Zo Sapy som sa presunula do Hanoi a z Hanoia smerom na juh. Prva zastavka bol Ninh Binh. Povodne som mala v plane ist do Mai Chau, ale predpoved pocasia nebola velmi priazniva na vylety na motorke po okoli, tak som sa rovno pobrala smerom na juh, kde monzuny este az tak nevycinaju.
Z Hanoia az do Hue som si kupila listok na tzv. Boomerang bus. Jedna sa o hop-on, hop-off autobus tzn. ludia mozu nastupovat a vystupovat na zastavkach ako sa im zachce. Staci ked jeden den dopredu daju vediet spolocnosti ktora ho organizuje, kde nastupuju a kde maju v plane vystupit. Denne chodi iba jeden autobus, ktory ma presne stanoveny rozvrh. Autobus bol organizovany Hanoi Backpackers Hostels a rozhodla som sa pre neho kvoli komfortu cestovania, wifi v autobuse, luxusne velke sedadla/lezadla a ziadny Vietnamci na palube. Vietnamci vedia byt mimoriadne hlucni, autobusari maju zalubu v nezastavovani na toaletu aj 4-5 hodin a pustani hlasnej hudby do reprakov okolo 2-3 v noci, aby sa clovek zobudil, a presne tomu som sa chcela vyhnut. Cenovo to vychadzalo podobne ako ostatne open busy (hop-on, hop-off) organizovane domacimi cestovnymi kancelariami. Boomerang bus mal vyhodu, ze na palube su iba cudzinci, a tym padom som mala aj vacsiu sancu stretnut zaujimavu spolocnost na cestovanie. Vyhodou oproti ostatnym autobusom bola, ze isiel priamo do centra k nejakemu hotelu alebo hostelu a nebolo treba zhanat taxik alebo inu dopravu zo stanice do centra, ako sa mi to uz vela krat stalo. Hlavnou nevyhodou bol, ze denne chodil iba jeden,s a tym padom sa nedal vybrat cas.
Prva zastavka Boomerang busu je Ninh Binh, mesto prezyvane aj Halong bay na susi, co znamena, ze hlavnou atrakciou je plavenie sa lodkou po jazere, s krasnou prirodou naokoli, vapencove hory, ryzove policka a ako bonus oproti Halong sa da ist do jaskyn lodkou. V samotnom Ninh Binh nie je velmi co pozerat, treba zobrat mororku a vyrazit bud smerom na juh 7 km do Tam coc jaskyne alebo 7 km smerom na sever do Trang An jaskyne. Znamejsia je prva jaskyna. Do obidvoch jaskyn sa mi nechcelo, rozhodla som sa pre Trang An. Tam coc mala kvoli dotieravym obchodnikom velmi zle referencie ako na TripAdvisor, tak aj na Wikitravel. Vraj je bezne, ze po tretej jaskyne sa na lodku vrhnu obchonici, a dokym si od nich nieco nekupite nenechaju vas odist. Padlujuci domaci su s nimi jedna banda a nechaju vas tam handrkovat sa s nimi a neodplavaju aj ked ich o to vyslovene poziadate. Pripadne nejakych predavajucich zoberu na palubu a nechaju ich obtazovat vyletnikov celu plavbu naspat. O nieco podobne som nemala zaujem, tak preto som sa rozhodla pre druhu jaskynu. Sranda ako mozu pokazit zazitok znacnej casti turistov az tak, ze je to snad vo vsetkych turistickych sprievodcoch ako varovanie.
Jaskyna je 7 km za mestom, tak bolo potrebne zobrat motorku. Rano to vyzeralo na dazd, tak som sa domaceho v hoteli pytala, ci bude prsat, ci sa mi tam oplati ist alebo mam radsej pockat. A domaci, ze nebude, ze je to v pohode. Tak som zobrala motorku a do 10 minut, co som soferovala zacalo prsat :) Ako spravny zaciatocnik na motorke (soferovala som ju druhy krat), som sa dazda bala. Posledne, po com som tuzila, bolo smyknut sa na nej v krizovatke alebo v zakrute. Ale kedze neprestavalo prsat, hodila som na seba prsiplast a zavratnou rychlostou 20-30 km/h som sa vydala smer jaskyna. Nastastie iba hlavny tah mestom bol rusny, akonahle som odbocila, zrazu som mala stvorprudovu cestu pre seba :) Napriek dazdu boli vyhlady na kopce krasne.
Plavba na lodke bola paradna. Na lodke sme boli 4, traja spolucestujuci boli z Korei. Skoda, anglicky moc nehovorili, mohla som sa nieco zaujimave od nich dozvediet. Rano na jazere este nebolo rusne a dalo sa vychutnat nadherne ticho v prirode. Lodka bola padlovana, tak ani zvuk motora nenarusal ticho. Prechadzali sme dokopy asi 7-8 jaskynami z toho dlhsie a zaujimave boli prve tri. Uplne prva bola zabavna, pretoze voda bola vysoko a my sme sa na lodke museli krcit, aby sme si neobili hlavy o strop. Ostatne uz boli dostatocne velke, aby sme mohli pohodlne sediet na lodke. Zaujimavostou je, ze lodky obycajne padluju zeny a ked su unavene, co sa po 3 hodinovom padlovani s prestavkami da ocakavat, tak zacnu padlovat nohami.
