tu sme sa ucili :)

O tretej druha vyukova cast, studenti maseri sa vymenili a nasledovala druha sprevadzana masaz s presnymi instrukciami. Po vystriedani sa sme mali urobit vlastnu masaz, tentoraz bez instrukcii. Kazdy den sme prebehli nejaku cast pozicii napr na boku, masirovanie na bruchu, v sede atd. Na zaver kurzu sme mali 2 prakticke dni, kde sme vsetky znalosti spajali dohromady a vystavali si vlastnu 2 hodinou masaz. Vacsina studentov to neodhadla a bola z toho 3 -3,5 hodinova masaz :) Na zaver sme mali hodnotenia, kde sme 3-4 pary robili masaz pod dohladom instruktora, ktory nam dal nakoniec spatnu vazbu. Masaz neprerusoval, aby nekazil dojem plynulosti masaze pre studenta pacienta. Vecer sme koncili okolo 7-8, potom vecera a volny program. Vela volneho casu sme nemali, nastastie na nas skolitelia mysleli, ze budeme unaveni a dali nam jeden piaty den volno, aby sme mohli vsetky informacie spracovat a zaroven si trochu oddchynut na organickej farme a pri kupani sa vo vodopade :)

Pri vodopade, blato ma vraj blahodarne ucinky na pokozku

Inac odporuca sa urobit si zaciatocnicky kurz, potom pocas jedneho roka dat cca 100 masazi a znova si urobit zaciatocnicky kurz. Clovek sa uci nielen robenim masazi, ale aj prijimanim, pretoze zrazu si uvedomi, ze toto sa citi asi takto, toto je prijemne. Rychly palming (preklad neviem) nie je vhodny na relaxaciu, ale skor nabudzuje atd. Navyse sa nam snazil Itzak (skolitel) vstepit, ze masaz nie je dobra len pre pacienta, ale aj pre masera, pretoze sa uci o sebe. Napr. po masazi ma bolia krize, ako to, ze som si to nevsimla uz pri masirovani, kde bola moja pozornost? Niekde som zle klacala, alebo nemala narovnanu chrbticu.

Priprava jedla pocas volneho dna

Specialne bambusove servirovanie

Na zaver mozem povedat, ze kurz mi dal vela a prvotny dojem, ked mi polka povedala o kurze, ze tam musim ist, bol spravny. Nevedela som preco tam idem, kedze sama seba som si nevedela predstavit ako niekoho masirujem (teraz uz ano:)) skratka to bol pocit, ze je to spravne miesto pre dalsi rozvoj :)

Tolko filozoficke zazemie k thajskym masazam :)

Zaujimavosti z dediny Lahu

Kmen Lahu si uchoval vlastne nabozenstvo. Veria na spirits, co by sa asi volne dalo prelozit ako demoni, duchovia. Sami seba beru ako spolocenstvo, takze ked sa v niektorej rodine nieco udeje, tak to nepovazuju za problem danej rodiny, ale celej dediny. Dedina sa zide na tanecnom placi a spolocnym tancom vyhanaju zlych demonov z dediny. Pocas mojho pobytu sa konali dva tance. Jeden za lepsiu urodu, lebo prave zacinalo obdobie zberu. Dovod druheho sa mi nepodarilo zistit. Tance sa konaju zhruba raz za tyzden a pre nasinca su to vazne tance alebo skor dupanie do rytmu hudby. Mohli sme sa tychto tancov zucastnit, tak som si to spolu s Myrtho (Grecko) aj vyskusala. Chvilu sme domacich sledovali, aby sme zistili kroky, a potom hura na plac :) Narocnost tancov sa stupnovala a ked domaci zistili, ze pletieme ich krokove sekvencie, tak tanec zjednodusili. Zlati, nie :)?

Na tanecnom place

Dalsou zaujimavostou je sposob uzatvarania manzelstiev. Velku hlavu si z manzelstva nerobia, ziadny papier nepotrebuju. Ak sa par rozhodne, ze chcu byt manzelmi, tak si spolu obradne vypiju caj. A su manzelmi :) Ak sa rozhodnu, ze im to neklape a chcu sa rozviest, tak sa znova stretnu pri caji. Namiesto pitia caju, ho vyleju zo salok a su rozvedeni. Nepotrebuju k tomu svedkov, ziadne velke oslavy. Velmi jednoduche, priam az symbolicke.  Kolkym by sa to pacilo, keby to takto fungovalo aj u nas :)?

