Trasa z Hue do Hoi An na motorkach je mimoriadne popularna, kvoli krasnym vyhladom na hory a more. Takmer vsetci backpackeri tuto cast davaju na motorkach, preto som sa rozhodla, ze ked vsetci chodia tento usek na motorkach, tak pojdem aj ja :)
Obycajne sa tato trasa chodi iba jednym smerom, s Pascal sme sa rozhodli, ze ju dame obidvomi smermi. Dovod bol jednoduchy, Pascal mala letenku z Hue do Kuala Lumpur a mohol by byt pre nu problem dostat sa naspat v cas. Tiez by som mala problem s batozinou, keby som sa nevratila naspat do Hue. Cestovne agentury ponukaju moznost prenajatia motorky iba na jednosmernu cestu, s tym, ze batozina pojde autom, ale za takyto spas pytaju okolo 25 USD. Normalny prenajom motorky stoji 5 USD na den, takze sa mi to zdalo trochu prehnane. Domaca, u ktorej sme byvali, bola natolko mila, ze nam zohnala motorku podla specifikacii :) tzn. vymenila olej, a motorka mala funkcne brzdy. Prva motorka, ktoru sme mali od nej pozicanu sice brzdila, ale soferovi dalo zabrat brzdenie a nevedela som si predstavit, ze by som takto brzdila celych 5 hodin. Po hodine by som mala odpalene zapastie na pravej ruke.
Pri 150 km trase sme potrebovali nejako zabezpecit navigaciu. Na internete sme si precitali, kade mame ist, aby sme videli najkrajsie scenerie a zaroven, aby sme sa vyhli hlavnym dopravnym tahom. Mali sme zo sebou mapku, ktoru sme vyfasovali od niektorej agentury. Takze mali sme zo sebou papierovu mapku (iba malu a nie vsetko na nej bolo vidno, ale bolo to nase hlavne voditko), samozrejme Sygic a pre istotu som si nacachovala Google maps, lebo jeden nikdy nevie.
Trasa Hue – Hoi An ma 150 km jednym smerom a vsade tvrdia, ze to urcite nebude trvat ani zaciatocnikom viac ako 5 hodin aj s zastavkami. To asi nepocitali s nami :). Povodne sme mali ist 2 motorky, ale nasi spoluputnici trochu zaspali, a ked my sme uz boli pripravene, tak este len vstavali, tak sme sa rozhodli ist bez nich. Vyrazali sme okolo 11 na cestu, takze predpoklad bol, ze o 4 budeme v Hoi An, s tym, ze mame 2 hodiny rezervu do kym sa zotmie. Ani jedna sme nechceli soferovat po tme.
Bolo mi jasne, ze mobil so zapnutou navigaciou 5 hodin nevydrzi, tak som iba sem tam konktrolovala, ci sme na spravnej trase. Ukazalo sa, ze Sygic zerie neumerne vela baterky k vykonu, plus Sygic Vietnam je strasne stara verzia, ktora ani nema drag & drop na upravu planovanej trasy, takze bol takmer nepouzitelny :(((. Najviac sme vyuzili papierovu mapku, ktoru sa nam podarilo cestou stratit, lebo bola ulozena na lahko pristupnom mieste, aby sme ju rychlo mohli vytiahnut. A potom Google maps, sme pouzivali na urcenie aktualnej polohy, aby sme vedeli kde sme a za kolko asi mame odbocit :) Tiez som tam nemala naplanovanu trasu, lebo som to nejako nezvladla a babrat sa mi s tym podrobne nechcelo. Celkom sranda navigovat sa s malickou papierovou mapou a poziciu kontrolovat cez GPS.
Vyrazili sme na cestu okolo 11, zaciatok sme poznali, den pred vyletom sme boli na plazi a zaciatok trasy bol ten isty. Kazdu hodinku sme si zastavili, skontrolovali, ci sme este na trase, kochali sa vyhladmi a fotili. V dedinach sme zastavili, kupili si ovocie, najedli sa atd. Okolo 2-3 sme si zacali uvedomovat, ze nejako nam trasa neubuda, napriek tomu, ze sme nezabludili, do ciela sme mali stale nejakych 80 km. Tak sme sa trochu oplasili. Soferovala som ja (stvrty krat v zivote) zavratnou rychlostou 40km/h :) Cesta po pobrezi nebola prave najplynulejsia, miestami bola v rekonstrukcii, takze sme isli zavratnou 20km/h po strku a piesku, kedze som sa bala, aby mi motorka nepodklzla.
