Ked som vyrazala na cesty, dostala som neraz otazku – a co tam budes kazdy den robit? Rano vstanes a co potom?
Zo zaciatku som nemala predstavu, ako taky zivot na cestach bude vyzerat, ale po troch tyzdnoch sa snad mozem trochu kvalifikovane vyjadrit k tejto teme :)
Moj bezny den vyzera asi tak, ze rano vstanem pred 6. Ano, aj na moje pocudovanie, pretoze som nikdy nebola ranne vtaca. Asi ked nemam ziadne stresy, okrem toho, kde zlozim hlavu a co budem jest :), tak mi zrazu ranne vstavanie nerobi problem. Rano je riadne pomale. Vzhladom k miestnym teplotam pohybujucim sa okolo 30-35 stupnov, je nevyhnutna sprcha :), a potom sa moze ist na lov restauracii. Zistila som, ze som vyberava, takze hladanie restauracie chvilu zaberie (aj hodinku), pripadne da sa ist na trh, ale zatial som sa so slizovou polievkou alebo ryzou na ranajky nezmierila, takze obycajne zufalo hladam restauracie so zapadnou stravou.
S plnym zaludom sa lepsie rozmysla, takze este v restauracii beriem Lonely planet do ruky a zistujem, co sa na novom mieste da vidiet, a co z toho realne aj mam zaujem vidiet. Dalsi chram, ktory sa podobaju ako vajce vajcu tym desiatkam, ktore som uz videla, asi nebudem chciet vidiet, Takto nejako prebehne dopoludnie. Pripadne ak mam mesto nastudovane, tak uz doobeda niekde beham. Este je mojim zvykom pripojit sa na internet, ak sa nejaky v blizkosti nachadza a zistovat si informacie online :)
Okolo obeda je potrebne ist zhanat jedlo :) Na obed uz vela krat mam viac odvahy a skusam miestne speciality z trhu. Potom je nacase znova vyrazit niekam von na aktivity typu kajakovanie alebo pamiatky. Pripadne ak sa mi nic nechce, tak sa len tak bez cielne poprechadzam po meste.
A vecer znova zhananie jedla, idealne vecerne poulicne trhy s jedlom, ktore su mimoriadne oblubene nielen u domacich a nejaky ten internet, pisanie blogu, nahravanie fotiek atd :). Pokec s inymi cestovatelmi na guest house, zistovanie odkial a kam idu, kolko su uz na cestach a co sa oplati vidiet a ine zaujimavosti.
Podla velkosti a zaujimavosti miesta sa aktivity alebo pamiatky za 2-3 dni obkukaju. Mesto je ako-tak spoznane, a je na case vyrazit dalej.
Aj ked sa to mozno nezda, takyto zivotny styl vie byt narocny. Viem, pre pracujucich asi usmevna informacia, ani ja som si to nevedela predstavit. Pokazde sa treba zorientovat v novom meste, kolko krat bez mapy, bez navigacie a bez toho, aby sa mal clovek koho opytat, kde je co (domaci velmi anglicky nehovoria, a to dokonca ani na miestach, kde by to clovek ocakaval napr. turisticke informacie). Takmer denne treba kopec veci nastudovat, zohnat ubytovanie, co vie byt praca aj na 1-2 hodinky chodenia s batohom v 35 stupnoch po meste, kolko krat uplne zlym smerom :)
Narocnost takehoto zivotneho stylu ma prekvapila. Keby mi niekto na zaciatku povedal, ze cestovanie je narocne fyzicky, tak aj psychicky asi by som sa dobre zasmiala :) Zacinam pomaly chapat, ako niekto po 5 mesiacoch cestovania povie, mam toho dost, uz nic nechcem vidiet, nechcem zhanat nove ubytovanie, nechcem uz nic nove skusat, idem domov.
Na jednej strane je krasne, rano vstat a rozmyslat, co sa mi dnes chce alebo aj nechce robit. Na druhej strane, neda mi to, len tak cely den nic nerobit, nikam sa nepohnut, pripadne ho stravit online. Ak uz aj doobeda nic nerobim, tak poobede ma to taha len tak von aspon nieco vidiet, zazit. Velmi dufam, ze takymto sposobom sama seba neumlatim :D
Zaujimalo by ma, ci sa backpackerskym sposobom zivoata da spoznat nejaka krajina. Uvaha na tuto temu, ale uz niekedy inokedy.