Kmen Lahu su povodom nomadi a zaroven lovci zvierat. Presuvali sa podla sezony z miesta na miesto. Toto sa statom (Thajsko, Laos) nepacilo, pretoze im v teritoriu urobili hranice (pomyselnu ciaru) cez ktrou sa kmen Lahu volne pohyboval. Volny pohyb cez hranice im staty neumoznili. Museli ostat v jednom state, a tym padom boli nuteni usadit sa. Uz ich lov neuzivil. Okrem lovenia zveri, mali znalosti pestovania omamnych latok, ktorych fajcenie je tu doteraz rozsirene. Tak sa rozhodli, ze tieto znalosti vyuziju a zacali pestovat opium. Vlade sa to nepacilo, opium vraj robi thajcanov lenivymi. Thajci na opium neboli zvyknuti, kedze ho nemali ako sucast kultury, a tak vraj fajcili az prilis, a potom sa im nechcelo robit :) Vlada preto pestovanie opia zakazala. Dedincania ostali bezradni, lebo viac toho vypestovat v horach nevedeli. Tak im vlada pridelila pozemky a vymyslela vladny projekt pestovania okrasnych rastlin pouzivanych pri bohosluzbach.

Pestovanie okrasnych rastlin pod foliovnikmi

V dedine sa toho vela robit neda. Par ludi spolupracuje so Sunshine school (skola, kde som robila masazny kurz), je tam jeden obchod a tri, nazvyme to bary. Dedinacania su chudobou nuteni zobrat pracu aka sa im ponuka. Maju vlastny jazyk, thajsky ani anglicky moc nehovoria, takze moznost zamestnat sa niekde inde ako na vladnom projekte alebo odist je minimalna. Denny zarobok je 200 bathov (cca 4 eura), co je dost smiesna mzda. Domaci s tym sice vyziju, ale na to, ze robia od rana do vecera si velmi vyskakovat nemozu.

Budova vladneho projektu, jedna z mala murovanych budov v dedine

Na jednej strane mal zrejme niekto napad s dobrym umyslom, na druhej strane ho tak trochu nedotiahol. Pribeh usadenia sa Lahu ludi nie je zrovna radostny. Ale ako hovori indicke prislovie –At the end everything will be all right. If it is not all right, it is not the end (Nakoniec bude vsetko v poriadku. Ak nie je vsetko v poriadku, este to nie je koniec). Esteze je v dedine Sunshine school, aby mali kazde dva tyzdne prilev novych zahranicnych ludi, ktori s radostou sponzoruju miestny seven eleven (miestne potraviny s vtipom pomenovane po najrozsirenejsom a zrejme aj najznamejsom thajskom potravinovom retazci) a par barov s cajom, kavou, pivom, palacinkami, shakami a kokosovymi orechami :)

 

Miestny bar Sombat

Lahu village

Mala dedinka takmer uplne odtrhnuta od sveta niekde medzi Chiang Mai a Chiang Rai. Ked som cez Google maps hladala, kam to vlastne pojdem, nebola som uspesna. Hned prvy den nam vysvetlili preco. Dedina sa oficialne nevola Lahu village ale Huey Nam Rin. Lahu village ju volaju preto, ze obyvatelia pochadzaju z kmena Lahu, co v preklade znamena lovci zvierat. A zrejme aj preto, ze bolo pre cudzincov narocne zapamatat si nazov, tak ho trochu zjednodusili :)

Krasne prostredie

Dedina sa nachadza v kopcoch v nadhernom prostredi. Vedie do nej iba jedna panelova cesta. Ostatne cesty v dedine su hlinene. Domy su bud drevene s plechovymi strechami alebo bambusove chatky stojace na styroch dverenych koloch. Sem tam sa najdu betovove zaklady alebo betovove prve poschodie. Vsade naokolo pobehuju domace zvierata – sliepky, kohuty, prasata s malymi prasiatkami, psi, macky atd. Perfektne prostredie na meditaciu a ucenie sa umeniu thajskej masaze.

Hlavna cesta v dedine

Cesta do dediny bola zaujimava. Trvala zhruba hodinu a pol, kde 30 ludi bolo natlacenych aj s batozinou do 4 vacsich aut s nakladnym priestorom vzadu. Nic vacsie by sa do dediny asi nedostalo, pripadne by mohlo poskodit cestu. V monzunoch, ktore akurat zacali, je velmi problematicka. Prelieva sa cez nu blato z okolitych kopcov a vela krat nie je zjadna. Aj my sme si museli pockat, kym najvacsi dazd prejde, aby sme sa bezpecne dostali az hore do dediny.