Najkrajsia cast cesty je Da Nang Pass, nieco na styl Pezinskej Baby, len s vyhladmi na more :) Ide sa hore do kopca, kde su zakruty casto 180 stupnove. Pre zaciatocnikov motorkarov celkom zaberak, ale dali sme to. Z jednej strany kopca vidno more a ked sa prejde na druhu stranu kopca, tak vidno krasne cely Da Nang. Miestami az dych vyrazajuce. Uz len kvoli Da Nang Pass sa cela cesta oplatila.
Do Da Nangu sme prisli neskoro okolo pol 6 a vedeli sme, ze mame este 30-40 km pred sebou do Hoi An. Kedze sme nechceli soferovat po tme, tak sme sa rozhodli zostat v Da Nang. Len tak na slepo hladat ubytovanie nebola ziadna sranda. V meste je kvoli rekonstrukcii zavrety hlavny tah, a treba ho obist po podivnych uzkych rozbitych ulickach samozrejme s milion dalsimi motorkarmi, autami, bicyklami atd. Ked v niektorych sprievodcoch spominali, ze cesty v Da Nang, mozu byt plnsie, tak takuto sialenu premavku som si nepredstavovala. Neplanovane sme si urobili 3 hodinovy sightseeing po Da Nangu a videli sme cast pamiatok. Btw mosty v Da Nangu sa oplati vidiet po tme. Su nadherne vysvietene, trochu gycove ale stale pekne.
.JPG)
Celkovo nam cesta trvala 10 hodin, s tym, ze posledne 3 hodiny sme zufalo hladali prijatelne ubytovanie v Da Nang. Nasi spoluputnici sa medzicasom tiez dostavili do Da Nang a boli o nieco sikovnejsi pri hladani ubytovania, tak sme sa k nim pridali. Co pre nas znamenalo, cestu cez polku mesta, ale boli sme stastne, ze mame hotel.
Cesta napsat prebehla podstatne hladsie. Rano sme sa vybrali uz prichystane na cestu na motorke k moru, naranajkovali sa a vybrali sa naspat. Tentokrat sme si uzili Da Nang Pass este viac ako prvy krat, zapacilo sa mi soferovanie motorky do zakrut a do kopca. Zacinam chapat, preco je na Babe tolko motorkarov, je to celkom zabava :). Zastavili sme sa na plazi, ktora sa nam den pred tym pacila, ale nebol dostatok casu. Tiez sme sa zastavili v miestnych pramenoch a urobili sme si oddychovu cestu naspat.
Miestne pramene
Neviem preco toto miesto volaju domaci pramene (springs), ked sa jedna o rieku, ktora je prehradena na viacerych miestach a na jej toku su vytvorene jazierka na kupanie. Okolie rieky je obstavane drevenymi platformami so slamennymi strechami, kde sa navstevnici mozu vyvalit ako na plazi a vychutnavat si kupanie, jedenie a samozrejme tien. Voda je tepla, o nieco chladnejsia ako more, ale stale dostatocne tepla, aby nebol problem do nej vliest. Ozaj pekne miesto, ktore sa oplati navstivit, ked ide clovek okolo. Zapacilo sa nam tu natolko, ze sme ostali 2-3 hodinky, kym bolo slnko vysoko a potom sme sa vydali dalej na cestu.
Vecer okolo 7 sme sa vratili naspat do Hue, este sme sa zastavili na miestnom trhu na tradicnu slizovu polievku s neznamym napojom, ktory som pytala stylom, chcem to co maju pri vedlajsom stole :). Cena za veceru na trhu nas uplne sokovala. Za polievku s napojom sme kazda zaplatili 15 000 VND (co je pol Eura).
Motorkovy vylet bol paradny, celkovo sme presli okolo 300 km. Prisli sme nastastie cele naspat a patricne sme boli na seba pysne, ze sme to zvladli.