Druhou zastavkou Boomerang busu bola Phong Nha. Ked som sa pytala na referencie, co vidiet vo Vietname, nikto mi ziadne podobne mesto nespominal. Len tak zo zvedavosti som si povedala, ze sa zastavim na jeden den a dobre som spravila. Okolie a priroda v podstate rovnaka ako v Ninh Binh, len samotne mestecko je ovela prijemnejsie. Este nebolo objavene turistami. Vacsina turistov sem pride iba na denny vylet z okolitych miest a v meste neostava, tym padom je tu klud a pohoda. V okoli je niekolko jaskyn. Znamejsia je Phong Nha, do ktorej sa da dostat iba lodkou. Kedze som uz plavbu lodku do jaskyne absolvovala, tak som sa rozhodla pre menej znamu Paradise cave. Jedna sa o jednu z najdlhsich a vraj aj nakrajsich jaskyn v Azii. Cela jaskyna bol jeden velky otvoreny pristor (jeden dom), co som doteraz este nevidela. Stredom su vybudovane vyvysene drevene chodniky na koloch a po jaskyni pobehuju fotografi a ponukaju urobenie fotiek, ktore neskor vytlacia :) Nastastie nie su otravni a ak clovek nema zaujem a robi si vlastne foto, tak si ho nevsimaju. Tiez jaskyna je osvetlena prijemnym bielym alebo zltym svetlom, nie ako v Halong Bay, kde to hyrilo vsetkymi farbami.
Okrem spominanych dvoch jaskyn sa tu nachadza este Dark cave, do ktorej sa chodi na kajakoch. Ak by som ostala este jeden den, urcite by som sa isla pozriet aj tam. Bola som dohodnuta s Pascal, ze budem dalsi den okolo obeda v Hue, tak som nemohla ostat.
Ak niekto cestuje po okoli a nema vela casu, staci sa zastavit v jednom meste bud Ninh Binh alebo Phong Nha. Ja by som odporucila skor Phong Nha, kvoli samotnemu mestecku. Zazitok je to v podstate ten isty, s tym, ze Phong Nha este nie je turisticka. Pri planovani vyletu treba dat pozor, pretoze je trochu od ruky, ak clovek necestuje nejakym open busom, ktory tu ma zastavku.
Halong Bay na susi alebo na jazere
Z Hanoia az do Hue som si kupila listok na tzv. Boomerang bus. Jedna sa o hop-on, hop-off autobus tzn. ludia mozu nastupovat a vystupovat na zastavkach ako sa im zachce. Staci ked jeden den dopredu daju vediet spolocnosti ktora ho organizuje, kde nastupuju a kde maju v plane vystupit. Denne chodi iba jeden autobus, ktory ma presne stanoveny rozvrh. Autobus bol organizovany Hanoi Backpackers Hostels a rozhodla som sa pre neho kvoli komfortu cestovania, wifi v autobuse, luxusne velke sedadla/lezadla a ziadny Vietnamci na palube. Vietnamci vedia byt mimoriadne hlucni, autobusari maju zalubu v nezastavovani na toaletu aj 4-5 hodin a pustani hlasnej hudby do reprakov okolo 2-3 v noci, aby sa clovek zobudil, a presne tomu som sa chcela vyhnut. Cenovo to vychadzalo podobne ako ostatne open busy (hop-on, hop-off) organizovane domacimi cestovnymi kancelariami. Boomerang bus mal vyhodu, ze na palube su iba cudzinci, a tym padom som mala aj vacsiu sancu stretnut zaujimavu spolocnost na cestovanie. Vyhodou oproti ostatnym autobusom bola, ze isiel priamo do centra k nejakemu hotelu alebo hostelu a nebolo treba zhanat taxik alebo inu dopravu zo stanice do centra, ako sa mi to uz vela krat stalo. Hlavnou nevyhodou bol, ze denne chodil iba jeden,s a tym padom sa nedal vybrat cas.
Prva zastavka Boomerang busu je Ninh Binh, mesto prezyvane aj Halong bay na susi, co znamena, ze hlavnou atrakciou je plavenie sa lodkou po jazere, s krasnou prirodou naokoli, vapencove hory, ryzove policka a ako bonus oproti Halong sa da ist do jaskyn lodkou. V samotnom Ninh Binh nie je velmi co pozerat, treba zobrat mororku a vyrazit bud smerom na juh 7 km do Tam coc jaskyne alebo 7 km smerom na sever do Trang An jaskyne. Znamejsia je prva jaskyna. Do obidvoch jaskyn sa mi nechcelo, rozhodla som sa pre Trang An. Tam coc mala kvoli dotieravym obchodnikom velmi zle referencie ako na TripAdvisor, tak aj na Wikitravel. Vraj je bezne, ze po tretej jaskyne sa na lodku vrhnu obchonici, a dokym si od nich nieco nekupite nenechaju vas odist. Padlujuci domaci su s nimi jedna banda a nechaju vas tam handrkovat sa s nimi a neodplavaju aj ked ich o to vyslovene poziadate. Pripadne nejakych predavajucich zoberu na palubu a nechaju ich obtazovat vyletnikov celu plavbu naspat. O nieco podobne som nemala zaujem, tak preto som sa rozhodla pre druhu jaskynu. Sranda ako mozu pokazit zazitok znacnej casti turistov az tak, ze je to snad vo vsetkych turistickych sprievodcoch ako varovanie.