Cesta spat do Chiang Mai

Vedela som, zivot v dedine nebude ziaden luxus ale uplne minimalisticke podmienky som necakala. Su splnenene iba zakladne potreby. Clovek ma kam hlavu sklonit a ma k dispozicii stravu trikrat denne.

Prve dni boli aj kvoli monzunom narocne. Mat mokre a od blata spinave nohy az po kolena, neustale si ich umyvat v studenej vode. Sprchovat sa tiez v studenej vode, nebolo na zaciatok velmi prijemne. Tepla voda bola sice k dispozicii, ale casto bol slaby prud. Zo sprchy skor kvapkalo ako tieklo, takze aj ked som isla do teplej sprchy, skoncila som aj tak pod studenym prudom vody. Tu som si spomenula na Zuzku, ze by sa urcite otuzovaniu tesila. Kupodivu po par dnoch mi studena sprcha uz nepripadala taka studena, matrace na spanie take tvrde a “zima” taka strasna :)

Moja izba, namiesto okien okenice

Itzak (hlavny veduci a vyucujuci) nam pri prvej orientacii tvrdil, ze vraj po dvoch dnoch si na podmienky zvykneme a zacneme to tu milovat. Tak som tomu dala dva dni a pravdu mal :) Treba si najst svoj rezim a vsetko je v nejlepsej pohode. Plus ked k tomu pripocitame uplne odtrhnutie od sveta, ziadny internet, tym padom ziadny pocitac a mobil, moze sa zacat (v ramci moznosti) oddychovat.

Krasny vyhlad

Jemnym sokom, v konecnom dosledku prijemnym, bolo pre mna pocasie. Dedina je vyssie v horach a napriek tropickemu pocasiu v Chiang Mai, je v dedine o 5 stupnov menej. Clovek si povie, 5 stupnov, to nic nie je, ale po mesiaci a pol stale neustaleho tepla, mi bola zrazu zima. Teple oblecenie moc zo sebou nemam, vsak kto by ho vlacil, ked je tu cely rok teplo a zrazu som ho vsetko potrebovala. Spustili sa monzuny, jemne sa ochladilo tzn. v noci menej ako 25. Znova som sa prichytila ako hovorim, mame prijemnych 30 stupnov a zaroven tusim sa nam ochladilo, pri teplote menej ako 27. Zvykla som si na nosienie kratkeho tricka a kratasov a kazda teplota, pri ktorej si musim dat nieco dlhe na seba, alebo nebodaj pouzit ponozky  je zrazu zima. A v noci sa niecim prikryvat, nonsens! Tu to bolo nevyhnutne. Esteze nam domaci poskytli prikryvky, pretoze spacak zo sebou tiez nemam :)

Kazde rano sme mali originalny budicek, kikirikanie kohutov a krochkanie prasiat uz okolo 4. V drevenych a bambusovych chatkach to paradne pocut. Nebodaj ked si clovek necha otvorene okna, aby sa necitil ako vo vazeni bez svetla, tak o to viac. Kikirikanie a krochkanie zobudi aj najvacsieho spaca :) Prvy krat sa asi vydesi, co sa to deje, ale potom to uz berie v pohode.

V dedine je culy ruch uz pred 6. Ked som rano isla na rannu session, nestihala som sa divit, ze viac nez polka dediny je uz hore. Vecer dedinacania funguju do kym sa uplne nezotmie, co je cca 7 pol 8. Potom sedia na terase pri dome a sleduju dianie okolo. Poulicne osvetlenie neexistuje, samozrejme, ze som si nezobrala baterku :), maximalne osvetlenie z domov a pri nom sa neda vela robit. Kedze som nemala baterku, vyuzivala som telefon na svietenie, tiez ako budik a na priebezne sledovanie casu. Esteze mam tento vydobytok modernej doby vzdy zo sebou :)

Lahu village

Lahu dedina bol paradny zazitok. Ak mate moznost ist niekam takto uplne sa odtrhnut od sveta, urcite odporucam. Celkom sa cloveku precisti hlava, zisti, co vsetko k zivotu nepotrebuje, aj ked si myslel, ze potrebuje a trochu sa mu aj preusporiadaju zivotne hodnoty. Za tych 12 dni nie uplne, ale naznak tam je :)

Zo vsetkych ucastnikov kurzu, co bolo asi 30 ludi, to vzdali kvoli zakladnym podmienkam iba dvaja, asi boli zvyknuty na vacsie pohodlie. Par ludi skolila hnacka a skoncili v nemocnici, ale ostatni co prezili, kurz uspesne absolvovali :)

Takto sa tesime :)