Obycajne sa tato trasa chodi iba jednym smerom, s Pascal sme sa rozhodli, ze ju dame obidvomi smermi. Dovod bol jednoduchy, Pascal mala letenku z Hue do Kuala Lumpur a mohol by byt pre nu problem dostat sa naspat v cas. Tiez by som mala problem s batozinou, keby som sa nevratila naspat do Hue. Cestovne agentury ponukaju moznost prenajatia motorky iba na jednosmernu cestu, s tym, ze batozina pojde autom, ale za takyto spas pytaju okolo 25 USD. Normalny prenajom motorky stoji 5 USD na den, takze sa mi to zdalo trochu prehnane. Domaca, u ktorej sme byvali, bola natolko mila, ze nam zohnala motorku podla specifikacii :) tzn. vymenila olej, a motorka mala funkcne brzdy. Prva motorka, ktoru sme mali od nej pozicanu sice brzdila, ale soferovi dalo zabrat brzdenie a nevedela som si predstavit, ze by som takto brzdila celych 5 hodin. Po hodine by som mala odpalene zapastie na pravej ruke.
Na motorke
Pri 150 km trase sme potrebovali nejako zabezpecit navigaciu. Na internete sme si precitali, kade mame ist, aby sme videli najkrajsie scenerie a zaroven, aby sme sa vyhli hlavnym dopravnym tahom. Mali sme zo sebou mapku, ktoru sme vyfasovali od niektorej agentury. Takze mali sme zo sebou papierovu mapku (iba malu a nie vsetko na nej bolo vidno, ale bolo to nase hlavne voditko), samozrejme Sygic a pre istotu som si nacachovala Google maps, lebo jeden nikdy nevie.
Trasa Hue – Hoi An ma 150 km jednym smerom a vsade tvrdia, ze to urcite nebude trvat ani zaciatocnikom viac ako 5 hodin aj s zastavkami. To asi nepocitali s nami :). Povodne sme mali ist 2 motorky, ale nasi spoluputnici trochu zaspali, a ked my sme uz boli pripravene, tak este len vstavali, tak sme sa rozhodli ist bez nich. Vyrazali sme okolo 11 na cestu, takze predpoklad bol, ze o 4 budeme v Hoi An, s tym, ze mame 2 hodiny rezervu do kym sa zotmie. Ani jedna sme nechceli soferovat po tme.
Bolo mi jasne, ze mobil so zapnutou navigaciou 5 hodin nevydrzi, tak som iba sem tam konktrolovala, ci sme na spravnej trase. Ukazalo sa, ze Sygic zerie neumerne vela baterky k vykonu, plus Sygic Vietnam je strasne stara verzia, ktora ani nema drag & drop na upravu planovanej trasy, takze bol takmer nepouzitelny :(((. Najviac sme vyuzili papierovu mapku, ktoru sa nam podarilo cestou stratit, lebo bola ulozena na lahko pristupnom mieste, aby sme ju rychlo mohli vytiahnut. A potom Google maps, sme pouzivali na urcenie aktualnej polohy, aby sme vedeli kde sme a za kolko asi mame odbocit :) Tiez som tam nemala naplanovanu trasu, lebo som to nejako nezvladla a babrat sa mi s tym podrobne nechcelo. Celkom sranda navigovat sa s malickou papierovou mapou a poziciu kontrolovat cez GPS.
Nestratili sme sa, foto z Da Nang Pass
Vyrazili sme na cestu okolo 11, zaciatok sme poznali, den pred vyletom sme boli na plazi a zaciatok trasy bol ten isty. Kazdu hodinku sme si zastavili, skontrolovali, ci sme este na trase, kochali sa vyhladmi a fotili. V dedinach sme zastavili, kupili si ovocie, najedli sa atd. Okolo 2-3 sme si zacali uvedomovat, ze nejako nam trasa neubuda, napriek tomu, ze sme nezabludili, do ciela sme mali stale nejakych 80 km. Tak sme sa trochu oplasili. Soferovala som ja (stvrty krat v zivote) zavratnou rychlostou 40km/h :) Cesta po pobrezi nebola prave najplynulejsia, miestami bola v rekonstrukcii, takze sme isli zavratnou 20km/h po strku a piesku, kedze som sa bala, aby mi motorka nepodklzla.