Zo zaciatku som nemala predstavu, ako taky zivot na cestach bude vyzerat, ale po troch tyzdnoch sa snad mozem trochu kvalifikovane vyjadrit k tejto teme :)
Moj bezny den vyzera asi tak, ze rano vstanem pred 6. Ano, aj na moje pocudovanie, pretoze som nikdy nebola ranne vtaca. Asi ked nemam ziadne stresy, okrem toho, kde zlozim hlavu a co budem jest :), tak mi zrazu ranne vstavanie nerobi problem. Rano je riadne pomale. Vzhladom k miestnym teplotam pohybujucim sa okolo 30-35 stupnov, je nevyhnutna sprcha :), a potom sa moze ist na lov restauracii. Zistila som, ze som vyberava, takze hladanie restauracie chvilu zaberie (aj hodinku), pripadne da sa ist na trh, ale zatial som sa so slizovou polievkou alebo ryzou na ranajky nezmierila, takze obycajne zufalo hladam restauracie so zapadnou stravou.
S plnym zaludom sa lepsie rozmysla, takze este v restauracii beriem Lonely planet do ruky a zistujem, co sa na novom mieste da vidiet, a co z toho realne aj mam zaujem vidiet. Dalsi chram, ktory sa podobaju ako vajce vajcu tym desiatkam, ktore som uz videla, asi nebudem chciet vidiet, Takto nejako prebehne dopoludnie. Pripadne ak mam mesto nastudovane, tak uz doobeda niekde beham. Este je mojim zvykom pripojit sa na internet, ak sa nejaky v blizkosti nachadza a zistovat si informacie online :)
Okolo obeda je potrebne ist zhanat jedlo :) Na obed uz vela krat mam viac odvahy a skusam miestne speciality z trhu. Potom je nacase znova vyrazit niekam von na aktivity typu kajakovanie alebo pamiatky. Pripadne ak sa mi nic nechce, tak sa len tak bez cielne poprechadzam po meste.
A vecer znova zhananie jedla, idealne vecerne poulicne trhy s jedlom, ktore su mimoriadne oblubene nielen u domacich a nejaky ten internet, pisanie blogu, nahravanie fotiek atd :). Pokec s inymi cestovatelmi na guest house, zistovanie odkial a kam idu, kolko su uz na cestach a co sa oplati vidiet a ine zaujimavosti.
Podla velkosti a zaujimavosti miesta sa aktivity alebo pamiatky za 2-3 dni obkukaju. Mesto je ako-tak spoznane, a je na case vyrazit dalej.
Aj ked sa to mozno nezda, takyto zivotny styl vie byt narocny. Viem, pre pracujucich asi usmevna informacia, ani ja som si to nevedela predstavit. Pokazde sa treba zorientovat v novom meste, kolko krat bez mapy, bez navigacie a bez toho, aby sa mal clovek koho opytat, kde je co (domaci velmi anglicky nehovoria, a to dokonca ani na miestach, kde by to clovek ocakaval napr. turisticke informacie). Takmer denne treba kopec veci nastudovat, zohnat ubytovanie, co vie byt praca aj na 1-2 hodinky chodenia s batohom v 35 stupnoch po meste, kolko krat uplne zlym smerom :)
Narocnost takehoto zivotneho stylu ma prekvapila. Keby mi niekto na zaciatku povedal, ze cestovanie je narocne fyzicky, tak aj psychicky asi by som sa dobre zasmiala :) Zacinam pomaly chapat, ako niekto po 5 mesiacoch cestovania povie, mam toho dost, uz nic nechcem vidiet, nechcem zhanat nove ubytovanie, nechcem uz nic nove skusat, idem domov.
Na jednej strane je krasne, rano vstat a rozmyslat, co sa mi dnes chce alebo aj nechce robit. Na druhej strane, neda mi to, len tak cely den nic nerobit, nikam sa nepohnut, pripadne ho stravit online. Ak uz aj doobeda nic nerobim, tak poobede ma to taha len tak von aspon nieco vidiet, zazit. Velmi dufam, ze takymto sposobom sama seba neumlatim :D
Zaujimalo by ma, ci sa backpackerskym sposobom zivoata da spoznat nejaka krajina. Uvaha na tuto temu, ale uz niekedy inokedy.
No comments:
Post a Comment