Vapencove kopce a ryzove polia
Jaskyna je 7 km za mestom, tak bolo potrebne zobrat motorku. Rano to vyzeralo na dazd, tak som sa domaceho v hoteli pytala, ci bude prsat, ci sa mi tam oplati ist alebo mam radsej pockat. A domaci, ze nebude, ze je to v pohode. Tak som zobrala motorku a do 10 minut, co som soferovala zacalo prsat :) Ako spravny zaciatocnik na motorke (soferovala som ju druhy krat), som sa dazda bala. Posledne, po com som tuzila, bolo smyknut sa na nej v krizovatke alebo v zakrute. Ale kedze neprestavalo prsat, hodila som na seba prsiplast a zavratnou rychlostou 20-30 km/h som sa vydala smer jaskyna. Nastastie iba hlavny tah mestom bol rusny, akonahle som odbocila, zrazu som mala stvorprudovu cestu pre seba :) Napriek dazdu boli vyhlady na kopce krasne.
Padlovane lodky
Plavba na lodke bola paradna. Na lodke sme boli 4, traja spolucestujuci boli z Korei. Skoda, anglicky moc nehovorili, mohla som sa nieco zaujimave od nich dozvediet. Rano na jazere este nebolo rusne a dalo sa vychutnat nadherne ticho v prirode. Lodka bola padlovana, tak ani zvuk motora nenarusal ticho. Prechadzali sme dokopy asi 7-8 jaskynami z toho dlhsie a zaujimave boli prve tri. Uplne prva bola zabavna, pretoze voda bola vysoko a my sme sa na lodke museli krcit, aby sme si neobili hlavy o strop. Ostatne uz boli dostatocne velke, aby sme mohli pohodlne sediet na lodke. Zaujimavostou je, ze lodky obycajne padluju zeny a ked su unavene, co sa po 3 hodinovom padlovani s prestavkami da ocakavat, tak zacnu padlovat nohami.
Ked prsi treba vytiahnut dazdnik alebo prsiplast :)
Druhou zastavkou Boomerang busu bola Phong Nha. Ked som sa pytala na referencie, co vidiet vo Vietname, nikto mi ziadne podobne mesto nespominal. Len tak zo zvedavosti som si povedala, ze sa zastavim na jeden den a dobre som spravila. Okolie a priroda v podstate rovnaka ako v Ninh Binh, len samotne mestecko je ovela prijemnejsie. Este nebolo objavene turistami. Vacsina turistov sem pride iba na denny vylet z okolitych miest a v meste neostava, tym padom je tu klud a pohoda. V okoli je niekolko jaskyn. Znamejsia je Phong Nha, do ktorej sa da dostat iba lodkou. Kedze som uz plavbu lodku do jaskyne absolvovala, tak som sa rozhodla pre menej znamu Paradise cave. Jedna sa o jednu z najdlhsich a vraj aj nakrajsich jaskyn v Azii. Cela jaskyna bol jeden velky otvoreny pristor (jeden dom), co som doteraz este nevidela. Stredom su vybudovane vyvysene drevene chodniky na koloch a po jaskyni pobehuju fotografi a ponukaju urobenie fotiek, ktore neskor vytlacia :) Nastastie nie su otravni a ak clovek nema zaujem a robi si vlastne foto, tak si ho nevsimaju. Tiez jaskyna je osvetlena prijemnym bielym alebo zltym svetlom, nie ako v Halong Bay, kde to hyrilo vsetkymi farbami.
Vyvysene drevene chodniky
Okrem spominanych dvoch jaskyn sa tu nachadza este Dark cave, do ktorej sa chodi na kajakoch. Ak by som ostala este jeden den, urcite by som sa isla pozriet aj tam. Bola som dohodnuta s Pascal, ze budem dalsi den okolo obeda v Hue, tak som nemohla ostat.
Paradise cave
Ak niekto cestuje po okoli a nema vela casu, staci sa zastavit v jednom meste bud Ninh Binh alebo Phong Nha. Ja by som odporucila skor Phong Nha, kvoli samotnemu mestecku. Zazitok je to v podstate ten isty, s tym, ze Phong Nha este nie je turisticka. Pri planovani vyletu treba dat pozor, pretoze je trochu od ruky, ak clovek necestuje nejakym open busom, ktory tu ma zastavku.
No comments:
Post a Comment