Vyhlad na Da Nang
Najkrajsia cast cesty je Da Nang Pass, nieco na styl Pezinskej Baby, len s vyhladmi na more :) Ide sa hore do kopca, kde su zakruty casto 180 stupnove. Pre zaciatocnikov motorkarov celkom zaberak, ale dali sme to. Z jednej strany kopca vidno more a ked sa prejde na druhu stranu kopca, tak vidno krasne cely Da Nang. Miestami az dych vyrazajuce. Uz len kvoli Da Nang Pass sa cela cesta oplatila.
Do Da Nangu sme prisli neskoro okolo pol 6 a vedeli sme, ze mame este 30-40 km pred sebou do Hoi An. Kedze sme nechceli soferovat po tme, tak sme sa rozhodli zostat v Da Nang. Len tak na slepo hladat ubytovanie nebola ziadna sranda. V meste je kvoli rekonstrukcii zavrety hlavny tah, a treba ho obist po podivnych uzkych rozbitych ulickach samozrejme s milion dalsimi motorkarmi, autami, bicyklami atd. Ked v niektorych sprievodcoch spominali, ze cesty v Da Nang, mozu byt plnsie, tak takuto sialenu premavku som si nepredstavovala. Neplanovane sme si urobili 3 hodinovy sightseeing po Da Nangu a videli sme cast pamiatok. Btw mosty v Da Nangu sa oplati vidiet po tme. Su nadherne vysvietene, trochu gycove ale stale pekne.
Most s drakom
Celkovo nam cesta trvala 10 hodin, s tym, ze posledne 3 hodiny sme zufalo hladali prijatelne ubytovanie v Da Nang. Nasi spoluputnici sa medzicasom tiez dostavili do Da Nang a boli o nieco sikovnejsi pri hladani ubytovania, tak sme sa k nim pridali. Co pre nas znamenalo, cestu cez polku mesta, ale boli sme stastne, ze mame hotel.
Plaz v Da Nang
Cesta napsat prebehla podstatne hladsie. Rano sme sa vybrali uz prichystane na cestu na motorke k moru, naranajkovali sa a vybrali sa naspat. Tentokrat sme si uzili Da Nang Pass este viac ako prvy krat, zapacilo sa mi soferovanie motorky do zakrut a do kopca. Zacinam chapat, preco je na Babe tolko motorkarov, je to celkom zabava :). Zastavili sme sa na plazi, ktora sa nam den pred tym pacila, ale nebol dostatok casu. Tiez sme sa zastavili v miestnych pramenoch a urobili sme si oddychovu cestu naspat.
Miestne pramene
Neviem preco toto miesto volaju domaci pramene (springs), ked sa jedna o rieku, ktora je prehradena na viacerych miestach a na jej toku su vytvorene jazierka na kupanie. Okolie rieky je obstavane drevenymi platformami so slamennymi strechami, kde sa navstevnici mozu vyvalit ako na plazi a vychutnavat si kupanie, jedenie a samozrejme tien. Voda je tepla, o nieco chladnejsia ako more, ale stale dostatocne tepla, aby nebol problem do nej vliest. Ozaj pekne miesto, ktore sa oplati navstivit, ked ide clovek okolo. Zapacilo sa nam tu natolko, ze sme ostali 2-3 hodinky, kym bolo slnko vysoko a potom sme sa vydali dalej na cestu.
Miestne pramene
Vecer okolo 7 sme sa vratili naspat do Hue, este sme sa zastavili na miestnom trhu na tradicnu slizovu polievku s neznamym napojom, ktory som pytala stylom, chcem to co maju pri vedlajsom stole :). Cena za veceru na trhu nas uplne sokovala. Za polievku s napojom sme kazda zaplatili 15 000 VND (co je pol Eura).
Platformy na oddychovanie
Motorkovy vylet bol paradny, celkovo sme presli okolo 300 km. Prisli sme nastastie cele naspat a patricne sme boli na seba pysne, ze sme to zvladli.
Podivne napoje
No comments:
Post a Comment